Zďaleka najtragickejší teroristický útok v histórii spáchala pred 25 rokmi islamistická násilnícka organizácia Al-Káida v USA.
Séria štyroch koordinovaných protizápadných samovražedných útokov z 11. septembra 2001 si vyžiadala 2 996 obetí (vrátane 19 útočníkov, z ktorých 15 pochádzalo zo Saudskej Arábie) a ďalších približne 25-tisíc zranených. Doteraz sa nepodarilo identifikovať vyše 1 100 obetí tohto atentátu.
Keďže všetkých 19 únoscov pri útokoch zahynulo, nikdy neboli postavení pred súd. Hlavný organizátor útoku, saudskoarabský vodca Al-Káidy Usáma bin Ládin, nebol nikdy formálne obvinený (bol zabitý v máji 2011).
Za útoky boli doteraz odsúdení len traja ľudia, vo väzení Guantánamo na Kube zostáva päť obvinených islamistických radikálov.
Teroristický útok výrazne ovplyvnil svetovú politiku aj ekonomiku, USA po ňom vyhlásili vojnu proti terorizmu. Mnohé ďalšie krajiny posilnili protiteroristickú legislatívu a rozšírili právomoci svojich bezpečnostných a spravodajských zložiek.
Najstrašnejší útok v histórii
Teroristický útok z 11. septembra s takmer tritisíc obeťami je zďaleka najstrašnejší. Druhý najväčší počet ľudí (796) zahynul pri štyroch koordinovaných samovražedných útokoch proti náboženskej komunite jezídov v Iraku v auguste 2007.
Tretí najhorší masaker (587 mŕtvych) sa odohral v októbri 2017 v Somálsku pri výbuchu nákladného vozidla s výbušninami.
Druhý najhorší teroristický útok na lietadlo (po útokoch na USA z 11. septembra 2001) si vyžiadal 329 obetí. Po výbuchu bomby sa v júni 1985 zrútilo do mora (asi 250 kilometrov juhozápadne od írskeho pobrežia) lietadlo Boeing 747 indickej spoločnosti Air India letiace na trase Montreal – Londýn – Dillí. Za útokom pravdepodobne stála sikhská teroristická organizácia.
Takto vyzeralo Svetové obchodné centrum po teroristickom útoku:
4×
Útočníci uniesli štyri lietadlá
Skupina 19 samovražedných útočníkov, z ktorých väčšina pochádzala zo Saudskej Arábie, uniesla v utorok ráno 11. septembra 2001 štyri lietadlá. Následne ich použili na útok na niekoľko symbolov Ameriky.
Prvým cieľom sa o 8.46 h stala severná veža newyorského Svetového obchodného centra (WTC). O 17 minút neskôr v priamom prenose narazilo druhé lietadlo do južnej veže. Oba mrakodrapy, ktoré boli ikonami mesta, sa následne zrútili. Okrem únoscov zahynulo 2 606 ľudí. Ďalších 147 zahynulo na palubách lietadiel.
Tretím cieľom teroristickej bunky sa stala budova Pentagónu vo Washingtone, do ktorej o 9.43 h narazilo unesené lietadlo. V sídle amerického ministerstva obrany zahynulo 125 ľudí a 64 v lietadle.
Štvrté unesené lietadlo, ktorého cieľom mal byť pravdepodobne Biely dom alebo sídlo amerického Kongresu, sa zrútilo o 10.10 h na poliach pri Shanksville v Pensylvánii. Dôvodom pádu bola potýčka pasažierov a posádky s únoscami.
Celkový počet obetí zahŕňa 265 osôb v štyroch lietadlách (z ktorých nikto neprežil), 2 606 vo WTC a jeho okolí a 125 v Pentagóne.
Väčšinu obetí tvorili civilisti. Ďalej to bolo 343 hasičov, 72 príslušníkov bezpečnostných zložiek, 55 vojakov a 19 teroristov. Pri útokoch prišli o život občania viac ako 90 krajín. K minulému roku zostáva neidentifikovaných vyše 1 100 obetí, čo predstavuje 40 percent obetí útokov na WTC.
