Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.
Pyrotechnici Pohotovostného policajného útvaru v spolupráci s pracovníkmi Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v piatok 14. augusta vo večerných hodinách muníciu previezli na blízky ostrov.
Jej zneškodnenie sa uskutoční v sobotu na bezpečnom mieste a za dodržania potrebných bezpečnostných opatrení. Na mieste naďalej pracujú príslušné zložky, ktoré dohliadajú na bezpečný priebeh zásahu.
Oznámenie o náleze lodnej míny prijala polícia v piatok 14. augusta v popoludňajších hodinách. Munícia sa nachádzala približne 20 centimetrov pod hladinou Dunaja. Mala dĺžku približne dva metre a priemer 50 centimetrov. Na mieste zasahovali policajti, pyrotechnici, poriečne oddelenie Prezídia Policajného zboru a Plavebný úrad. (TASR)
Zatiaľ sa im požiar v ťažko dostupnom teréne nepodarilo lokalizovať.
Informoval o tom operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Oheň bol nahlásený krátko pred 10.00 h.
Na mieste podľa operačného dôstojníka zasahujú hasičské jednotky zo Spišskej Novej Vsi, Krompách a Gelnice spolu s ôsmimi dobrovoľníkmi z okolitých obcí a dostupnou technikou.
„Terén je neprístupný, na miesto bola vyslaná bezpilotná prieskumná technika – dron na zmapovanie plochy požiaru, lokalizácie presného miesta a jeho rozsahu,“ uviedol operačný dôstojník s tým, že po preskúmaní terénu sa rozhodne o nasadení ďalšej techniky, pričom alternatívou je aj hasenie zo vzduchu.
Oheň sa podľa hasičov rozhorel blízko meteorologickej stanice v katastrálnom území mesta Gelnica, kde nie je možné dostať sa bežnou technikou. Na prieskum terénu v súčasnosti okrem dronu využívajú najmä štvorkolky. Zatiaľ nie je jasné, akú plochu požiar zasiahol. (TASR)
Na mieste sú profesionálni i dobrovoľní hasiči, pomáhajú aj vrtuľníky. Potvrdil to starosta obce Súľov-Hradná Jaroslav Bušfy.
Podľa informácií starostu horelo v lesoch aj v noci na sobotu, hasiči od sobotného rána pokračujú v likvidácii požiaru. Na mieste sa majú nachádzať tri vrtuľníky.
Bušfy ubezpečil, že nebezpečenstvo obyvateľom obce nehrozí, požiar sa totiž nachádza vysoko v horách.
Lesný požiar vypukol v piatok (14. 8.) popoludní. Na miesto vyslali aj vrtuľník, hasiči zároveň nasadili modul pozemného hasenia skupina Stred, informovalo v piatok na sociálnej sieti Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Na mieste podľa neho zasahovali hasiči z Bytče a Žiliny v spolupráci s členmi viacerých dobrovoľných hasičských zborov. (TASR)
V premiére tejto disciplíny na ME dosiahla čas 1:39:47 hod. Zvíťazila Maria Perezová.
Španielka vytvorila svetové maximum časom 1:30:06. Černá za ňou zaostala o 9:41 minúty. Černá sa od úvodu pohybovala na hrane prvej dvadsiatky. Dlho to vyzeralo, že sa do nej nezmestí, no na záverečných kilometroch si udržala dostatočné tempo.
Perezová triumfovala suverénne, pred striebornou Alexandrinou Mihaiovou z Talianska zvíťazila s takmer minútovým náskokom. Bronz si odniesla Ukrajinka Ľudmyla Oljanovská.
Aj v mužskej časti sa z víťazstva tešil španielsky reprezentant. Paul McGrath dosiahol čas 1:23:23. Za ním sa umiestnila dvojica Talianov – Francesco Fortunato zaostal o 13 sekúnd, Andrea Cosi mal 26-sekundové manko. McGrath nadviazal na striebro z chôdze na 20 km z ME 2024 v Ríme. (TASR)
Fosforový granát sa po sérii horúčav dostal na povrch a aktivoval sa.
