Ruské ministerstvo obrany oznámilo zničenie okolo 600 dronov. Ukrajina sa piatym rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii. (ČTK)

Hasiči sú nútení presúvať trajektom posily, plamene sa šíria lesom a kríkmi.

Oheň ohrozuje aj domy, informovala stanica HRT. Správy o novom požiari v Dalmácii prichádzajú po tom, ako požiar pri letovisku Omiš v piatok prinútil úrady evakuovať vyše dvetisíc ľudí vrátane asi 300 českých turistov.

„Požiar na Dugom otoku je v štádiu plného rozhorenia. Šíri sa a terén je veľmi ťažko prístupný, pretože je zarastený veľmi hustými krovinami. V celej oblasti sa nachádza viacero budov. Niektoré z nich treba chrániť,“ uviedol šéf zadarských hasičov Matej Rudić.

S plameňmi bojujú miestni hasiči zo Sály a Božavy, ale na ostrov boli privolané posily. Asi 15 vozidiel s hasičmi, ktorí ešte v piatok hasili požiar na pevnine neďaleko Zadaru, dopravil na Dugi otok špeciálny trajekt.

V Omiši južne od Splitu v piatok dostali hasiči pod kontrolu požiar, ktorý bol podľa nich jedným z najhorších v dejinách krajiny. Jedna žena zomrela a viac ako 30 ľudí bolo zranených, časť z nich je v nemocnici. Zhorel aj veľký počet domov. Evakuovali sa vyše dvetisíc ľudí, medzi nimi boli slovenskí aj českí turisti.

Od začiatku roka lesné požiare v Chorvátsku zasiahli okolo desaťtisíc hektárov územia, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025 nárast o 75 percent, uviedla agentúra AFP. Okrem sucha a vysokých teplôt prispieva k vzniku požiarov v Chorvátsku vyľudňovanie vnútrozemia a postupné zarastanie krajiny krovinami a stromami. (ČTK)

Novi veliki požar kod Zadra. Veliki požar izbio je na Dugom otoku. Noć je pala, pa kanaderi više ne mogu djelovati. Uznemirujuće scene stižu s Dugog otoka. pic.twitter.com/9L6ktt92QW

— Tomislav Horvat (@TomislavHorva20) August 14, 2026

Úder zranil ďalšie tri osoby a zničil obytný dom. Záchranári ďalej pátrajú v troskách.

Podľa libanonskej štátnej tlačovej agentúry NNA zasiahol letecký útok obytný dom na predmestí obce Ansár. Agentúra informovala aj o ďalších izraelských úderoch v južnej časti krajiny.

Počet obetí podľa AP robí z dnešného leteckého úderu jeden z najkrvavejších útokov odvtedy, čo Libanon a Izrael 26. júna oznámili uzavretie rámcovej dohody s cieľom dosiahnuť mier. Dohoda stanovila plán stiahnutia izraelských síl z južného Libanonu výmenou za odzbrojenie militantnej skupiny Hizballáh podporovanej Iránom. (ČTK, AP, AFP)

Podľa úradov doteraz spálil 1580 hektárov. (ČTK)

Na nových nástenných maľbách v uliciach Kábulu sa objavili heslá oslavujúce nezávislosť krajiny.

Úrady pripravili rôzne akcie vrátane kriketového zápasu a ďalších športových podujatí, na ktorých sa podľa platných pravidiel nemôžu zúčastniť dievčatá ani ženy.

V sobotu ráno prešli ulicami hlavného mesta v kolónach aj niektoré vozidlá, ktoré po odchode zanechali zahraničné jednotky vrátane obrnených vozidiel Humvee. V meste zároveň posilnili bezpečnostné opatrenia a pribudli kontrolné stanovištia.

AFP pripomenula, že presne pred piatimi rokmi vstúpili bojovníci Talibanu bez odporu do Kábulu po bleskovej ofenzíve, ktorá nasledovala po chaotickom stiahnutí jednotiek vedených Spojenými štátmi. Tým sa zrútila dovtedajšia afganská vláda podporovaná Západom.

