Vzdelávanie zdravotných sestier by mohlo prejsť zmenou. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) uvažuje o tom, že by už nepotrebovali na svoju prácu vysokoškolské vzdelanie. Po novom by mohlo stačiť päť rokov strednej odbornej školy. Podľa komory sestier a pôrodných asistentiek to problém s ich nedostatkom nevyrieši.
Zdravotnícki pracovníci vrátane sestier sú v Európskej únii regulované profesie. U nás je potrebné vysokoškolské vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie. Rezort školstva uvažuje aj o inej možnosti.
„Podotýkam, to nie je o tom, že by sme teraz zrušili vysokoškolské vzdelanie sestier a ošetrovateľstva, ale o tom, či ideme doplniť možnosť mať to základné regulované povolanie na úrovni ošetrovateľa aj po absolvovaní 5-ročného povedzme stredného odborného vzdelania,“ priblížil minister Drucker.
Vzdelávaniu sestier sa v relácii Správy venovala redaktorka Veronika Čokinová:
Pokiaľ by sa študenti rozhodli pokračovať v štúdiu na vysokej škole, mohli by im zo strednej školy uznať niektoré kredity. Bakalárske štúdium by tak namiesto troch rokov trvalo dva.
„Ministerstvo zdravotníctva sa touto problematikou zaoberá intenzívne a veríme, že v najbližšej dobe bude môcť byť verejnosti prezentované aj konkrétne riešenie,“ uviedol hovorca Ministerstva zdravotníctva SR Andrej Wallner.
Chýbajú tisíce sestier
Rezorty chcú aj takto riešiť nedostatok zdravotných sestier. Na Slovensku ich dnes chýba vyše 13-tisíc. Komora sestier a pôrodných asistentiek si však riešenie situácie skrátením bakalárskeho štúdia ošetrovateľstva nevie predstaviť.
„Predpokladám, že nikto z nás ako potenciálny pacient by nechcel, aby sa oňho starala osoba, ktorá neprešla kvalitnou prípravou v rámci vzdelávania, tak ako to máme nastavené my. My môžeme byť hrdí na to, ako máme nastavené vzdelávanie sestier na európskej úrovni,“ zdôraznil riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober.
Podľa komory navyše nie je problém vo vzdelávaní. Ročne totiž skončí ošetrovateľstvo 700 až 800 absolventov. Do praxe však nastúpi asi len polovica z nich. Odrádzajú ich pracovné podmienky, vybavenie nemocníc či platy. Zmeny v štúdiu však podľa analytika stoja za uváženie.
„Nie každý je nastavený tak, že môže študovať celú vysokú školu a potom nabehnúť do práce. Máme praktické sestry, ktoré by si chceli doplniť vzdelanie. Máme ľudí, ktorí pracovali v inom odvetví a chceli by sa dostať do zdravotníctva. Práve takéto, nazval by som to, menej štandardné cesty, mohlo by to pritiahnuť ďalších ľudí do zdravotníctva,“ zhrnul analytik INESS Martin Vlachynský.
