Mimoriadne horúčavy počas tohtoročného leta spôsobili v Európe vyše 50-tisíc úmrtí, čo je najviac v zaznamenanej histórii. Uviedol to vo svojej štúdii medzinárodný tím vedcov.
Podľa štúdie je za takmer dve tretiny týchto úmrtí priamo zodpovedné globálne otepľovanie spôsobené človekom.
Tím vedcov z európskych univerzít analyzoval údaje o úmrtnosti ľudí v období od júna do augusta v 854 mestských oblastiach v 30 krajinách Európy – v 27 členských štátoch Európskej únie, vo Veľkej Británii, Nórsku a Švajčiarsku, kde žije celkovo viac ako 170 miliónov ľudí.
Dospel k záveru, že v dôsledku horúčav zomrelo o 50 391 ľudí viac, než je bežné. To je výrazne viac než doteraz najtragickejšia štatistika z roku 2022, keď v tých istých sledovaných oblastiach zomrelo v dôsledku horúčav odhadom vyše 29-tisíc ľudí, uvádzajú vedci.
Zomierali najmä starší
Ľudská činnosť, najmä globálne otepľovanie spôsobené spaľovaním fosílnych palív, mala toto leto priamy vplyv na 32 619 úmrtí, dodáva štúdia.
„Tieto čísla nám dôrazne pripomínajú, že naše teplejšie a extrémnejšie letá majú stále vážnejší dopad na verejné zdravie. Za týmito štatistikami sú skutoční ľudia, ktorí prišli o život. Skutočné rodiny, ktoré za nimi smútili,“ uviedla podľa webovej stránky stanice Euronews spoluautorka štúdie Clair Barnesová. Venuje sa výskumu klimatických zmien a extrémneho počasia na londýnskej Imperial College.
Takmer polovica ľudí (viac ako 22-tisíc), ktorí zomreli v dôsledku horúčav, mala viac ako 85 rokov. Horúčavy si však vyžiadali viac ako 800 obetí aj medzi mladými ľuďmi vo veku od 20 do 44 rokov, konštatovali vedci.
Európska klimatická služba Copernicus už skôr uviedla, že západná Európa zažila tento rok najteplejšie leto v histórii meraní s priemernou teplotou 21,7 stupňa Celzia, čo je o 2,5 stupňa Celzia viac, ako bol priemer v období rokov 1991 až 2020. Aj v ďalších častiach kontinentu teploty v niektorých dňoch dosahovali rekordné hodnoty.
