Stojí na slovensko-maďarskej hranici a vďaka svojej siluete pôsobí ako z rozprávky. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza jeden z najpôsobivejších prírodných výtvorov na Slovensku. Poďte s nami na miesta, kde kedysi tiekla láva.
Hrad Šomoška má vyše 700-ročnú históriu. Vedie k nemu náučný chodník, ktorý sa začína pri Šimonovej veži v obci Šiatorská Bukovinka. Kopce Cerovej vrchoviny, kde sa hrad nachádza, vznikli vďaka sopečnej činnosti pred miliónmi rokov.
Na chodníku sa nachádza vyhliadka Mačacia. Má rovnaký názov ako kameňolom, ktorý tu vybudoval švédsky podnikateľ Alfonz Jansen.
„Vznikol v roku 1880. Následne fungoval až do konca druhej svetovej vojny. V 20. a 30. rokoch patril medzi najväčšie kameňolomy na našom území. Pracovalo tu okolo 1 500 ľudí, mali tu vybudovanú malú dedinu. Bolo v nej skoro 50 obytných domov, mali školu, mali obchod, mali ubytovne pre zamestnancov. Bol to teda naozaj veľký kameňolom. Z čadiča sa potom robili rôzne dlažobné kocky. Ak diváci budú pozorne chodiť po našich veľkomestách, ako je Praha, Bratislava, Budapešť, Paríž, na takéto dlažobné kocky ešte môžu naďabiť, ktoré sa ťažili práve tu u nás v tomto kameňolome Mačacia,“ opisuje sprievodca Marián Mesiarik.
Histórii hradu Šomoška sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Kamenný vodopád
Našou ďalšou zastávkou po ceste na hrad je pozoruhodný prírodný výtvor, deväť metrov vysoký kamenný vodopád. Potichu tu “tečie” už asi štyri milióny rokov.
„Je to stuhnutá láva, ktorá vychladla veľmi pomaličky. Je to unikát, nakoľko stĺpovitú odlučnosť čadiča poznáme, stĺpovitú, ktorá je takto ohnutá, to už je rarita. Kamenný vodopád bol odkrytý ľudskou činnosťou, nakoľko stavebný materiál z neho sa používal začiatkom 14. storočia pri stavbe hradu Šomoška. Treba vedieť, že tí stavitelia sa nepozerali na to, aký je to stredoeurópsky unikát, ale potrebovali stavebný materiál. Môžeme im vďačiť, že z neho zanechali aspoň toľkoto,“ pokračuje Mesiarik.
O ďalšiu krásnu scenériu, kamenné more, sa postarali človek z kameňolomu a príroda. Keď čadič postupne zvetrával, začal sa odlupovať a padať.
„Tak vznikla veľká časť tohto mora. Bola tu však aj ľudská činnosť, nakoľko keď hrad stavali, alebo keď ho dobývali viackrát, zruinovali, z toho všetkého vznikla vždy suť. Tá suť sa tu potom tiež zachovala. Vyzerá to ako mŕtve more, kamenné more však nie je mŕtve, dáva domov živočíchom, veľmi radi tu žijú jašterice a iné teplomilné živočíchy. Tvar sa ani veľmi nemení, alebo ľudským okom nemôžeme vidieť zmenu toho tvaru. Samozrejme niektoré kamienky sa prekotúľajú z jednej strany na druhú. Premena toho kamenného mora je však veľmi, veľmi pomalá,“ objasňuje sprievodca.
Skvelé miesto na výhľad
Samotná hradná pamiatke je skvelým miestom na výhľad. Stojí tu od konca 13. storočia, postupne sa na ňom vystriedali viacerí majitelia, okrem Matúša Čáka aj zámožné rodiny.
„Séczenyiovci, Orzsághovci, Loszonczyovci, a čo je zaujímavé, je to , že v roku 1554, Turci dobyli neďaleké Fiľakovo. Hrad Šomoška stál na hranici dvoch svetov, na Osmanskej hranici a na kresťanskej hranici. Hrad Šomoška bol totiž dobytý Turkami až v roku 1573. V 19. storočí do poslednej vežičky udrel blesk a zhorela. Následne už táto veža nebola opravená, pomaličky sa rozpadal aj hrad. V roku 1970 až 1973 začala obnova hradu. Teraz môžeme vidieť krásne obnovený hrad,“ hovorí Mesiarik.
Tak ako voľakedy stál tento strážny hrad na hranici dvoch svetov – osmanskej a kresťanskej, tak ešte nedávno cestu naň od našich južných susedov delila štátna hranica.
„Bola doba, keď niekto z Maďarska chcel ísť na hrad, musel spraviť obchádzku asi 20 km. Pred Schengenom tam bol plot a občas, počas nejakých podujatí, tam sedeli strážnici a normálne kontrolovali pasy. Iba ten jeden deň sa dalo prejsť pasom aj na hrad Šomoška,“ dodáva sprievodca.
Dnes je Šomoška prístupná bez obmedzení z oboch strán hranice, vítaní sú všetci, ktorí túžia objavovať príbehy ukryté v starodávnom kameni.