Hasiči zasahovali v utorok v obci Ramonchamp v departemente Vogézy po tom, ako sa tam objavil „valcovitý kovový predmet“, z ktorého sa lial „biely a dráždivý dym“, uviedli žandári. Išlo o fosforový granát typu M15, ktorý pyrotechnici následne zneškodnili v miestnom lome.
Úrady medzi 10. a 13. augustom zaznamenali vo Vogézach tri zásahy súvisiace s nálezom vojenských granátov. Tie sa objavili vo vyschnutých vodných plochách alebo v tých, ktorých hladina výrazne klesla.
Ľudia sa v prípade takéhoto nálezu nesmú predmetu dotýkať a musia informovať obecný úrad alebo žandárske stanice, uviedli žandári po tom, čo im jeden z obyvateľov nájdený granát rovno priviezol autom.
Nevybuchnutá munícia z druhej svetovej vojny sťažuje prácu hasičom v Nemecku, kde zasahujú pri lesnom požiari v Hürtgenwalde na západe krajiny pri belgických hraniciach. V noci tam nastalo niekoľko explózií. Informoval o tom prefekt okresu Düren s tým, že v krajine zostáva stále pomerne veľké množstvo zvyškov munície. (ČTK, AFP)
Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav.
SHMÚ preto vydal výstrahy druhého a prvého stupňa. Predbežne platia od 13.00 do 19.00 h. SHMÚ o tom informuje na svojom webe.
Výstrahy druhého stupňa platia pre takmer celý Bratislavský kraj, viaceré okresy Trnavského a Nitrianskeho kraja a okres Veľký Krtíš. Teplota sa tam môže vyšplhať na 35 stupňov Celzia. Výstrahy prvého stupňa platia pre takmer celý Trenčiansky, Banskobystrický a Košický kraj a okresy Bratislava, Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Hlohovec, Piešťany a Trnava. Teplota sa tam môže vyšplhať na 33 stupňov Celzia.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba obmedziť aj fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.
Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.
Otrasy s magnitúdou 5 zasiahli nadránom okolie juhošpanielskeho mesta Granada.
Regionálna vláda uviedla, že zemetrasenie napáchalo škody na domoch a autách, ale zrejme si nevyžiadalo zranených. Ako informovala agentúra Reuters, zemetrasenie zasiahlo metropolitnú oblasť mesta Alhendín krátko po 01:00 h miestneho času.
Španielska televízia TVE odvysielala zábery na trosky na uliciach a poškodené autá v turisticky vyhľadávanej Granade. Andalúzske záchranné služby vyslobodili niekoľko ľudí z poškodených budov. Viceprezident andalúzskej regionálnej vlády Antonio Sanz Cabello v sobotu na sociálnej sieti X uviedol, že úrady vyhlásili mimoriadnu situáciu.
„Ak ste v Granade, pocítili ste zemetrasenie, ste v poriadku a váš dom neutrpel škody, zachovajte pokoj a zbytočne nevstupujte do budov ani ich neopúšťajte,“ vyzval. Apeloval zároveň, aby sa ľudia na uliciach vyhýbali miestam pri poškodených budovách a ich častiach, ako sú fasády, balkóny, múry či rímsy, ktoré by sa mohli uvoľniť a spadnúť. (TASR, Reuters)
🇪🇸‼️🚨 A 5.0 earthquake struck Granada, in southern Spain. No casualties only material damages.
Hasiči sú nútení presúvať trajektom posily, plamene sa šíria lesom a kríkmi.
Oheň ohrozuje aj domy, informovala stanica HRT. Správy o novom požiari v Dalmácii prichádzajú po tom, ako požiar pri letovisku Omiš v piatok prinútil úrady evakuovať vyše dvetisíc ľudí vrátane asi 300 českých turistov.
„Požiar na Dugom otoku je v štádiu plného rozhorenia. Šíri sa a terén je veľmi ťažko prístupný, pretože je zarastený veľmi hustými krovinami. V celej oblasti sa nachádza viacero budov. Niektoré z nich treba chrániť,“ uviedol šéf zadarských hasičov Matej Rudić.
