Za detský tábor zaplatia rodičia viac ako vlani. Najdrahšie pobyty stoja ako dovolenka v zahraničí
Priemerná cena vzrástla o päť až desať percent.
VIDEO: V Číne uniesli a zabili psa, ktorý bol hviezdou internetu. Skončil v reštaurácii, kde ho zjedli
Rodák z Banskej Bystrice navrhol desiatky budov v jednom z najväčších miest sveta, Číňania o ňom chystajú film
VIDEO: Americkým štátom Illinois sa prehnalo tornádo, strhávalo strechy a vyvracalo stromy
V Martine si dnes pripomenuli prijatie Memoranda národa slovenského.
Dokument, ktorého hlavným autorom bol Štefan Marko Daxner, stanovil konkrétne štátoprávne, kultúrne a jazykové požiadavky Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.
Na Ukrajine bojuje viac ako 700-tisíc ruských vojakov.
Uviedol to dnes ruský prezident Vladimir Putin pri stretnutí s účastníkmi bojov.
Pripustil, že nálety ukrajinských dronov sú čoraz častejšie a poškodzujú ruskú ekonomiku, ale všetky škody sa podľa neho rýchlo naprávajú a nepriateľovi sa nepodarí vniesť rozkol do ruskej spoločnosti. Rusko podľa Putina zareaguje zvýšením počtu útokov proti Ukrajine.
„Sledujeme, že nepriateľ rozširuje používanie tejto vojenskej techniky, a to predovšetkým preto, aby dosiahol jeden cieľ: vniesť rozkol do ruskej spoločnosti, spôsobiť morálne a mravné škody, zasiať zmätok medzi ruskými občanmi a spôsobiť ekonomické škody. Nič z toho sa mu nepodarí,“ vyhlásil Putin.
Putin, ktorý vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu ruských vojsk do susednej krajiny rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, obvinil Severoatlantickú alianciu, že práve ona rozpútala vojnu na Ukrajine zvrhnutím proruského režimu v Kyjeve na začiatku roka 2014.
„Všetky krajiny NATO – všetky bez výnimky – stupňujú svoje úsilie, robia všetko možné, aby organizovali nepriateľské akcie proti Rusku a doviedli, ako sa domnievajú, túto vojnu rozpútanú proti Rusku do víťazného konca. Práve oni rozpútali vojnu. My sme nezačali bojové akcie začatím špeciálnej vojenskej operácie, to nie. To oni uskutočnili štátny prevrat na Ukrajine, čo nás potom prinútilo zobrať pod ochranu obyvateľov Krymu,“ vyhlásil ruský vodca v narážke na ruskú anexiu ukrajinského polostrova na jar 2014.
„Snaží sa nám spôsobiť strategickú porážku. Snažili sa o to, ale teraz si uvedomujú, že je to nemožné. Je to nemožná úloha,“ zdôraznil. (ČTK, TASS)
Premiér Robert Fico dnes s predsedníčku Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou hovoril o politike dvojakého metra.
Tá je podľa Fica príznačná pre orgány EÚ vrátane Európskeho parlamentu.
„Pridal som sa k vyjadreniu amerického viceprezidenta, že najväčším problémom EÚ je to, že si nectí základné hodnoty, na ktorých stojí, najmä hodnotu práva na odlišný názor,“ uviedol predseda vlády SR. Európsky parlament v rezolúcii z mája tohto roka vyčíta Slovensku viacero vecí, podľa Fica je mnoho z nich nepravdivých.
„Vyčíta nám však aj novelizáciu Ústavy SR, v ktorej sme jasne deklarovali, že v otázkach národnej identity, súkromného života či manželstva má slovenské právo prednosť pred právom európskym, na čo máme nepochybne právo. Veľmi otvorene som sa spýtal, prečo je v Bruseli tento suverénny slovenský postoj vnímaný ako porušenie princípov právneho štátu,“ povedal Fico.
Okrem toho si podľa jeho slov treba uvedomiť skutočnosť, že súčasná vládna koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou a na túto ústavnú zmenu bolo potrebné spojiť vládnu koalíciu s opozíciou.
„A ešte otvorenejšie som sa spýtal, kde bol Európsky parlament, keď sa v rokoch 2020 až 2023 diali na Slovensku protiprávne zverstvá a hrubé zneužívanie trestného práva na politické účely,“ uviedol Fico.
Doplnil, že Metsolovej povedal, že ak chcú niekedy v Európskom parlamente hovoriť o porušovaní princípov právneho štátu, tak treba hovoriť o Slovensku v rokoch 2020 až 2023 a nie o schválenej zmene Ústavy SR. „Ide o dvojaký meter, dvojaký štandard ako hrom,“ dodal premiér.
Po stretnutí s predsedníčkou Európskeho parlamentu Fico telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom o pripravovanej Európskej rade. „Opätovne som žiadal, aby sme sa vo štvrtok (18. 6.) a v piatok (19. 6.) budúci týždeň dôslednejšie zaoberali otázkou hospodárskeho rastu v EÚ a vysokých cien energií, ktoré nám deklasujú konkurencieschopnosť,“ priblížil Fico. Poukázal na to, že bude otvárať aj otázku refundácií za zbrane darované Ukrajine. (TASR)
ZSSK od začiatku roka ubudla približne stovka zamestnancov vrátane rušňovodičov.
Po začatí organizačných zmien má aktuálne celkovo 5 097 zamestnancov, pričom ich počet klesol od začiatku tohto roka z približne 5 200.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) potvrdila, že zároveň zamestnáva 1 232 rušňovodičov, ktorí denne zabezpečujú prevádzku v priemere 1 800 vlakov po celom Slovensku. V súčasnosti neeviduje zvýšené odchody rušňovodičov nad mieru bežnej fluktuácie, pričom dôvody odchodov sú rôzne.
„V roku 2026 spoločnosť pristúpila k organizačným zmenám, ktoré súvisia najmä s rozvojom digitálnych predajných kanálov, zmenami v predaji cestovných dokladov a potrebou prispôsobovať organizáciu práce aktuálnym potrebám spoločnosti,“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček.
Počet zrušených pracovných miest podľa neho predstavuje nízke jednotky percent z celkového počtu zamestnancov ZSSK a týka sa najmä vybraných administratívnych, podporných a predajných pozícií.
„Súčasťou prirodzeného vývoja počtu zamestnancov sú aj odchody do dôchodku, ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnancov či bežná fluktuácia. ZSSK zároveň poskytuje dotknutým zamestnancom podporu prostredníctvom programu Outplacement, ktorý pomáha pri uplatnení sa na trhu práce,“ vysvetlil hovorca.ň
Tieto zmeny podľa dopravcu nemajú vplyv na rozsah vlakovej dopravy ani na zabezpečenie prevádzkových profesií. Naďalej pokračujú v nábore zamestnancov na pozície nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky, hlavne rušňovodičov.
„Cieľom prijímaných opatrení je udržať finančnú stabilitu a dlhodobú udržateľnosť fungovania spoločnosti v prostredí konsolidácie verejných financií a postupnej liberalizácie osobnej železničnej dopravy, kde bude rozhodujúca efektívnosť, nákladová disciplína a kvalita služieb,“ priblížil Baček.
Profesia rušňovodiča patrí medzi najnáročnejšie a najzodpovednejšie v doprave. Podobne ako v celej Európe aj na Slovensku čelí výzvam spojeným s generačnou obmenou, konkurenciou na trhu práce a rastúcimi nárokmi na bezpečnosť a prevádzku. (TASR)
Donald Trump dnes na platforme Truth Social uviedol, že podmienky dohody zverejnené Iránom nie sú pravdivé.
Informácie podľa neho nemajú „NIČ spoločné s podmienkami,“ na ktorých sa USA a Irán písomne dohodli.
„To, čo povedali vrátane ich slabého a úbohého vyhlásenia o tom, že existuje dohoda, nemá nič spoločné s pravdou. Sú to veľmi nečestní ľudia na rokovania. Pri nich neexistuje nič také, ako rokovania v dobrej viere. NEUVERITEĽNÉ!“ napísal Trump.
Šéf Bieleho domu vo štvrtok (11. 6.) na brífingu v Oválnej pracovni ohlásil dosiahnutie dohody s Iránom, ktorou by sa skončila vojna na Blízkom východe a obnovila lodná doprava v strategickom Hormuzskom prielive. Zároveň avizoval, že po dokončení potrebných dokumentov by k jej podpísaniu mohlo dôjsť už počas víkendu, a to niekde v Európe.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí následne uviedol, že Teherán „zatiaľ nedospel k definitívnemu záveru ohľadom tejto dohody“.
Iránska tlačová agentúra Mehr v piatok zverejnila údajný návrh memoranda o porozumení medzi USA a Iránom, ktorý zahŕňa záväzok Washingtonu zrušiť sankcie proti Teheránu a ukončiť vojnu na všetkých frontoch vrátane Libanonu.
V návrhu sa píše o stiahnutí amerických síl z oblasti okolo Iránu, zrušení námornej blokády islamskej republiky, opätovnom otvorení Hormuzského prielivu a tiež o uvoľnení zmrazených financií Iránu vo výške 24 miliárd dolárov do 60 dní, uviedla Mehr.
Trump vo svojom piatkovom príspevku zároveň obvinil Irán z „neprijateľného“ útoku na indické lode v Hormuzskom prielive. „Mali by sa spamätať, a to RÝCHLO!“ dodal. Vyjadril sa tak po tom, ako indický minister pre lodnú dopravu Sarbánanda Sonovál vo štvrtok oznámil, že traja indickí námorníci zahynuli pri útoku Spojených štátov na komerčné plavidlo pri pobreží Ománu.
Americká armáda v stredu oznámila, že jej lietadlo vystrelilo v Ománskom zálive raketu na strojovňu tankera MT Settebello plaviaceho sa pod vlajkou Palau, ktorý sa podľa nej pokúšal prepraviť ropu z Iránu a ktorého posádka nerešpektovala pokyny amerických síl.
Indické ministerstvo zahraničných vecí si po stredajšom útoku na tanker predvolalo amerického diplomata v Naí Dillí, aby mu vyjadrilo dôrazný protest. (TASR)
Matúš Šutaj Eštok sa obáva, že migračný pakt EÚ nedokáže zabrániť problémom s migráciou.
Nesúhlasí s povinnou solidaritou, povinnými kvótami ani s platbami za nelegálnych migrantov.
„Pri tomto migračnom pakte máme problém najmä s formou akejsi falošnej povinnej solidarity a nesúhlasíme s tým, aby tu boli kvóty, ktoré nám dávajú nejakú povinnosť, aby Slovensko zakotvilo v zákone počet nelegálnych migrantov, ktorí na Slovensku majú byť,“ vyhlásil v piatok (12. 6.) minister vnútra Šutaj Eštok (Hlas-SD). Pakt vstúpil do platnosti v piatok.
Minister nechce, aby sa na Slovensku diali tragédie spôsobené migrantmi. „Toto na Slovensku nechceme, a práve preto sme sa voči tomuto jasne postavili. Nie sme ani ochotní platiť za týchto nelegálnych migrantov,“ povedal minister s tým, že je zvedavý na to, ako k tejto problematike pristúpi Írsko, ktoré od júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ.
„Volal som už s írskym ministrom vnútra, ktorý považuje výkon tohto migračného paktu za jednu zo svojich priorít počas írskeho predsedníctva, ktoré sa začne v budúcom mesiaci. Ale Slovensko má jasnú pozíciu, kým tu bude táto vláda, náš postoj proti nelegálnej migrácii platí,“ skonštatoval.
Migračný pakt EÚ je súbor povinných predpisov na riadenie migrácie v rámci EÚ a vytvára jej spoločný azylový systém. Prijatý bol v roku 2024 a proti boli Poľsko, Slovensko a Maďarsko.
Súčasťou paktu je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý nariaďuje buď presídľovanie migrantov, pokutu vo výške 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta alebo poskytnutie operatívnej a technickej podpory pre štáty, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. (TASR)
Podnikateľ Elon Musk sa stal prvým dolárovým bilionárom na svete. Pomohol mu vysoký záujem o akcie jeho spoločnosti SpaceX.
Tá v piatok vstúpila na burzu.
V primárnej verejnej ponuke akcií (IPO) podnik získal 75 miliárd dolárov (viac než 64,89 miliardy eur), ide tak o najväčšiu IPO všetkých čias. Predbežné prepočty ukazujú, že akcie by mohli v úvode obchodovania spevniť aspoň o 28 percent na 174 dolárov za kus, uviedla agentúra Reuters.
Firma sa zameriava na raketovú techniku pre výskum vesmíru a na vývoj umelej inteligencie (AI), okrem toho prevádzkuje aj satelitnú sieť Starlink.
SpaceX teraz patrí k najhodnotnejším firmám na svete, jej trhová kapitalizácia tesne pred vstupom na burzu dosahovala približne 1,77 bilióna USD (viac než 1,53 milióna eur). Akcie vstúpili na burzu s cenou 135 dolárov (116,71 eura) za kus. (ČTK, Reuters)
Facebook zasiahol rozsiahly výpadok.
Problémy hlásia aj ďalšie platformy spoločnosti Meta.
Výpadok zaznamenávajú používatelia z viacerých krajín sveta vrátane Slovenska. Týka sa to aj služieb Instagram, Whatsapp, Messenger či Threads.
Príčina výpadku nateraz nie je známa. Spoločnosť Meta zatiaľ nevydala oficiálne stanovisko a nie je jasné ani to, ako dlho budú problémy pretrvávať. (touchit.sk)
Poslanci NR SR ukončili rokovanie novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva.
Návrh Smeru-SD predpokladá zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách.
Tiež má zaviesť hlasovanie na ambasádach a vybraných miestach. V rozprave vystupovali s kritikou najmä opoziční poslanci. Šéf poslaneckého klubu SNS Roman Michelko predstavil pozmeňujúci návrh, ktorým chce jeho strana zvýšiť kvórum na prekrúžkovanie sa v parlamentných voľbách.
V súčasnosti dostane poslanecký mandát ten kandidát, ktorý získa aspoň tri percentá prednostných hlasov. SNS chce, aby to bolo osem. Novela je v druhom čítaní. Po novom sa má voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou, ako to bolo doteraz. Zároveň sa má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.
Poslanci NR SR budú pokračovať v schôdzi už od pondelka (15. 6.), keď ich ráno čaká takzvaná zlúčená rozprava k návrhom Hlasu-SD a SNS k novelizácii Ústavy SR. Obe strany chcú predĺžiť volebné obdobie samosprávam, pričom SNS žiada aj predĺženie volebného obdobia pre NR SR.
Popoludní majú poslanci na programe dve mimoriadne schôdze k opozičným návrhom na odvolanie ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) a ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý). Počas pondelka poslanci nebudú hlasovať. (TASR)
Preložka cesty I/66 medzi Banskou Bystrickou a Slovenskou Ľupčou by v rámci výstavby nového úseku R1 mohla byť hotová začiatkom roka 2027.
Vo videu na sociálnej sieti to uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD).
Skonštatoval tiež, že aktuálne nie je ľahké povedať presný termín dokončenia výstavby celého predmetného úseku.
Na stavbe pokračovania R1 po Slovenskú Ľupču podľa ministra panuje čulý ruch, práce sa majú aktuálne zameriavať najmä na prekládku cesty I/66 a výstavbu mostov. Ráž tiež pripomenul, že v rámci budovania trojkilometrového úseku rýchlostnej cesty sa od začiatku prác objavilo už niekoľko problémov.
„Viem, že mali problémy s pretláčaním prípojky plynu pri prekládke plynového potrubia. Teraz musia ísť cez miestne futbalové ihrisko,“ skonštatoval minister.
Doplnil tiež, že na stavbe boli objavené tri čierne skládky a jedna environmentálna záťaž. „Všetky sa odstraňujú v zmysle platnej legislatívy. Nie je to, samozrejme, úplne jednoduché, vždy musí prebehnúť aj konanie na okresnom úrade, rôzne analýzy, odbery vzoriek a podobne,“ poznamenal Ráž.
Prvotné práce na výstavbe rýchlostnej cesty medzi Banskou Bystrickou a Slovenskou Ľupčou odštartovali na jar 2024. Prvým míľnikom v zverejnenej zmluve je uvedenie preložky cesty I/66 do premávky, a to do 380 dní. Podľa slov ministra dopravy by preložka cesty mala byť hotová až začiatkom budúceho roka.
Úsek R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou bude zahŕňať 12 mostov či mimoúrovňovú križovatku Šalková. Minulosťou sa po dokončení stavby stane aj most pri Šálkovej, ktorý je jedinou spojnicou medzi Banskou Bystrickou a Horehroním a je dlhodobo v havarijnom stave.
„Momentálne ho Slovenská správa ciest pravidelne monitoruje. V podstate nonstop je napojený na snímače. Stavebná činnosť sa v okolí obmedzila tak, aby sa čo najmenej riskovalo jeho poškodenie,“ uviedol Ráž.
Výstavbu R1 medzi Banskou Bystricou a Slovensku Ľupčou realizuje združenie spoločností Doprastav a Metrostav DS. Pôvodná zmluvná hodnota diela predstavovala približne 104 miliónov eur s DPH, podľa doposiaľ zverejnených informácií v Centrálnom registri zmlúv sa zatiaľ zvýšila o vyše 3,8 milióna eur.
Pôvodne avizovaný termín dokončenia pri poklepaní základného kameňa v apríli 2024 bol koniec roka 2026. Presný termín dokončenia podľa ministra aktuálne nie je ľahké povedať.
„Pracuje sa dostatočne intenzívne a pracujeme svižne na tom, aby to bolo čo najkratšie. Len si držme palce, aby nás už neprekvapili žiadne skládky, žiadne archeologické nálezy a žiadne komplikácie s prekladaním sietí,“ povedal Ráž. (TASR)
Najčítanejšie
Veľký návrat do Tipsport ligy: Brankár Hudáček mieri po rokoch v zahraničí na Slovensko
Bývalý reprezentant podpísal dvojročnú zmluvu s HK Poprad.
Brexit pripravil škótske univerzity o európske talenty. Štúdium, ktoré bolo zadarmo, dnes stojí tisícky eur ročne
Skončil sa aj výmenný program Erasmus.
Nitra pozná program v Lige majstrov: Účinkovanie v súťaži otvorí proti švédskemu majstrovi
Nitra sa v Lige majstrov stretne so zvučnými súpermi.
Ukrajina sa snaží odrezať Krym od zásobovania. Polostrov naďalej zápasí s nedostatkom benzínu
Kyjev zintenzívňuje svoje útoky na ruské logistické trasy.
MS vo futbale 2026: Hosťujúce krajiny idú do akcie. Kanadu preverí ambiciózna Bosna, USA čaká Paraguaj
Zápasy druhého hracieho dňa môžete sledovať na Šport STVR.
Vojna na Ukrajine trvá už dlhšie než prvá svetová. Kremeľ znepokojuje päť varovných signálov, píše Newsweek
Vojna pri tom mala podľa Putina skončiť v priebehu pár dní.
Lewandowski, Donnarumma či Kvaracchelija: Na MS chýbajú viacerí hviezdni hráči, dôvody sa líšia
Pozornosť vyvolali aj rozhodnutia viacerých trénerov.
NYT: USA chcú znížiť počet lodí a lietadiel určených pre operácie NATO v Európe
Toto rozhodnutie môže výrazne ovplyvniť schopnosť NATO.
Rusko a Ukrajina pokračovali v útokoch. Obete hlásia na oboch stranách
Obre krajiny hlásia aj zranených.
Začína sa marhuľová sezóna. Po rokoch slabších sezón hlásia pestovatelia dobrú správu
V sadoch už dozrievajú prvé odrody.