Kým predstavitelia režimu teraz hovoria o slobode, bezpečnosti a pokroku krajiny, kritici upozorňujú na sprísňovanie obmedzení zasahujúcich do takmer všetkých oblastí každodenného života.

Hovorca vlády Zabihulláh Mudžáhid tento mesiac vyhlásil, že úrady budujú základy hospodárstva a vyzval obyvateľov na trpezlivosť. Hrubý domáci produkt na obyvateľa však podľa AFP naďalej klesá, čo súvisí aj s príchodom viac ako šiestich miliónov Afgancov z Iránu a Pakistanu za posledné tri roky. Svetová banka pritom odhaduje tohtoročný reálny hospodársky rast na 4,8 percenta.

Hoci Taliban nadviazal vzťahy s viacerými krajinami vrátane niektorých európskych štátov, jeho vládu oficiálne uznalo iba Rusko. Vzťahy so susedným Pakistanom sa výrazne zhoršili a obe krajiny tento rok viedli ozbrojený konflikt, ktorý podľa AFP prehĺbil humanitárnu krízu v Afganistane.

Viaceré štáty kontakty s vládou Talibanu obmedzujú, kým nedôjde k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv. Riaditeľka Misie OSN na pomoc Afganistanu (UNAMA) pre oblasť ľudských práv Fiona Frazerová uviedla, že obyvatelia krajiny čelia upevňovaniu obmedzení, ktoré zasahujú takmer všetky aspekty ich každodenného života a základných práv.

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) zasa kritizoval brutálne potláčanie slobody tlače zo strany Talibanu. Podľa CJP sú novinári sledovaní, zadržiavaní, fyzicky napádaní, cenzurovaní alebo nútení odísť do exilu.

Najtvrdšie opatrenia režimu zasiahli ženy. Taliban im zakázal vstup do verejných priestorov vrátane parkov, väčšinu zamestnaní a dievčatám po dovŕšení 12 rokov aj ďalšie vzdelávanie.

Dvadsaťtriročná Afganka, ktorá z bezpečnostných dôvodov vystúpila anonymne, AFP povedala, že posledných päť rokov má pocit, že sa dusí. „Bolo to také vyčerpávajúce obdobie, že sa cítim ako päťstoročná žena, ktorá nedokáže zomrieť,“ uviedla.

Niektorí obyvatelia však hodnotia uplynulých päť rokov pozitívne. Študent Píróz Mirzájí pre AFP si myslí, že vláda priniesla bezpečnosť, rozvoj infraštruktúry a nové príležitosti pre podnikateľov. Za najväčší problém však označil nedostatok pracovných miest pre mladých ľudí. (TASR, AFP)

Vyhlásil to námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbabádí. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump v piatok avizoval, že chce tento strategický priechod označiť za „územie Spojených štátov“.

„Hormuzský prieliv bol iránsky, je iránsky a zostane iránsky. Tento prieliv bude otvorený a uzavretý iba na príkaz Iránu. Kým odmietate akceptovať realitu svojej porážky a naďalej žijete v ilúziách, Irán bude pokračovať v blokáde,“ uviedol Gharíbabádí na sociálnej sieti X.

Trump v piatok počas politického mítingu na policajnej akadémii v Garden City na Long Islande v štáte New York vyhlásil: „Keď dokončíme porážku Iránu, ktorý je už teraz tvrdo porážaný, čoskoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov.“ „Je to tak,“ dodal.

USA spolu s Izraelom začali 28. februára vojnu proti Iránu s deklarovaným cieľom ukončiť kontroverzný jadrový program a podnietiť tam ľudové povstanie. Irán však reagoval získaním faktickej kontroly nad veľkou časťou Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre prepravu energetických surovín a ďalších komodít.

Spojené štáty a Irán zostávajú v súvislosti s prielivom naďalej v patovej situácii. Irán bráni plavbe veľkej časti civilnej lodnej dopravy, zatiaľ čo americké námorníctvo blokuje iránske prístavy v snahe ochromiť ekonomiku krajiny.

„Máme blokádu. Žiadne lode nepreplávajú, pokiaľ to nebudeme chcieť,“ vyhlásil Trump za nadšeného jasotu svojich stúpencov a policajtov.

Trump v stredu na svojej sociálnej sieti Truth Social deklaroval, že Spojené štáty „majú úplnú kontrolu“ nad Hormuzským prielivom. Irán to vzápätí poprel. (TASR)

Uviedla to štátna ropná spoločnosť Spojených arabských emirátov Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC), ktorej tanker patrí.

Ide o najnovší incident na tejto vodnej ceste, ktorá je stredobodom konfliktu medzi USA a Iránom.

Irán fakticky zablokoval Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre dodávky energií do celého sveta a od začiatku vojny vo februári podniká útoky na obchodné lode. Uviedol, že chce za prechod prielivom vyberať poplatky, proti čomu Spojené štáty ostro protestujú.

ADNOC potvrdila, že jedno z jej plavidiel sa v piatok večer počas plavby Hormuzským prielivom stalo terčom útoku, pričom nedošlo k žiadnym obetiam. Spoločnosť vo svojom vyhlásení zdôraznila význam ochrany námorníkov a zabezpečenia slobody plavby a námornej bezpečnosti.

Oznámenie prišlo len deň po tom, čo Spojené arabské emiráty (SAE) obvinili Irán z útoku na dve plavidlá spoločnosti ADNOC počas ich plavby cez prieliv. Ministerstvo zahraničných vecí SAE vo svojom vyhlásení odsúdilo „nepriateľský iránsky útok, pri ktorom bol raketou zasiahnutý tanker patriaci spoločnosti ADNOC počas prechodu Hormuzským prielivom, pričom nedošlo k žiadnym obetiam“.

Minulý týždeň ADNOC oznámila, že na tejto vodnej ceste boli napadnuté tri jej tankery, zatiaľ čo ministerstvo zahraničných vecí SAE o deň neskôr separátne informovalo o útoku na ďalší tanker spoločnosti ADNOC.

Pokračujúce útoky v prielive, cez ktorý bolo pred začiatkom vojny na Blízkom východe možné voľne preplávať, viedli k stroskotaniu aprílového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. (TASR, AFP)

Dôvodom je popolček zo sopečnej aktivity Etny, ktorá viedla k zrušeniu alebo odkloneniu stoviek letov.

„Všetky prílety a odlety na tomto letisku, ktoré je piatym najvyťaženejším letiskom v Taliansku podľa počtu prepravených cestujúcich, budú pozastavené do soboty 15.00 h,“ uviedol v piatok vo vyhlásení prevádzkovateľ letiska, spoločnosť SAC (Societa Aeroporto Catania).

SAC cestujúcim odporučila, aby na letisko nechodili bez predchádzajúcej kontroly stavu svojho letu u leteckej spoločnosti.

Predĺženie obmedzenia prichádza v čase vrcholiacej letnej dovolenkovej sezóny, ovplyvňuje tisíce cestujúcich a zároveň zvyšuje tlak na ostatné sicílske letiská.

Podľa spoločnosti SAC je toto najvážnejšie narušenie prevádzky letiska v Catanii za najmenej posledné dve desaťročia. V období od 6. do 12. augusta bolo na letisku v Catanii zrušených viac ako tretina z 1974 plánovaných letov, pričom približne 630 letov bolo odklonených na iné letiská.

Etna, najvyššia a najaktívnejšia sopka v Európe, často spôsobuje obmedzenia na letisku v Catanii. Jeho prevádzkovateľ v máji spustil predaj najmenej 51-percentného podielu.

