Sebechleby patria medzi najznámejšie vinohradnícke obce stredného Slovenska. Ich históriu celé stáročia formuje pestovanie viniča a výroba vína. Charakteristickým znakom miestnej Starej Hory sú tufové pivnice, ktoré dodnes slúžia vinárom.
Vinič pestovali na Starej Hore už pred viac ako osemsto rokmi. Vhodné podmienky tu boli nielen na pestovanie hrozna, ale aj na kopanie vínnych pivníc.
„Sebechleby boli odjakživa poľnohospodársko-ovocinársko-vinárskou oblasťou, kde sa dalo dopestovať. V 12. storočí sa hovorí, že boli ušľachtilé odrody vína až do 19. storočia, kým neprišla choroba fyloxéra. Potom vojaci prvej svetovej vojny doniesli samorodné štepy z talianskeho frontu, ktoré sú v našich povestných viniciach až do dnešného dňa,“ uviedla Mária Labudová z Národopisného múzea.
„Sú rezistentné odrody viniča, nepotrebujú žiadny postrek, takže je to kvázi BIO víno. Máme viac druhov samorodákov, ako napríklad konkordia biela, konkordia červená, jeruzalem a klasický samorodák. To sú nosné odrody samorodákov,“ ozrejmil vinár Michal Vatra.
Histórii pivníc v Sebechleboch sa v Správach venovala redaktorka Aneta Čičková:
Stará Hora v Sebechleboch je známa desiatkami historických tufových pivníc. Vytesané sú do sopečnej horniny, ktorá vytvára prirodzené podmienky na uskladnenie vína.
„Udržujú celoročne stabilnú teplotu okolo osem stupňov, podľa toho, aké sú hlboké. Takéto pivnice sa nachádzajú len v sitnovulkanickej oblasti Sitna a tokajskej oblasti. V týchto pivniciach sa nachádzajú plesne. Hovorí sa o nich, že sú zdravé plesne, pretože ich je tu viac druhov. Žijú medzi sebou v symbióze. Jedna niečo vylúči, druhá to zase prijme, tak si vytvárajú podzemný svet,“ opísal Vatra.
Pivnice na Starej Hore sa dedia z generácie na generáciu. Najstaršia je z roku 1704. „Momentálne je na Starej Hore okolo 140 vínnych pivníc a chyžiek, ktoré sú obývané prevažne Sebechlebskými majiteľmi. Z tých 140 vínnych pivníc je iba päť nie Sebechlebanov,“ povedala Labudová.
Unikátom tejto oblasti sú aj takzvané chyžky – tradičné vinohradnícke domčeky postavené priamo nad pivnicami. Od roku 1981 sú vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
„Každá chyžka sa skladá z dvoch alebo troch miestností. Je tam vstup, hovorilo sa mu kedysi pitvor. Je tam miestnosť, v ktorej sa ľudia vedia zísť, v ktorej si vedia oddýchnuť, to je predná miestnosť. A zadná miestnosť, tomu sa hovorilo kedysi, že je to čierna komora. Majú tam uskladnené všelijaké nádoby, ktorými sa dorába, obrába víno a vinice,“ dodala Labudová.
