Rusko bude možno musieť odpovedať na zbrojné plány Európskej únie. V piatok (7. 3.) to podľa agentúry Reuters vyhlásil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov výsledok štvrtkového mimoriadneho samitu EÚ znamená militarizáciu európskeho bloku.
Európska únia sa stavia do úlohy protivníka Ruska, takže diskusie o jej militarizácii môžu v Moskve vyvolať znepokojenie, citovala Peskova agentúra TASS.
Únijní lídri sa zhodli na posilnení európskej obrany a zároveň v nezáväznom uznesení sľúbili ďalšiu pomoc Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi vojensky napadlo. Ruská invázia na Ukrajinu a neistá podpora Spojených štátov sú dôvodom európskych snáh viac investovať do obrany.
„Vidíme, že Európska únia teraz aktívne diskutuje o militarizácii EÚ a o rozvoji obranného segmentu. To je proces, ktorý pozorne sledujeme, pretože Európska únia stavia Rusko do pozície svojho hlavného protivníka,“ povedal Peskov.
Poznamenal, že takýto postup môže viesť k znepokojeniu Ruska, ktoré by kvôli tomu muselo prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti.
Peskov postoj EÚ označil za konfrontačný, čo je podľa neho protichodné k snahám nájsť mierové riešenie vojny na Ukrajine.
Nedávne prehodnotenie politiky Spojených štátov voči Rusku a Ukrajine zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa viedlo podľa Reuters u európskych predstaviteľov k obavám, že sa Washington obracia k Európe chrbtom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredajšom prejave k národu vyhlásil, že Rusko je hrozbou pre Európu aj pre Francúzsko a povedal, že začne debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe.
Jadrové arzenály
Peskov v piatok tiež podľa ruskej štátnej agentúry TASS vyhlásil, že pri prejednávaní otázok kontroly zbrojenia by mali byť brané do úvahy európske jadrové arzenály.
„Sme o tom stále presvedčení. Tým skôr, že naliehavosť zohľadnenia týchto arzenálov je teraz ešte vyššia ako predtým, s ohľadom na úplne nedávne vyhlásenia pána Macrona,“ dodal hovorca Kremľa.
USA a Rusko majú každé viac ako päťtisíc jadrových hlavíc, Čína ich má zhruba 500, Francúzsko 290 a Británia 225, píše Reuters s odvolaním sa na Federáciu atómových vedcov (FAS).
Vo februári 2026 vyprší platnosť zmluvy Nový ŠTART, ktorú Rusko a USA podpísali v roku 2010 v Prahe, a ktorá obmedzuje jadrový arzenál oboch mocností.
Okrem toho v roku 2023 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o pozastavení účasti Ruska na zmluve. Dohoda Nový ŠTART je pritom považovaná za posledný významný rusko-americký dohovor o kontrole jadrových zbraní.