Sopečný popol je považovaný za jedno z najvážnejších nebezpečenstiev pre leteckú dopravu, pretože môže poškodiť systémy lietadla a spôsobiť zlyhanie prúdových motorov. V roku 1982 dočasne vypadli všetky štyri motory Boeingu 747 spoločnosti British Airways po tom, čo lietadlo preletelo oblakom sopečného popola z indonézskej sopky Galunggung. Posádke sa ich napokon podarilo znovu naštartovať. (TASR, Reuters)

Vyžiadalo si najmenej dvadsať obetí.

Zemetrasenie spôsobilo vážne škody a niekoľko budov sa zrútilo. Výpadky elektriny navyše komplikujú získavanie informácií a sťažujú pátracie a záchranné akcie, uviedol podľa agentúry AP policajný šéf Rudi Darmoko z provincie Východné Nusa Tenggara.

Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uviedol, že epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri severnom pobreží ostrova, približne 68 kilometrov severozápadne od mesta Ende. Ohnisko zemetrasenia sa nachádzalo v pomerne malej hĺbke, len 10 kilometrov pod zemským povrchom.
Po zemetrasení nasledovali v rovnakej oblasti dva silné dotrasy s magnitúdou 5,6 a 5,9.

V Indonézii, ktorú tvorí viac ako 17-tisíc ostrovov, sú zemetrasenia časté, pretože sa nachádza v oblasti známej ako Tichomorský ohnivý kruh. Týmto termínom sa označuje územie zvýšenej seizmickej aktivity na okrajoch Tichého oceánu, kde sa stretávajú viaceré tektonické dosky. (ČTK, TASR, AFP)

Medzi nimi bola aj žena obvinená z dronového útoku na niekdajšieho prezidenta Nicolása Madura.

Podľa agentúry Reuters vláda prepusteným uložila „alternatívne opatrenia na odňatie slobody“, ktorých konkrétnu podobu však bližšie nešpecifikovala.

Týchto ľudí zadržali kvôli údajnej alebo preukázanej účasti na trestných činoch, uviedla vláda vo vyhlásení. V rámci vládneho programu „Mier a demokratické spolužitie“ im uložili alternatívne opatrenia, ktoré však vláda bližšie nešpecifikovala.

Organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Foro Penal, ktorá poskytuje právne zastúpenie väzňom vo Venezuele, prepustenie niektorých z nich ocenili. Niektorí väzni boli podľa organizácií zadržiavaní neprávom alebo z politických dôvodov. Foro Penal dnes uviedla, že v krajine eviduje 391 politických väzňov. V samostatnom príspevku však dodala, že k 16.30 h miestneho času (22.30 h SELČ) potvrdila 29 prepustení.

Väčšie prepúšťanie politických väzňov vo Venezuele sa začalo 8. januára, päť dní po tom, čo pri vojenskom zásahu Spojené štáty americké jednotky uniesli venezuelského prezidenta Madura a jeho ženu, ktorých vinia z narkoterorizmu. Vedenia krajiny sa 5. januára ujala Madurova viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorá s Washingtonom pod nátlakom spolupracuje. Tá už koncom mája oznámila, že bude prepustených 500 politických väzňov.

Venezuelská vláda odmieta, že by v krajine boli politickí väzni, a tvrdí, že takto označovaní zadržaní spáchali trestné činy ako podnecovanie k nenávisti, terorizmu či vlastizrada. Tie Madurov autoritársky režim používal na prenasledovanie svojich kritikov a opozičných politikov. (ČTK, AFP)

Podľa Reuters tak prezident stupňuje svoju rétoriku voči Teheránu.

Irán túto kľúčovú trasu pre globálne dodávky ropy a zemného plynu od začiatku marca v reakcii na americko-izraelské údery prakticky blokuje. Agentúra AFP však podotkla, že Trump hovoril žartovným tónom.

„Akonáhle porazíme Irán (…), celkom skoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov,“ povedal Trump bez ďalších podrobností na stretnutí vo štvrti Garden City na Long Islande v štáte New York. Podľa agentúry AFP to oznámil s úsmevom na tvári. Taktiež list The Washington Times píše, že Trump žartoval.

