Vo verejnom sektore na budúci rok pribudne viac ako 2 500 ľudí. Na celkový počet zamestnancov, 453-tisíc, tak štát vynaloží viac ako 15,5 miliardy eur. Na mzdy z toho pôjde jedenásť miliárd, a to aj po júlovom zvýšení platov. Ide o približne pätinu verejných výdavkov.
Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že ak štát očakáva od firiem úspory, rovnaký prístup by mal uplatniť aj vo vlastnej správe.
Najviac zamestnancov, 1 815, pribudne na ministerstve obrany, z toho 1 300 profesionálnych vojakov. Takmer 600 ľudí posilní ministerstvo vnútra, najmä políciu a hasičov, pribudnú však aj úradníci. Päťsto nových zamestnancov bude zabezpečovať projekty financované z eurofondov, ministerstvo životného prostredia prijme 260 ľudí na zonáciu národných parkov a ministerstvo práce ďalších 200 na zabezpečenie príspevku na pomoc pri odkázanosti.
Podľa analytika INESSu, Radovana Ďuranu by mala zefektívniť prácu a znížiť počet zamestnancov digitalizácia, ako to už vidno v zahraničí. Na Slovensku sa to však podľa neho nedeje.
„Slovenskí zamestnanci štátnej správy sú intenzívne vyťažení. Problém však spočíva v tom, že častokrát úlohami, ktoré nie sú potrebné alebo majú nízku pridanú hodnotu. Príkladom je množstvo hlásení, ktoré musia dávať súkromné subjekty, podnikateľské subjekty, ktoré verejná správa eviduje. Štát pritom s takýmito údajmi nič nerobí,“ opisuje.
Nárastu počtu zamestnancov vo verejnom sektore sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Kamila Chomová:
Rastúca zamestnanosť
Zamestnanosť vo verejnej správe rastie už viac ako desať rokov, čo znepokojuje aj Republikovú úniu zamestnávateľov.
„Problémom nie je samotná existencia pracovných miest, ale dlhodobý, nedostatočne riadený rast verejnej zamestnanosti bez zodpovedajúcej racionalizácie fungovania štátu. Ak bude pokračovať trend rastu verejnej zamestnanosti a oslabovania súkromného sektora, výsledkom bude čoraz väčší štát a relatívne menšia súkromná sféra. Tá vytvára významnú časť zdrojov na jeho financovanie,“ vysvetľuje hovorkyňa Petra Podhorcová.
To predstavuje riziko pre konkurencieschopnosť ekonomiky, rast miest aj udržateľnosť verejných financií. Ekonóm Slovenskej Akadémie Vied, Villiam Páleník pripomenul, že vláda v minulosti sľubovala zníženie stavov verejnej správy to až o desať percent.
„V kontexte predošlých konsolidácií sa nedá ubrániť dojmu, že to predsa len súvisí s volebným cyklom. Vláda do určitej miery získa na svoju stranu pracovníkov vo verejnej sfére, týka sa to aj ich nárastu platov,“ dodáva.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že tento krok je v rozpore s programovým cieľom vlády reformovať štátne a verejné inštitúcie.
