V roku 2023 malo vysokoškolské vzdelanie 48 percent žien vo veku od 25 do 34 rokov. Je to viac ako u mužov, kde to bolo 31 percent. V aktívnom veku do 64 rokov malo vyššie vzdelanie 30 percent žien. To je viac ako u mužov na úrovni 22 percent. Napriek tomu ich miera zamestnanosti a odmeňovania v práci ostáva nižšia. Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.
Miera zamestnanosti žien sa na Slovensku zvýšila v roku 2023 na 68 percent. Je to o osem percentuálnych bodov menej (p. b.) ako u mužov, kde to bolo 76 percent. Rozdiely sú podľa odborárov viditeľné aj na regionálnej úrovni.
„Kým podiel pracujúcej populácie v aktívnom veku 15 až 64 rokov na východnom Slovensku bol v roku 2023 len 66 percent, v Bratislavskom kraji to bolo 80 percent. Rozdiel v miere zamestnanosti mužov nebol však až taký vysoký, na východe 71 percent a v Bratislavskom kraji 80 percent,“ uviedla KOZ.
Ďalej pokračovala , že ženy na východe krajiny si prácu hľadajú ťažšie, pričom zamestnaných je z nich 60 percent, kým v Bratislavskom kraji je to až 81 percent.
Veľké rozdiely v platoch mužov a žien
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Kým priemer EÚ dosahuje necelých 13 percent, tak v SR je rozdiel v hrubom hodinovom zárobku 16 percent.
Odborári zhodnotili, že pri súčasnom tempe znižovania tohto rozdielu by sa vyrovnanie platov mohlo dosiahnuť až v roku 2050. Ženy častejšie pracujú aj v odvetviach, ktoré sú menej platené, ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, predaj či upratovanie.
Naopak, muži sa zamestnávajú napríklad v priemysle alebo na manažérskych a riadiacich pozíciách, kde sú vyššie mzdy. Najväčšie rodové rozdiely v zamestnanosti sú viditeľné v rozmedzí od 25 do 39 rokov. A to z dôvodu materskej, respektíve rodičovskej dovolenky.
„Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v takzvanom antidiskriminačnom zákone, viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc. Spoliehať sa len na platnú legislatívu nestačí,“ zdôraznila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Šéfka KOZ dodala, že je dôležité zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami spolu so zvyšovaním odborovej organizovanosti, čím sa zlepšia pracovné podmienky žien, vrátane výšky miezd.
Slovensko podľa odborárov potrebuje systematické riešenia na podporu žien na trhu práce. Na zlepšenie situácie je nevyhnutné napríklad zvýšiť dostupnosť jaslí, škôlok a školských klubov, investovať do celoživotného vzdelávania, podporovať flexibilné pracovné úväzky či navýšiť podiel žien v sektore s vyššou pridanou hodnotou.