Trump tento týždeň vyhlásil, že Spojené štáty majú Hormuzský prieliv pod absolútnou kontrolou a že si ju zrejme udržia. Predstaviteľ polovojenských milícií basídž deň nato tvrdil, že prieliv ovláda Irán.

Plavba v Hormuzskom prielive je kvôli riziku iránskych útokov výrazne utlmená, čo dvíha ceny palív. Kontrola a zabezpečenie bezpečnej plavby úžinou sa stali jednou z hlavných tém vojny. V minulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení, neskôr však strety vzplanuli znovu. Otázka správy Hormuzského prielivu pritom zostáva jedným z hlavných sporných bodov. O pravidlách pre plavbu prielivom Irán v súčasnosti rokuje s Ománom. Teherán by rád za pohyb lodí požadoval poplatok, zahraničné krajiny to kritizujú. (ČTK)

Odstúpil kvôli obvineniu z plagiátorstva časti svojej disertácie.

Niekdajšieho najmladšieho černošského profesora na tejto prestížnej univerzite našli v bezvedomí na adrese v londýnskej štvrti Battersea a vyhlásili za mŕtveho, spresnil web Sky News.

„Jeho najbližší príbuzní boli informovaní a policajti im poskytujú podporu. V tejto chvíli je jeho smrť považovaná za neočakávanú, avšak nepredpokladá sa, že by išlo o podozrivý prípad,“ uviedol podľa serveru hovorca londýnskej polície.

Arday sa dostal na titulné stránky novín v roku 2023, keď ho univerzita ako 37-ročného vymenovala najmladším černošským profesorom. Obvinenia z plagiátorstva, ktoré Arday popiera, vzniesol americký výskumník Nathan Cofnas, ktorý bol sám predvlani z tejto školy prepustený po obvinení z rasizmu. Cofnas tiež spochybňoval niekoľko Ardayových tvrdení, najmä to, že údajne ubehol 30 maratónov za 35 dní.

„Moja rezignácia predstavuje jediný spôsob, ako ukončiť ťažké obdobie. Nemala by však byť nesprávne interpretovaná ako súhlas s tvrdeniami, ktoré sa o mne šírili. Je to jednoducho rozhodnutie človeka, ktorý dosiahol hranicu toho, čo možno od človeka rozumne očakávať, že vydrží,“ uviedol Arday minulú stredu vo svojom rezignačnom liste. „Neustále obvinenia, špekulácie a verejné komentáre mali na mňa aj na mojich blízkych hlboký dopad,“ písalo sa v ňom.

Arday list zverejnil len niekoľko hodín po oznámení univerzity, že začala vyšetrovanie na základe nových informácií o „akademických kvalifikáciách a čestných vymenovaní profesora Ardaya“. Okrem toho sa podľa inštitúcie stále vyšetrovalo niekoľko sťažností týkajúcich sa akademického pochybenia. Vyšetrovanie vykonávala aj pridružená Jesus College, kde muž pôsobil. Arday a jeho zástancovia tvrdili, že časť tohto prísneho skúmania jeho kariéry bola motivovaná rasizmom.

Americké vydavateľstvo Simon & Schuster vydalo 11. augusta v USA a chystalo sa vydať 27. augusta v Británii akademikove pamäti s názvom Great and Unfortunate Things (Skvelé a nešťastné veci). Arday v nich opisuje, ako mu bol v detstve diagnostikovaný autizmus a celkové oneskorenie vývoja, ako prvýkrát prehovoril až v 11 rokoch a ako sa naučil čítať a písať až v 18 rokoch. Vydavateľ však čelí výzvam, aby vydanie odložil. (ČTK, AFP)

Minister financií Scott Bessent vo štvrtok uviedol, že Washington by mohol už budúci týždeň zaviesť také ekonomické opatrenia, aké Teherán ešte nevidel.