S plameňmi bojujú miestni hasiči zo Sály a Božavy, ale na ostrov boli privolané posily. Asi 15 vozidiel s hasičmi, ktorí ešte v piatok hasili požiar na pevnine neďaleko Zadaru, dopravil na Dugi otok špeciálny trajekt.
V Omiši južne od Splitu v piatok dostali hasiči pod kontrolu požiar, ktorý bol podľa nich jedným z najhorších v dejinách krajiny. Jedna žena zomrela a viac ako 30 ľudí bolo zranených, časť z nich je v nemocnici. Zhorel aj veľký počet domov. Evakuovali sa vyše dvetisíc ľudí, medzi nimi boli slovenskí aj českí turisti.
Od začiatku roka lesné požiare v Chorvátsku zasiahli okolo desaťtisíc hektárov územia, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025 nárast o 75 percent, uviedla agentúra AFP. Okrem sucha a vysokých teplôt prispieva k vzniku požiarov v Chorvátsku vyľudňovanie vnútrozemia a postupné zarastanie krajiny krovinami a stromami. (ČTK)
Novi veliki požar kod Zadra. Veliki požar izbio je na Dugom otoku. Noć je pala, pa kanaderi više ne mogu djelovati. Uznemirujuće scene stižu s Dugog otoka. pic.twitter.com/9L6ktt92QW
Úder zranil ďalšie tri osoby a zničil obytný dom. Záchranári ďalej pátrajú v troskách.
Podľa libanonskej štátnej tlačovej agentúry NNA zasiahol letecký útok obytný dom na predmestí obce Ansár. Agentúra informovala aj o ďalších izraelských úderoch v južnej časti krajiny.
Počet obetí podľa AP robí z dnešného leteckého úderu jeden z najkrvavejších útokov odvtedy, čo Libanon a Izrael 26. júna oznámili uzavretie rámcovej dohody s cieľom dosiahnuť mier. Dohoda stanovila plán stiahnutia izraelských síl z južného Libanonu výmenou za odzbrojenie militantnej skupiny Hizballáh podporovanej Iránom. (ČTK, AP, AFP)
Na nových nástenných maľbách v uliciach Kábulu sa objavili heslá oslavujúce nezávislosť krajiny.
Úrady pripravili rôzne akcie vrátane kriketového zápasu a ďalších športových podujatí, na ktorých sa podľa platných pravidiel nemôžu zúčastniť dievčatá ani ženy.
V sobotu ráno prešli ulicami hlavného mesta v kolónach aj niektoré vozidlá, ktoré po odchode zanechali zahraničné jednotky vrátane obrnených vozidiel Humvee. V meste zároveň posilnili bezpečnostné opatrenia a pribudli kontrolné stanovištia.
AFP pripomenula, že presne pred piatimi rokmi vstúpili bojovníci Talibanu bez odporu do Kábulu po bleskovej ofenzíve, ktorá nasledovala po chaotickom stiahnutí jednotiek vedených Spojenými štátmi. Tým sa zrútila dovtedajšia afganská vláda podporovaná Západom.
Kým predstavitelia režimu teraz hovoria o slobode, bezpečnosti a pokroku krajiny, kritici upozorňujú na sprísňovanie obmedzení zasahujúcich do takmer všetkých oblastí každodenného života.
Hovorca vlády Zabihulláh Mudžáhid tento mesiac vyhlásil, že úrady budujú základy hospodárstva a vyzval obyvateľov na trpezlivosť. Hrubý domáci produkt na obyvateľa však podľa AFP naďalej klesá, čo súvisí aj s príchodom viac ako šiestich miliónov Afgancov z Iránu a Pakistanu za posledné tri roky. Svetová banka pritom odhaduje tohtoročný reálny hospodársky rast na 4,8 percenta.
