Nitrianski archeológovia deviaty rok odkrývajú tajomstvá pravekej osady vo Vrábľoch. Doteraz tam našli pozostatky troch stoviek domov, priekopu, ktorú ich obyvatelia vykopali pre svoju bezpečnosť, a najmä stovku pohodených ľudských kostier bez hláv.
Archeologička Alena Bistáková uviedla, že práve nález bezhlavých kostier robí lokalitu výnimočnou nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Výskum pritom stále pokračuje a počet objavených skeletov rastie.
„Momentálne sme na počte viac ako sto takýchto bezhlavých skeletov. Lebky sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť,“ uviedla Bistáková.
Ide o nález, ktorý archeológovia skúmajú od roku 2021 a dodnes nemá jednoznačné vysvetlenie. „Môžeme predpokladať, že to bol masaker, nejaký obetný rituál, výsledok nepriateľského stretu obyvateľov a podobne,“ povedala archeologička.
O pravekej osade hovoril v relácii Aktuálne :24 s archeologičkou Alenou Bistákovou redaktor Miroslav Lyko:
Hoci sa našli pozostatky viac ako 300 domov, podľa Bistákovej nestáli všetky naraz. V jednom období mohlo byť obývaných približne 70 dlhých domov, v ktorých žili aj tri generácie jednej rodiny. Domy boli postavené z drevených kolov, vypletené prútím a omazané hlinou. Výnimočné bolo aj ich usporiadanie.
„Domy stáli podľa istej štruktúry a boli orientované podľa istej štruktúry, čo sa nám podarilo dlhoročným výskumom zistiť,“ vysvetlila archeologička.
Nové hroby aj ďalšie bezhlavé telá
Počas tohtoročnej výskumnej sezóny sa archeológovia posunuli vo výskume priekopy ďalej smerom na východ. Aj tam pokračovali nálezy bezhlavých tiel.
Súčasne skúmali aj priestor hlavného vstupu do opevneného sídliska, kde objavili ďalšie hroby. Tie sa výrazne odlišujú od tiel nájdených v priekope. Zosnulí boli pochovaní v skrčenej polohe na ľavom alebo pravom boku a dostávali bohatšiu pohrebnú výbavu.
„Mŕtvym boli do hrobu dávané celé nádoby, buď k hlave alebo k nohám. Nachádzame aj kamenné sekerky, obsidiánové čepieľky či zvyšky zvierat,“ priblížila Bistáková.
Archeológovia dnes skúmajú nielen kostry a hroby, ale aj bežný odpad z osady. Vráble sa zapojili do medzinárodného projektu Univerzity v Yorku a Univerzity v Berlíne, ktorý sa zameriava na život neolitických komunít.
Výskumníci analyzujú črepy, zvieracie kosti aj ďalší materiál, aby zistili, ako obyvatelia osady nakladali s poškodenými predmetmi a odpadom.
„Chceme zistiť, čo robili, keď sa im rozbila nádoba alebo pokazilo šidlo. Či ich jednoducho odhodili, alebo ich ešte druhotne využívali, teda recyklovali,“ vysvetlila archeologička.