Šéf Bieleho domu tento týždeň po mesiacoch vojny s Iránom povedal, že jeho administratíva sleduje, ako sa blízkovýchodná krajina dostáva pod rastúci ekonomický tlak. Teherán je dlhodobo terčom amerických sankcií, Spojené štáty navyše počas konfliktu začali blokádu iránskych prístavov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová dnes uviedla, že Trump sa chce zároveň v USA zamerať na nízke ceny pohonných látok, ktoré kvôli vojne s Iránom vzrástli. „Myslím, že oba ciele sú pre prezidenta rovnako dôležité. Chceme, aby ceny benzínu zostali nízke, a zároveň zabezpečiť, že Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň,“ povedala podľa stanice CNN Leavittová novinárom.

Súčasný konflikt sa začal koncom februára americkými a izraelskými údermi na Teherán. V minulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení, neskôr strety vzplali znovu. Sporným bodom zostáva otázka správy Hormuzského prielivu, ktorého výrazne obmedzená prevádzka prispieva k rastu cien palív. (ČTK, Fox News, Reuters)

Podľa predbežných informácií nebol pri incidente nikto zranený ani nevznikli škody, oznámilo rumunské ministerstvo obrany.

Do vzdušného priestoru krajín susediacich s Ruskom či Ukrajinou, vrátane Rumunska, tento rok opakovane prenikli bezpilotné lietadlá zapojené do vojny, ktorú pred viac ako štyrmi rokmi začalo Rusko.

Moskva v poslednom čase zintenzívnila vzdušné útoky na ukrajinské prístavy v oblasti Čierneho mora, vrátane riečneho prístavu Izmajil na Dunaji, ktorý vo svojej delte tvorí hranicu medzi Ukrajinou a Rumunskom.

„Ministerstvo obrany dostalo prostredníctvom tiesňovej linky správu o drone, ktorý spadol blízko obce Luncavița v župe Tulcea, päť kilometrov od hraníc s Ukrajinou,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Pôvod ani typ dronu nešpecifikovalo.

„Podľa zatiaľ dostupných údajov nebol tento letecký cieľ zachytený radarovými systémami, keďže letel vo veľmi malej výške,“ dodalo s tým, že oblasť teraz skúma tím špecialistov a že o ďalších podrobnostiach bude informovať podľa vývoja situácie.

Izmajil je najväčší ukrajinský prístav na Dunaji, od miesta dnešného incidentu leží vzdušnou čiarou zhruba 40 kilometrov. Rusko naňho naposledy zaútočilo v noci na štvrtok. Pri údere dronu bolo vážne zranené 18-ročné dievča, vypukol požiar a vznikli škody, uviedli tamojšie úrady. Prístav slúži hlavne ako terminál pre vývoz ukrajinského obilia, Rusko na tento strategický cieľ útočí často.

Dnes nad ránom oznámila lotyšská armáda, že stíhačky NATO zostrelili dron vo vzdušnom priestore Lotyšska. V podobnom čase Fínsko obmedzilo leteckú a lodnú prevádzku na východe Fínskeho zálivu. (ČTK)

Je medzi nimi aj 183 maloletých.

Deväť z desiatich požiarov súvisí s ľudským konaním, zvyšných desať percent pripadá na blesky. Najväčšie požiare tejto sezóny majú podľa prvých výsledkov vyšetrovania náhodný pôvod.

Medzi zadržanými je okrem iného aj 15-ročný chlapec, proti ktorému sa začalo trestné stíhanie v súvislosti s vyšetrovaním požiaru, pri ktorom v júli v meste Mérignac pri Bordeaux zomreli dvaja hasiči. Uviedli to zdroje blízke prípadu.

Zástupcovia odborových zväzov profesionálnych hasičov, ktorí sú „na pokraji síl“ tvárou v tvár rekordnej požiarnej sezóne, sa vo štvrtok stretli s ministrom vnútra Laurentom Nuñezom, od ktorého požadovali viac prostriedkov. Zo stretnutia podľa webu však odchádzali so sklamaním a následne vyzvali na pohotovosť na konci septembra.

