Hádky, urážky či trestné oznámenia. Nie všade je podobná politická kultúra ako v Európe či v USA. U protinožcov je to úplne naopak. Je síce pravda, že konfliktom sa občas nevyhnú ani tam, no je úplne bežné, ak koalícia a opozícia sedí za jedným stolom, či to, že spolupracujú na reformách.
Syn opozičného lídra fandil úradujúcemu premiérovi. Ten mu preto počas predvolebnej kampane poslal tričko. A keď napokon voľby prehral, svojmu politickému súperovi verejne zablahoželal. Aj takéto príbehy píše austrálska politika. A to je len jeden z mnohých. Tamojšie politické súboje sú totiž často iné než tie, na ktoré sme zvyknutí.
„A keď sú aj nejaké diskusie, sú živé, ale určite nie ako na Slovensku. Nie sú osobné, nie sú ideologické, sú skôr praktické,“ uviedla vedúca katedry medzinárodných vzťahov na Curtin University Alica Kizeková.
Podobné je to aj v domácnostiach. Politika nerozvracia rodiny a mimo parlamentu sa o nej rozpráva len minimálne, aj keď je účasť vo voľbách povinná. Kto bez ospravedlnenia nepríde, riskuje pokutu. Občania od svojich zástupcov očakávajú predovšetkým výsledky.
Politickej kultúre v Austrálii sa v Správach 24 venoval redaktor Michal Cimerman:
„Ľudia chcú proste stále vidieť pokrok v témach. Nechcú vidieť, že tam niečo stagnuje, že sa tu nad tým sedí rok, dva. A preto sú veľmi opatrní politici, aby toto nekazili. Lebo by im to občania netolerovali,“ pokračovala Kizeková.
A politici sa podľa toho aj správajú. Vládni predstavitelia preto často nielen diskutujú, ale aj hľadajú podporu v iných stranách. Na rokovaniach preto neraz sedia aj tieňoví ministri. V parlamente Nového Južného Walesu to zažila aj slovenská delegácia.
„Viete, v prvom rade sme ľudia. Potom sme politici. Práve to poznanie, vzájomné vzťahy je omnoho dôležitejšie, ako tie politické vzťahy, ktoré potom na to naväzujú,“ skonštatoval slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Austrálska politická kultúra sa prejavuje aj v každodennom správaní. Menej si potrpia na tituly či spoločenské postavenie. A ani parlamentný mandát im nedáva voľnú ruku pri urážaní ostatných.
„Kultúra nejakej elity alebo aj titulov sa tu nenosí, a preto sú k sebe slušnejší. A myslím si, že by vás sankcionovali a nemohli by ste sa zúčastniť, ak by ste dlhodobo používali rasistické alebo osobné útoky,“ uzavrela Kizeková.
Keby si na Slovensku sadli za jeden stôl opoziční a koaliční politici, možno by to bola správa sama osebe. V Sydney rokovali za jedným stolom vládni a opoziční politici. Žartovali, rozprávali sa, no a chuť do jedla im to zjavne nepokazilo.
