Spojené štáty neboli s Iránom vždy nepriateľmi. Ešte pred polstoročím mali úzke vzťahy a Teherán patril medzi najvernejších spojencov Washingtonu na Blízkom východe.
Po druhej svetovej vojne sa stal Irán geopolitickým oporným bodom Západu. V krajine vládol šáh Mohammad Pahlaví, utoritatívny panovník, ktorého Američania podporovali ako hrádzu proti komunizmu. Krajina sa modernizovala, Západ do nej investoval miliardy. Iránci nosili rifle, ženy študovali na univerzitách a ulice boli plné amerických áut.
“V 50., 60., 70. rokoch bol Irán prozápadne orientovaný. Šáh vtedy začal takzvanú bielu revolúciu. Modernizoval krajinu, podporoval gramotnosť, investoval. No práve to vyvolalo odpor duchovenstva, ktoré prichádzalo o moc aj majetok, ktorý štát potom predával bezzemkom a podobne,“ vysvetlil politický geograf Vladimír Baar.
Histórii vzťahov USA a Iránu sa v reportáži v relácii Správy venoval redaktor Michal Cimerman:
V roku 1953 šáh s pomocou americkej CIA zvrhol demokraticky zvoleného premiéra, ktorý znárodnil ropu. Zásah sa hlboko zapísal do pamäti Iráncov a posilnil odpor proti Západu. Ďalší zlom prišiel v roku 1979 s Islamskou revolúciou.
“Sovietsky zväz a socialistický blok to prijal ako cestu k lepšiemu, najmä keď sa nová garnitúra tvrdo postavila proti Spojeným štátom americkým a proti Západu,” priblížil Baar.
Návrat ajatolláha
Do krajiny sa z exilu vrátil duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí . Vítali ho milióny ľudí. Spolu so svojimi nasledovníkmi zaviedli tvrdú teokratickú diktatúru. Krátko nato obsadili americkú ambasádu ozbrojení študenti. Diplomatov držali ako rukojemníkov 444 dní.
„Žiadny čin v uplynulom desaťročí nezjednotil americkú verejnosť tak ako zadržiavanie našich ľudí v Teheráne,“ vyhlásil bývalý prezident USA Jimmy Carter.
Nový režim okamžite zaviedol tvrdú islamizáciu. Obmedzil práva žien, menšín aj umelcov. Symbolom krutovlády sa stala taktika počas vojny s Irakom. Teherán posielal na mínové polia deti bez zbraní. Tisíce ich zomreli ako ľudské štíty.
Odvtedy sa represie stupňujú. Po protestoch v rokoch 2009 a 2022 demonštrantov verejne popravovali. Mučenie, znásilnenia a tresty ako bičovanie sú bežnou súčasťou iránskych väzníc.