Štyri departementy sa dnes podľa Lesnej meteorologickej služby nachádzali na najvyššej úrovni nebezpečenstva požiarov, a to Mayenne, Deux-Sèvres, Indre-et-Loire a Indre. Ďalších 57 departementov bolo na druhej najvyššej úrovni. (ČTK, Le Figaro)

A to v niektorých regiónoch krajiny v čase, keď Ukrajina zintenzívňuje útoky na ruské ropné rafinérie.

„V niekoľkých oblastiach krajiny naďalej pretrváva napätá situácia, pokiaľ ide o dodávky paliva pre čerpacie stanice,“ uviedla vláda v príspevku na sociálnych sieťach. Ropné spoločnosti podľa nej prijímajú opatrenia na zvýšenie dodávok do najviac postihnutých oblastí. Ruský vicepremiér zodpovedný za energetiku Alexander Novak zároveň nariadil monitorovanie cien pohonných látok.

Jedna z veľkých ruských rafinérií v meste Orsk v Orenburskej oblasti zostala po tohtotýždňovom útoku mimo prevádzky. Podľa tamojšieho gubernátora Jevgenija Solnceva bude jej oprava trvať niekoľko mesiacov. Rafinéria sa nachádza približne 1 300 kilometrov od frontovej línie.

K najviac zasiahnutým častiam patrí Krasnodarský kraj pri Čiernom mori. Tamojší gubernátor Veniamin Kondratiev uviedol, že situácia s dodávkami benzínu na čerpacie stanice sa skomplikovala. Ropné spoločnosti tam opäť zaviedli obmedzenia množstva dodávaného paliva a skrátili otváracie hodiny niektorých čerpacích staníc.

Rusko v posledných mesiacoch opakovane zápasí s nedostatkom pohonným látok v dôsledku vojny, píše AFP. Takmer každá oblasť musela v určitom období zaviesť obmedzenia, napríklad zákaz tankovania do kanistrov.

Ukrajina už niekoľko mesiacov útočí dronmi a raketami na ruskú energetickú infraštruktúru. Snaží sa tým obmedziť schopnosť Moskvy viesť vojnu a zasiahnuť jeden z dôležitých zdrojov príjmov pre ruskú armádu. (TASR, AFP)

Vyplýva to z analýzy Inštitútu nemeckého hospodárstva (IW).

Správa vychádza len niekoľko týždňov pred voľbami vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko, kde má podľa prieskumov najväčšiu šancu na víťazstvo strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá zaujíma veľmi odmietavý postoj voči masovej migrácii a prisťahovalectvu.

Podľa nového prieskumu by bez imigrácie vznikali na trhu práce vo východnom Nemecku čoraz väčšie medzery. Cudzinci do veľkej miery vyrovnávajú demograficky podmienený pokles počtu pracovných síl. V roku 2025 sa na tvorbe hodnoty vo východonemeckých spolkových krajinách podieľali približne 68,3 miliardy eur, čiže 10,5 percenta.

Podľa výskumníkov klesol v šiestich východonemeckých spolkových krajinách v období od decembra 2023 do decembra 2025 počet zamestnancov s nemeckým občianstvom, ktorí platia sociálne odvody, približne o 141-tisíc. Tento úbytok v rovnakom období len čiastočne kompenzoval nárast počtu zamestnancov bez nemeckého pasu o 90-tisíc.

Podiel cudzincov na celkovom počte zamestnancov odvádzajúcich poistné vo východnom Nemecku vzrástol zo 4,8 percenta v decembri 2015 na 13,3 percenta v decembri 2025.