Hoci Taliban nadviazal vzťahy s viacerými krajinami vrátane niektorých európskych štátov, jeho vládu oficiálne uznalo iba Rusko. Vzťahy so susedným Pakistanom sa výrazne zhoršili a obe krajiny tento rok viedli ozbrojený konflikt, ktorý podľa AFP prehĺbil humanitárnu krízu v Afganistane.
Viaceré štáty kontakty s vládou Talibanu obmedzujú, kým nedôjde k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv. Riaditeľka Misie OSN na pomoc Afganistanu (UNAMA) pre oblasť ľudských práv Fiona Frazerová uviedla, že obyvatelia krajiny čelia upevňovaniu obmedzení, ktoré zasahujú takmer všetky aspekty ich každodenného života a základných práv.
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) zasa kritizoval brutálne potláčanie slobody tlače zo strany Talibanu. Podľa CJP sú novinári sledovaní, zadržiavaní, fyzicky napádaní, cenzurovaní alebo nútení odísť do exilu.
Najtvrdšie opatrenia režimu zasiahli ženy. Taliban im zakázal vstup do verejných priestorov vrátane parkov, väčšinu zamestnaní a dievčatám po dovŕšení 12 rokov aj ďalšie vzdelávanie.
Dvadsaťtriročná Afganka, ktorá z bezpečnostných dôvodov vystúpila anonymne, AFP povedala, že posledných päť rokov má pocit, že sa dusí. „Bolo to také vyčerpávajúce obdobie, že sa cítim ako päťstoročná žena, ktorá nedokáže zomrieť,“ uviedla.
Niektorí obyvatelia však hodnotia uplynulých päť rokov pozitívne. Študent Píróz Mirzájí pre AFP si myslí, že vláda priniesla bezpečnosť, rozvoj infraštruktúry a nové príležitosti pre podnikateľov. Za najväčší problém však označil nedostatok pracovných miest pre mladých ľudí. (TASR, AFP)
Minister zahraničných vecí Afganistanu Amir Chán Mutakí a delegáti z rôznych častí krajiny na výročnom stretnutí.Foto: TASR/AP Photo/Siddiqullah Alizai
Vyhlásil to námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbabádí. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Trump v piatok avizoval, že chce tento strategický priechod označiť za „územie Spojených štátov“.
„Hormuzský prieliv bol iránsky, je iránsky a zostane iránsky. Tento prieliv bude otvorený a uzavretý iba na príkaz Iránu. Kým odmietate akceptovať realitu svojej porážky a naďalej žijete v ilúziách, Irán bude pokračovať v blokáde,“ uviedol Gharíbabádí na sociálnej sieti X.
Trump v piatok počas politického mítingu na policajnej akadémii v Garden City na Long Islande v štáte New York vyhlásil: „Keď dokončíme porážku Iránu, ktorý je už teraz tvrdo porážaný, čoskoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov.“ „Je to tak,“ dodal.
USA spolu s Izraelom začali 28. februára vojnu proti Iránu s deklarovaným cieľom ukončiť kontroverzný jadrový program a podnietiť tam ľudové povstanie. Irán však reagoval získaním faktickej kontroly nad veľkou časťou Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre prepravu energetických surovín a ďalších komodít.
Spojené štáty a Irán zostávajú v súvislosti s prielivom naďalej v patovej situácii. Irán bráni plavbe veľkej časti civilnej lodnej dopravy, zatiaľ čo americké námorníctvo blokuje iránske prístavy v snahe ochromiť ekonomiku krajiny.
„Máme blokádu. Žiadne lode nepreplávajú, pokiaľ to nebudeme chcieť,“ vyhlásil Trump za nadšeného jasotu svojich stúpencov a policajtov.
Trump v stredu na svojej sociálnej sieti Truth Social deklaroval, že Spojené štáty „majú úplnú kontrolu“ nad Hormuzským prielivom. Irán to vzápätí poprel. (TASR)
Uviedla to štátna ropná spoločnosť Spojených arabských emirátov Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC), ktorej tanker patrí.
Ide o najnovší incident na tejto vodnej ceste, ktorá je stredobodom konfliktu medzi USA a Iránom.
