Už v noci zo soboty (24. 10.) na nedeľu si posunieme hodinky o hodinu dozadu a prejdeme na zimný čas. Hoci sa mnohí tešia na dlhší spánok, v skutočnosti si celú hodinu navyše nemusíme dopriať. Zmena môže ovplyvniť aj našu energiu, náladu či každodenný režim.
Spánková poradkyňa Zuzana Guzmická v Ranných správach upozornila, že naše biologické hodiny sa novému času neprispôsobujú okamžite. „Výskumy naznačujú, že väčšinou máme tendenciu pospať si len o približne desať minút dlhšie, niektorí ľudia o približne pol hodinu dlhšie,“ uviedla.
Najväčšou výzvou môže byť posun času pre rodiny s malými deťmi. Tie sa totiž často budia podľa svojho zaužívaného biorytmu bez ohľadu na to, aký čas ukazujú hodiny.
„Deti väčšinou dlhšie spať nezvyknú, pokiaľ nie sú vyslovene spánkovo deprivované, že ich rodič musí dlhodobo každé ráno budiť,“ povedala. Podľa odborníčky je preto vhodné postupne prispôsobovať čas večerného zaspávania aj denných spánkov novému režimu.
Citlivejšie môžu na zmenu času reagovať aj seniori, ľudia trpiaci nespavosťou či psychickými ťažkosťami. U starších ľudí býva biologický rytmus prirodzene posunutý k skoršiemu vstávaniu, čo môže jesenný posun ešte zvýrazniť. Problémy môžu pociťovať aj ľudia pracujúci na zmeny.
„Čas sa totiž posúva na hodinkách. Posunie sa z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Avšak naše biologické hodiny potrebujú niekoľko dní na to, aby sa na túto zmenu prestavili, aby sa prispôsobili,“ vysvetlila. Rýchlosť adaptácie je pritom individuálna a závisí aj od pravidelnosti spánkového režimu.
Príprava na zmenu času
Na prechod na zimný čas sa podľa spánkovej poradkyne dá pripraviť postupnou úpravou režimu. Pomôcť môže neskoršie ukladanie sa na spánok a prispôsobenie času, keď sa vystavujeme dennému svetlu. Pri malých deťoch odporúča meniť večierku postupne, aby prechod nebol príliš náhly.
„U malých detí sa to dá posúvať po pätnástich minútkach pár dní,“ poradila. Odborníčka zároveň pripomína, že zimný čas je z biologického hľadiska pre človeka prirodzenejší, hoci samotná zmena môže dočasne narušiť zaužívaný rytmus.
S príchodom zimného času sa však skôr stmieva, čo môže nepriaznivo ovplyvniť náladu aj úroveň energie. Nedostatok denného svetla môže prispievať k skoršiemu nástupu únavy, menšej pohybovej aktivite či obmedzeniu spoločenských kontaktov.
„Celý tento balíček zmien, ktorý si v každodennom živote možno ani neuvedomujeme, môže v konečnom dôsledku spolu so spánkom prispieť k tomu, že sa môžeme cítiť smutnejší, môžeme mať depresívnejšie nálady. Neznamená to však, že na jeseň a v zime nemôžeme dobre žiť,“ uviedla.
Guzmická preto odporúča najmä dostatok denného svetla, pravidelný pohyb a kvalitný spánkový režim, ktoré môžu pomôcť zmierniť nepríjemné dôsledky časového posunu.
Pozrite si celý rozhovor so spánkovou poradkyňou v Ranných správach:
