Ľudia a iné živé tvory vyžarujú počas života slabé viditeľné svetlo, ktoré po smrti mizne, uvádza nová štúdia. Informovali o tom články odborného časopisu The Journal of Physical Chemistry Letters a portálu Science Alert.
Pokus na myšiach a listoch dvoch druhov rastlín odhalil dôkazy existencie fotónov vyžarovaných všetkými živými organizmami vrátane ľudí.
Svetlo viditeľnej dĺžky vyžarované biologickými procesmi by podľa portálu navyše malo byť také slabé, že by ho mali jednoducho prehlušiť elektromagnetické vlny prítomné v prostredí a teplo vyžarované telom. Jeho presné sledovanie na celom tele by preto malo byť náročné.
Autori štúdie napriek tomu tvrdia, že sa im ho sledovať podarilo. Ultraslabá emisia fotónov (UPE) u živých organizmov je podľa nich výrazne silnejšia ako u mŕtvych.
Reakcie kyslíka zo živých buniek
Štúdiu vypracovali vedci z Univerzity v Calgary a Kanadská národná rada pre výskum (CNRC). Jej výsledky zverejnil 24. apríla odborný časopis The Journal of Physical Chemistry Letters.
Silným kandidátom na zdroj UPE je účinok rôznych reaktívnych druhov kyslíka produkovaných živými bunkami v prípade vystavenia stresorom ako teplo, jedy, patogény či nedostatok živín.
Schopnosť diaľkovo monitorovať v telách ľudí, zvierat alebo rastlín stres jednotlivých tkanív by pre zdravotníkov či zootechnikov bola výkonným diagnostickým a výskumným nástrojom.
Vedci na porovnanie UPE u živých a následne mŕtvych myší použili nábojovo viazané súčiastky (CCD) násobiace elektróny a kamery s CCD. Snažili sa tak zistiť, či sa dá rozšíriť sledovanie emisie z jednotlivých tkanív na celé živé subjekty.
Pri pokuse hodinu snímali štyri imobilizované myši umiestnené v tmavej komore, ktoré následne utratili a snímali ďalšiu hodinu. Počas posmrtného snímania ich zahrievali na telesnú teplotu, aby eliminovali skreslenie spôsobené chladnutím.
Výsledky pokusu dokázali výrazný pokles množstva fotónov viditeľného svetla vyžarovaného myšami po smrti.
Skúmali aj listy rastlín
Okrem myší vedci použili listy dvoch druhov rastlín – arábkovky thalovej (Arabidopsis thaliana) a šeflery stromovitej (Heptapleurum arboricola). Zaznamenali rovnako zaujímavé výsledky.
Stresovanie listov rastlín poranením alebo chemikáliami poskytlo silné dôkazy v prospech teórie, že reaktívne druhy kyslíka môžu mať súvis s UPE.
„Z našich výsledkov vyplýva, že poranené časti všetkých listov žiarili počas 16 hodín snímania výrazne silnejšie ako tie nezranené,“ uvádzajú výskumníci.