Irán fakticky zablokoval Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre dodávky energií do celého sveta a od začiatku vojny vo februári podniká útoky na obchodné lode. Uviedol, že chce za prechod prielivom vyberať poplatky, proti čomu Spojené štáty ostro protestujú.
ADNOC potvrdila, že jedno z jej plavidiel sa v piatok večer počas plavby Hormuzským prielivom stalo terčom útoku, pričom nedošlo k žiadnym obetiam. Spoločnosť vo svojom vyhlásení zdôraznila význam ochrany námorníkov a zabezpečenia slobody plavby a námornej bezpečnosti.
Oznámenie prišlo len deň po tom, čo Spojené arabské emiráty (SAE) obvinili Irán z útoku na dve plavidlá spoločnosti ADNOC počas ich plavby cez prieliv. Ministerstvo zahraničných vecí SAE vo svojom vyhlásení odsúdilo „nepriateľský iránsky útok, pri ktorom bol raketou zasiahnutý tanker patriaci spoločnosti ADNOC počas prechodu Hormuzským prielivom, pričom nedošlo k žiadnym obetiam“.
Minulý týždeň ADNOC oznámila, že na tejto vodnej ceste boli napadnuté tri jej tankery, zatiaľ čo ministerstvo zahraničných vecí SAE o deň neskôr separátne informovalo o útoku na ďalší tanker spoločnosti ADNOC.
Pokračujúce útoky v prielive, cez ktorý bolo pred začiatkom vojny na Blízkom východe možné voľne preplávať, viedli k stroskotaniu aprílového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. (TASR, AFP)
Dôvodom je popolček zo sopečnej aktivity Etny, ktorá viedla k zrušeniu alebo odkloneniu stoviek letov.
„Všetky prílety a odlety na tomto letisku, ktoré je piatym najvyťaženejším letiskom v Taliansku podľa počtu prepravených cestujúcich, budú pozastavené do soboty 15.00 h,“ uviedol v piatok vo vyhlásení prevádzkovateľ letiska, spoločnosť SAC (Societa Aeroporto Catania).
SAC cestujúcim odporučila, aby na letisko nechodili bez predchádzajúcej kontroly stavu svojho letu u leteckej spoločnosti.
Predĺženie obmedzenia prichádza v čase vrcholiacej letnej dovolenkovej sezóny, ovplyvňuje tisíce cestujúcich a zároveň zvyšuje tlak na ostatné sicílske letiská.
Podľa spoločnosti SAC je toto najvážnejšie narušenie prevádzky letiska v Catanii za najmenej posledné dve desaťročia. V období od 6. do 12. augusta bolo na letisku v Catanii zrušených viac ako tretina z 1974 plánovaných letov, pričom približne 630 letov bolo odklonených na iné letiská.
Etna, najvyššia a najaktívnejšia sopka v Európe, často spôsobuje obmedzenia na letisku v Catanii. Jeho prevádzkovateľ v máji spustil predaj najmenej 51-percentného podielu.
Sopečný popol je považovaný za jedno z najvážnejších nebezpečenstiev pre leteckú dopravu, pretože môže poškodiť systémy lietadla a spôsobiť zlyhanie prúdových motorov. V roku 1982 dočasne vypadli všetky štyri motory Boeingu 747 spoločnosti British Airways po tom, čo lietadlo preletelo oblakom sopečného popola z indonézskej sopky Galunggung. Posádke sa ich napokon podarilo znovu naštartovať. (TASR, Reuters)
Zemetrasenie spôsobilo vážne škody a niekoľko budov sa zrútilo. Výpadky elektriny navyše komplikujú získavanie informácií a sťažujú pátracie a záchranné akcie, uviedol podľa agentúry AP policajný šéf Rudi Darmoko z provincie Východné Nusa Tenggara.
Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uviedol, že epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri severnom pobreží ostrova, približne 68 kilometrov severozápadne od mesta Ende. Ohnisko zemetrasenia sa nachádzalo v pomerne malej hĺbke, len 10 kilometrov pod zemským povrchom. Po zemetrasení nasledovali v rovnakej oblasti dva silné dotrasy s magnitúdou 5,6 a 5,9.
