Kolumbia v pondelok (10. 3.) vyzvala OSN, aby vyradila koku – hlavnú zložku kokaínu – zo zoznamu škodlivých látok.
Kolumbijská ministerka zahraničných vecí Laura Sarabiová vo svojom prejave pred Komisiou OSN pre omamné látky vo Viedni argumentovala, že list koky „sám o sebe nie je zdraviu škodlivý“.
Vyňatie listu koky zo zoznamu škodlivých omamných látok OSN z roku 1961, na ktorom sa nachádza spolu s kokaínom a heroínom, by podľa ministerky umožnilo jeho „plné priemyselné využitie“, napr. pri výrobe hnojív alebo nápojov.
Zastavenie spotreby drog nenastalo
Listy koky sa používajú nielen na výrobu kokaínu. V krajinách ako Kolumbia, Peru, Bolívia a Ekvádor sa aj žujú ako povzbudzujúci prostriedok, alebo sa z nich varí čaj, ktorý údajne pomáha proti výškovej chorobe, doplnila agentúra AFP.
Podľa Sarabiovej je legalizácia jediným spôsobom, ako zabrániť obchodníkom s drogami monopolizovať túto rastlinu. Nútiť vidiecke komunity, aby ju pre nich pestovali, a likvidovať lesy kvôli jej pestovaniu.
Ministerka upozornila, že miliardy dolárov vynaložené na tzv. vojnu proti drogám nepriniesli zastavenie spotreby, produkcie a zneužívania drog. V skutočnosti sa počet rekreačných užívateľov kokaínu za desať rokov zvýšil o viac ako 50 miliónov.
Veľká časť produkcie kokaínu v Kolumbii je v rukách drogových kartelov a partizánskych skupín. V roku 2023 táto juhoamerická krajina zaznamenala nový rekord v pestovaní listov koky a v produkcii kokaínu, ktorá podľa OSN vzrástla o 53 percent – z 1 738 ton na 2 600 ton.
Iný prístup k boju proti drogám
Kolumbijský prezident Gustavo Petro, historicky prvý ľavicový prezident tejto krajiny, sa pritom pokúša zmeniť prístup k boju proti obchodovaniu s drogami. Chce sa zamerať viac na prevenciu medzi potenciálnymi užívateľmi a hľadanie alternatívnych príjmov pre pestovateľov koky.
Minulý mesiac vzbudil pozornosť, keď povedal, že kokaín „nie je horší ako whisky“ a že je nelegálny len preto, že pochádza z Latinskej Ameriky.
„Ak chcete mier, musíte zlikvidovať biznis s drogami,“ povedal Petro počas zasadnutia vlády. Tvrdil, že obchod s drogami by sa dal ľahko zlikvidovať, „keby vo svete legalizovali kokaín. Predával by sa ako víno.“
Kolumbijské úrady od Petrovho nástupu do funkcie v auguste 2022 do januára tohto roku zhabali viac ako 1 900 ton kokaínu a zničili 454 tajných laboratórií, uviedla šéfka diplomacie.
Sarabiová vo svojom príhovore vo Viedni zdôraznila, že zmena prístupu z trestajúceho na humánnejší neznamená „normalizáciu alebo koexistenciu s obchodovaním s drogami“.
Kým Kolumbia je hlavným svetovým producentom kokaínu, jeho najväčším spotrebiteľom sú Spojené štáty.