Autori analýzy však varujú pred novovznikajúcimi problémami. Napríklad od roku 2024 je viditeľný trend návratu ľudí do členských krajín Európskej únie, ako je Poľsko. Okrem toho sa spomalil prílev žiadateľov o azyl z kľúčových krajín pôvodu. Analýza zdôrazňuje, že ak sa tieto medzery nepodarí zaplniť prostredníctvom cielenej pracovnej migrácie z krajín mimo EÚ, mohlo by to ohroziť prosperitu obyvateľstva aj zabezpečenie základných služieb. (ČTK)

Plamene neďaleko malého mesta Niebla, ktoré sa nachádza približne 60 kilometrov severozápadne od Sevilly, pohltili už 31-tisíc hektárov pôdy.

Situácia sa už ale zlepšila a veľká časť horiaceho pásu je pod kontrolou, pričom mestám a obciam už nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, uviedol regionálny viceprezident Antonio Sanz.

Situácia sa naopak zhoršila neďaleko obce Las Peňas de Riglos v Aragónsku na severovýchode Španielska. V dôsledku opätovného vzbĺknutia plameňov úrady evakuovali 127 obyvateľov zo štyroch obcí, čím sa celkový počet evakuovaných osôb v autonómnom spoločenstve zvýšil na približne 1000. Podľa miestnych orgánov požiar pohltil už desaťtisíc hektárov lesa a krovinatých porastov v provincii Huesca.

Medzi lokalitami ohrozenými plameňmi je aj historický kláštor San Juan de la Peňa, kde zamestnanci preventívne premiestnili cenné umelecké diela a pozostatky kráľov do bezpečia.

Úrady zadržali 28-ročného muža pre podozrenie z podpaľačstva, pričom predbežné vyšetrovanie naznačuje, že zdrojom požiaru mohol byť obecný sklad stavebného materiálu.

Španielsko tento rok zažíva mimoriadne intenzívnu sezónu lesných požiarov. Podľa ministerstva životného prostredia došlo od začiatku roka k zničeniu najmenej 226-tisíc hektárov vegetácie, čo je o približne 38 percent viac ako v tom istom období v roku 2025. V piatok bolo podľa portálu Incendios Forestales, ktorý sleduje lesné požiare, v celej krajine aktívnych celkovo 40 lesných požiarov. (TASR, DPA)

Informovala o tom Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Celkovo ich evidovala približne 61-tisíc.

Frontex upozornil, že údaj vychádza z predbežných dát a nezohľadňuje nedávne mimoriadne udalosti v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky. Incident zintenzívnil diskusiu o ochrane vonkajších hraníc EÚ a zodpovednosti Španielska.

Hlavné migračné trasy podľa Frontexu naďalej vedú cez Stredozemné more, kde sa mnohí migranti snažia dostať do EÚ na člnoch.

Najvyťaženejšou bola za prvých sedem mesiacov východná stredomorská trasa s 20 232 zaznamenanými prípadmi, čo predstavuje medziročný pokles o 28 percent. Na centrálnej stredomorskej trase zaznamenali 16 454 prípadov, o 55 percent menej než v rovnakom období minulého roka.

Najvýraznejší pokles zaznamenala západoafrická trasa, kde počet prípadov klesol o 60 percent na 4 682. Naopak, západná stredomorská trasa smerujúca do Španielska bola jedinou hlavnou trasou, na ktorej počet narástol. Frontex tam zaznamenal 11 217 prípadov, čo bolo o 37 percent viac ako za rovnaké obdobie predošlého roka.

Podľa Frontexu celkový pokles súvisí okrem iného s pokračujúcou spoluprácou s partnerskými krajinami a preventívnymi opatreniami v kľúčových krajinách odchodu, ktoré prispeli k obmedzeniu odchodov smerom do Európy. (TASR)

Uviedol dnes podvečer šéf chorvátskych hasičov Slavko Tucaković.

Pre rozsiahly požiar, ktorý v oblasti vypukol vo štvrtok večer, bolo evakuovaných vyše dvetisíc ľudí,. Plamene si vyžiadali najmenej jednu obeť a desiatky zranených, informujú miestne médiá. (ČTK)