V Indonézii, ktorú tvorí viac ako 17-tisíc ostrovov, sú zemetrasenia časté, pretože sa nachádza v oblasti známej ako Tichomorský ohnivý kruh. Týmto termínom sa označuje územie zvýšenej seizmickej aktivity na okrajoch Tichého oceánu, kde sa stretávajú viaceré tektonické dosky. (ČTK, TASR, AFP)
Medzi nimi bola aj žena obvinená z dronového útoku na niekdajšieho prezidenta Nicolása Madura.
Podľa agentúry Reuters vláda prepusteným uložila „alternatívne opatrenia na odňatie slobody“, ktorých konkrétnu podobu však bližšie nešpecifikovala.
Týchto ľudí zadržali kvôli údajnej alebo preukázanej účasti na trestných činoch, uviedla vláda vo vyhlásení. V rámci vládneho programu „Mier a demokratické spolužitie“ im uložili alternatívne opatrenia, ktoré však vláda bližšie nešpecifikovala.
Organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Foro Penal, ktorá poskytuje právne zastúpenie väzňom vo Venezuele, prepustenie niektorých z nich ocenili. Niektorí väzni boli podľa organizácií zadržiavaní neprávom alebo z politických dôvodov. Foro Penal dnes uviedla, že v krajine eviduje 391 politických väzňov. V samostatnom príspevku však dodala, že k 16.30 h miestneho času (22.30 h SELČ) potvrdila 29 prepustení.
Väčšie prepúšťanie politických väzňov vo Venezuele sa začalo 8. januára, päť dní po tom, čo pri vojenskom zásahu Spojené štáty americké jednotky uniesli venezuelského prezidenta Madura a jeho ženu, ktorých vinia z narkoterorizmu. Vedenia krajiny sa 5. januára ujala Madurova viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorá s Washingtonom pod nátlakom spolupracuje. Tá už koncom mája oznámila, že bude prepustených 500 politických väzňov.
Venezuelská vláda odmieta, že by v krajine boli politickí väzni, a tvrdí, že takto označovaní zadržaní spáchali trestné činy ako podnecovanie k nenávisti, terorizmu či vlastizrada. Tie Madurov autoritársky režim používal na prenasledovanie svojich kritikov a opozičných politikov. (ČTK, AFP)
Podľa Reuters tak prezident stupňuje svoju rétoriku voči Teheránu.
Irán túto kľúčovú trasu pre globálne dodávky ropy a zemného plynu od začiatku marca v reakcii na americko-izraelské údery prakticky blokuje. Agentúra AFP však podotkla, že Trump hovoril žartovným tónom.
„Akonáhle porazíme Irán (…), celkom skoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov,“ povedal Trump bez ďalších podrobností na stretnutí vo štvrti Garden City na Long Islande v štáte New York. Podľa agentúry AFP to oznámil s úsmevom na tvári. Taktiež list The Washington Times píše, že Trump žartoval.
Trump tento týždeň vyhlásil, že Spojené štáty majú Hormuzský prieliv pod absolútnou kontrolou a že si ju zrejme udržia. Predstaviteľ polovojenských milícií basídž deň nato tvrdil, že prieliv ovláda Irán.
Plavba v Hormuzskom prielive je kvôli riziku iránskych útokov výrazne utlmená, čo dvíha ceny palív. Kontrola a zabezpečenie bezpečnej plavby úžinou sa stali jednou z hlavných tém vojny. V minulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení, neskôr však strety vzplanuli znovu. Otázka správy Hormuzského prielivu pritom zostáva jedným z hlavných sporných bodov. O pravidlách pre plavbu prielivom Irán v súčasnosti rokuje s Ománom. Teherán by rád za pohyb lodí požadoval poplatok, zahraničné krajiny to kritizujú. (ČTK)
Odstúpil kvôli obvineniu z plagiátorstva časti svojej disertácie.