Vojna USA proti terorizmu
K týmto bezprecedentným útokom na Spojené štáty sa v roku 2004 prihlásil saudskoarabský miliardár a „kráľ teroru“ Usáma bin Ládin, ktorý sa skrýval pod ochranou afganského radikálneho hnutia Taliban, a jeho teroristická organizácia Al-Káida.
Medzi motívy, ktoré Al-Káida uvádzala, patrila podpora Izraela zo strany USA, prítomnosť amerických vojenských základní v Saudskej Arábii či sankcie proti Iraku.
V reakcii na tieto útoky Spojené štáty začali vojnu proti terorizmu s cieľom eliminovať nepriateľské skupiny považované za teroristické organizácie. Mnoho ďalších krajín posilnilo protiteroristickú legislatívu a rozšírilo právomoci svojich bezpečnostných a spravodajských zložiek.
Následná americká invázia do Afganistanu, pri ktorej bol po prvýkrát aktivovaný článok 5 Zmluvy o NATO, viedla k rýchlemu pádu režimu Talibanu. Bin Ládinovi sa však podarilo uniknúť a úspešne sa skrýval ešte takmer desať rokov.
Najhľadanejší terorista sveta bol zadržaný a zabitý v máji 2011 v Pakistane. Americká vojna v Afganistane však skončila stiahnutím amerických síl a ich spojencov z NATO a opätovným obsadením Afganistanu Talibanom v roku 2021. Vojna si vyžiadala takmer 200-tisíc ľudských životov na oboch stranách a náklady v hodnote biliónov.
Päť obvinených zostáva vo väzení
Vo väzení Guantánamo na Kube zostáva päť obvinených islamských radikálov. Pakistanci Chálid Šajch Muhammad (údajný organizátor útokov), jeho synovec Alí Abdal Azíz (známy aj ako Amar Balúčí), Jemenci Ramzí bin Šibh a Valíd Attaš a Mustafá Ahmad Havsáví zo Saudskej Arábie.
V júli minulého roka americký súd zrušil dohodu o vine a treste z roku 2024 s údajným organizátorom útokov Chálidom Šajchom Muhammadom a jeho dvoma komplicmi Valídom Attašom a Mustafom Ahmadom Havsávím. Dohoda im mala umožniť vyhnúť sa trestu smrti.
Podľa dohody sa mali priznať k účasti na útokoch z 11. septembra 2001 a mali byť odsúdení na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.
Podľa agentúry AP sa tak nedá očakávať žiadne rýchle ukončenie dlhodobého úsilia americkej armády a viacerých vlád postaviť pred súd muža obvineného z naplánovania jedného z najsmrteľnejších útokov na USA.
Nový mrakodrap
Za útoky z 11. septembra boli doteraz odsúdení len traja ľudia. Francúz marockého pôvodu Zacarias Moussaoui, Maročan Munír Mutasádik a Španiel sýrskeho pôvodu Abú Dahdá (známy aj ako Imaddadín Barakat Jarkas).
Moussaoui bol v roku 2006 za prípravu útokov odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Hamburský súd v roku 2007 potvrdil Mutasádikovi trest 15 rokov väzenia za podporu útokov. Prvýkrát bol odsúdený v roku 2003, proces sa následne opakoval.
Odvolania oboch boli zamietnuté. Nemecko v októbri 2018 vyhostilo Mutasádika. Odpykal si väčšinu z pätnásťročného trestu za spoluúčasť na teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001.
Abú Dahdá bol zatknutý v novembri 2001, v roku 2005 bol za terorizmus odsúdený na 27 rokov väzenia, v júni 2006 mu však španielsky Najvyšší súd trest znížil na 12 rokov. Z väzenia bol prepustený v máji 2013.
V roku 2014, viac ako 13 rokov po útokoch, bol na mieste pôvodnej budovy otvorený nový mrakodrap One World Trade Center (WTC), ktorý má 104 poschodí. Okrem budovy One WTC, na vrchole ktorej sa nachádza vyhliadka, stojí na mieste zvanom Ground Zero aj pamätník obetiam útoku, múzeum a niekoľko nových výškových budov.
V septembri 2008 bol otvorený aj pamätník pri Pentagone a v septembri 2015 pamätník v Pensylvánii, kde sa zrútili ďalšie lietadlá. Ďalšie pamätníky vyrástli po celých Spojených štátoch.
