Na hlavný obsah

Majetok Slovákov rastie, no iba na papieri. Našetrených peňazí máme málo, v rebríčku sme predposlední

Kľúčovým zdrojom majetku Slovákov je vlastné bývanie.

Na ilustračnej snímke pohľad na Bratislavu.
Ilustračná snímka. Foto: Unsplash

Majetok Slovákov rastie, no je ťažko dostupný. Väčšinu tvoria byty a domy, ktoré sa v prípade potreby nedajú speňažiť zo dňa na deň.

Majetok slovenských domácností rastie, no veľká časť z neho je len na papieri. Ukazuje to analýza VÚB banky. Finančné aktíva domácností podľa nej dosiahli ku koncu minulého roka približne 125 miliárd eur. Medziročne vzrástli o osem percent a za dva roky o 18 percent.

Ako sú na tom Slováci s majetkom, priblížila v relácii Správy redaktorka STVR Lea Hubová:

Zdroj: STVR

Napriek tomu zostáva čistý finančný majetok na obyvateľa nízky, a to na úrovni jedenásťtisíc eur. Pre porovnanie, priemerný Čech je trojnásobne bohatší. Na účtoch má v priemere 36-tisíc eur. Viac majú našetrené aj Dáni či Maďari. To nás radí na predposledné miesto v Európe. Na poslednom mieste je Rumunsko.

Kľúčovým zdrojom majetku Slovákov však zostáva vlastné bývanie. Hodnota nehnuteľností dosahuje približne 268 miliárd eur, čo tvorí takmer 70 percent celkového majetku domácností.

Silná orientácia na nehnuteľnosti má podľa analytikov VÚB banky nevýhody v tom, že je majetok často iba na papieri a ľudia sa k peniazom nevedia rýchlo dostať, napríklad pri ekonomických šokoch.

Čo odporúčajú analytici

Ekonomickí analytici odporúčajú, aby ľudia šetrili už v mladom veku a mysleli na dôchodok. Najmladšia generácia by mala mať našetrené minimálne päťtisíc eur. Podľa štatistík má väčšina z nich rezervu len na dva mesiace alebo vôbec.

Mileniáli do 44 rokov by mali mať majetok v hodnote do 150-tisíc eur. Sem sa počíta aj vlastné bývanie či finančná rezerva. Ľudia do 60 rokov by mali investovať pravidelne a ich majetok by mal byť na úrovni 300-tisíc eur.

Starší majú síce najviac majetku, no už svoje rezervy míňajú. Podľa analytikov tí, ktorí začnú so sporením neskoro, majú výrazne menšiu šancu dobehnúť zameškané – neskôr je to totiž omnoho finančne náročnejšie.

„Keď mi príde vyššia výplata, nesmiem urobiť to, že ju pretavím do vyššej spotreby, ale do toho, že môžem investovať. Toto je základná cesta, ktorá platí v každej generácii, pre každého, či som mladý, či som starý,“ informoval špecialista pre finančné vzdelávanie Štefan Hronec.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika