Medzi najnavštevovanejšie lokality Spišsko-gemerského krasu patria rokliny Suchá Belá a Prielom Hornádu. Kým v lete nimi denne prejde aj viac ako tisíc návštevníkov, jeseň je tam pokojnejšia a prežiarená farbami.
Tiesňavy, hlboké lesy, vodopády, stovky jaskýň a nádherné výhľady lákajú v každom ročnom období do Slovenského raja zástupy turistov. Po skončení letnej sezóny už nehrozia tlačenice na rebríkoch či zápchy pri vodopádoch.
„Jesenné obdobie v Slovenskom raji je už také pokojnejšie v porovnaní s júlom a augustom, keď sa tu premelie veľmi veľa turistov. V Slovenskom raji máme tri základné vstupné centrá, a tými sú Dedinky, Čingov a Podlesok. Podlesok je najnavštevovanejší,“ uviedol pracovník Národného parku Slovenský raj Matej Pisarčík.
Trasa prieč divokou prírodou
Rieka Hornád vyhĺbila v severnej časti Slovenského raja kaňon dlhý takmer dvanásť kilometrov, známy ako Prielom Hornádu. Tiesňava nebola priechodná až do roku 1974, kým tu horskí záchranári nevybudovali špeciálny chodník s reťazami a lávkami priamo nad hladinou rieky.
„Nie je to trasa, ktorú zvládne každý návštevník. Je to už také adrenalínovejšie, ale možno o to viac zaujímavé. Idete divokou prírodou po dne rokliny, kde sa nachádzajú vápencové kamene. Musíte prekračovať sem-tam nejaký spadnutý strom. Sprístupnené to je drevenými rebríkmi, po ktorých sa kráča, alebo potom pri vodopádoch kovovými stúpačkami a kovovými rebríkmi,“ opísal Pisarčík.
„Turisti idú po dne koryta, kde tečie potok, tak je lepšie sa vhodne obuť. Odpadky, ktoré človek donesie, si treba zobrať so sebou, rešpektovať prírodu, nerobiť príliš veľký hluk, správne si naplánovať trasu a myslieť na to, kedy vychádza a zapadá slnko, pretože podľa návštevného poriadku turisti môžu vstúpiť do Slovenského raja hodinu po východe slnka a môžu sa tam zdržiavať do hodiny pred západom slnka,“ priblížil.
Kláštor Kartuziánov
Jedným z cieľov mnohých návštevníkov je Kláštorisko. K ruinám kláštora Kartuziánov sa dá dostať viacerými turistickými chodníkmi s rôznou obťažnosťou a časovou náročnosťou.
„Keď sa ľudia vyberú a chceli by navštíviť Kláštorisko, majú tu dve možnosti. Jedna možnosť je ísť Suchou Belou a potom zo Suchej Belej to trvá už nejakú hodinku na Kláštorisko po hrebeni. Druhá možnosť je navštíviť Prielom Hornádu, kde sú typické stúpačky nad riekou Hornád a roklinou Kláštorná roklina, kde uvidia vodopády, rebríky, to typické, čo Slovenský raj ponúka,“ opísal Pisarčík.
Strategickú polohu miesta si všimli pôvodní obyvatelia Spiša už v jedenástom storočí pred Kristom. Kartuziáni tu mali svoj kláštor až o dve tisícročia neskôr. Práve mnísi pred vyše 700 rokmi dali tejto lokalite dodnes používaný názov.
„Máme tu priamo listinu z roku 1305. Kartuziáni to miesto pomenovali rajom. Za prvej republiky, keď už pracoval Klub československých turistov, potrebovali rozlíšiť Český raj od Slovenského, takže turisti od Spišskej udali prívlastok, že je tu na Slovensku Slovenský raj,“ vysvetlil archeológ Michal Slivka.
„Slovenský raj je na malom mieste, jednak prírodné scenérie, rokliny, ktoré tu sú zarezané aj podzemná voda si urobila svoje jaskyne. Evidujú 355 jaskýň. Ďalej tu je Medvedia jaskyňa a najväčšia Stratenská jaskyňa, zatiaľ nesprístupnená, ale má 24 kilometrov,“ doplnil Slivka.
Rozmanitá fauna a flóra
„Na samotnom Kláštorisku sa otvorí veľká planina, veľká lúka a z tej lúky máte pekný výhľad na spišskú Hornácku kotlinu a aj na Vysoké Tatry v diaľke, alebo naopak, cestou na Kláštorisko sú aj také menšie odbočky od chodníka, kde vidno do rokliny Kyseľ, ktorá je sprístupnená feratovým spôsobom,“ opísal pracovník NP Slovenský raj Pisarčík.
Kaňon, ktorým preteká Hornád, vytvára podmienky pre veľkú rozmanitosť fauny a flóry. Rastie tu približne 600 druhov rastlín a stromov, žije mnoho zvierat.
„Zo zvierat, ktoré ľudia môžu v tejto rokline zbadať, sú to väčšinou nejaké vtáky. Napríklad máme tu aj vodnára potočného, ktorý vyslovene popri vode hľadá svoju potravu, alebo potom trasochvosty,“ priblížil Pisarčík.
„Stáva sa, že niekedy turisti majú to šťastie a môžu vidieť v Slovenskom raji kamzíka, ktorý tu síce nie je pôvodný, ale žije tu. Dokonca občas, ale veľmi výnimočne, aj nejakú šelmu. Tie zvieratá sú plaché a skôr sa tým trasám, kde sa nachádza množstvo turistov, vyhýbajú,“ dodal.l.
Národný park Slovenský raj má jednu z najhustejších sietí značených chodníkov u nás. Dokopy je to takmer 270 kilometrov turistických trás. Pre nadšencov cykloturistiky sú k dispozícii cyklotrasy s dĺžkou 110 kilometrov a spájajú širšie okolie Spiša a Gemera.