Niekdajšieho najmladšieho černošského profesora na tejto prestížnej univerzite našli v bezvedomí na adrese v londýnskej štvrti Battersea a vyhlásili za mŕtveho, spresnil web Sky News.
„Jeho najbližší príbuzní boli informovaní a policajti im poskytujú podporu. V tejto chvíli je jeho smrť považovaná za neočakávanú, avšak nepredpokladá sa, že by išlo o podozrivý prípad,“ uviedol podľa serveru hovorca londýnskej polície.
Arday sa dostal na titulné stránky novín v roku 2023, keď ho univerzita ako 37-ročného vymenovala najmladším černošským profesorom. Obvinenia z plagiátorstva, ktoré Arday popiera, vzniesol americký výskumník Nathan Cofnas, ktorý bol sám predvlani z tejto školy prepustený po obvinení z rasizmu. Cofnas tiež spochybňoval niekoľko Ardayových tvrdení, najmä to, že údajne ubehol 30 maratónov za 35 dní.
„Moja rezignácia predstavuje jediný spôsob, ako ukončiť ťažké obdobie. Nemala by však byť nesprávne interpretovaná ako súhlas s tvrdeniami, ktoré sa o mne šírili. Je to jednoducho rozhodnutie človeka, ktorý dosiahol hranicu toho, čo možno od človeka rozumne očakávať, že vydrží,“ uviedol Arday minulú stredu vo svojom rezignačnom liste. „Neustále obvinenia, špekulácie a verejné komentáre mali na mňa aj na mojich blízkych hlboký dopad,“ písalo sa v ňom.
Arday list zverejnil len niekoľko hodín po oznámení univerzity, že začala vyšetrovanie na základe nových informácií o „akademických kvalifikáciách a čestných vymenovaní profesora Ardaya“. Okrem toho sa podľa inštitúcie stále vyšetrovalo niekoľko sťažností týkajúcich sa akademického pochybenia. Vyšetrovanie vykonávala aj pridružená Jesus College, kde muž pôsobil. Arday a jeho zástancovia tvrdili, že časť tohto prísneho skúmania jeho kariéry bola motivovaná rasizmom.
Americké vydavateľstvo Simon & Schuster vydalo 11. augusta v USA a chystalo sa vydať 27. augusta v Británii akademikove pamäti s názvom Great and Unfortunate Things (Skvelé a nešťastné veci). Arday v nich opisuje, ako mu bol v detstve diagnostikovaný autizmus a celkové oneskorenie vývoja, ako prvýkrát prehovoril až v 11 rokoch a ako sa naučil čítať a písať až v 18 rokoch. Vydavateľ však čelí výzvam, aby vydanie odložil. (ČTK, AFP)
Minister financií Scott Bessent vo štvrtok uviedol, že Washington by mohol už budúci týždeň zaviesť také ekonomické opatrenia, aké Teherán ešte nevidel.
Šéf Bieleho domu tento týždeň po mesiacoch vojny s Iránom povedal, že jeho administratíva sleduje, ako sa blízkovýchodná krajina dostáva pod rastúci ekonomický tlak. Teherán je dlhodobo terčom amerických sankcií, Spojené štáty navyše počas konfliktu začali blokádu iránskych prístavov.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová dnes uviedla, že Trump sa chce zároveň v USA zamerať na nízke ceny pohonných látok, ktoré kvôli vojne s Iránom vzrástli. „Myslím, že oba ciele sú pre prezidenta rovnako dôležité. Chceme, aby ceny benzínu zostali nízke, a zároveň zabezpečiť, že Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň,“ povedala podľa stanice CNN Leavittová novinárom.
Súčasný konflikt sa začal koncom februára americkými a izraelskými údermi na Teherán. V minulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení, neskôr strety vzplali znovu. Sporným bodom zostáva otázka správy Hormuzského prielivu, ktorého výrazne obmedzená prevádzka prispieva k rastu cien palív. (ČTK, Fox News, Reuters)
