Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v pondelok (23. 6.) uviedla, že uzavretie Hormuzského prielivu by bolo extrémne nebezpečné a nebolo by dobré pre nikoho. Tento prieliv je jedinou námornou cestou medzi Perzským zálivom a Indickým oceánom a je kľúčový pre prepravu energetických surovín. Prechádza ním približne 20 percent ropy vyťaženej vo svete.
Nachádza sa medzi Perzským a Ománskym zálivom, ktorý je súčasťou Arabského mora. Ako jediná spojnica medzi Perzským zálivom a oceánom patrí medzi najdôležitejšie strategické miesta na svete. Prieliv je dlhý zhruba 165 kilometrov, jeho šírka sa pohybuje v rozmedzí 33 až 96 kilometrov a maximálna hĺbka dosahuje 220 metrov.
Približne 20 percent svetovej ropy
Prielivom sa dopravuje okolo 20 percent vyťaženej ropy na svete a viac ako 30 percent ropy prepravovanej po mori. Okrem toho tadiaľ prúdi asi tretina svetovej spotreby skvapalneného zemného plynu (LNG).
Podľa údajov analytickej spoločnosti Vortexa medzi začiatkom roka 2022 a tohtoročným májom prechádzalo prielivom denne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy a kondenzátu. V roku 2024 predstavoval tok ropy prieliv podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) v priemere 20 miliónov barelov denne.
Pre porovnanie, podľa odhadu Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) celková spotreba ropy v minulom roku predstavovala viac ako 102 miliónov barelov denne.
Dodávky palív cez Hormuzský prieliv smerujú hlavne na ázijské trhy. Podľa odhadu EIA tadiaľ vlani smerovalo 84 percent všetkej prepravy ropy a 83 percent prepravy LNG do Ázie, najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey.
Najviac ropy a kondenzátu Hormuzským prielivom podľa Vortexa prepravuje Saudská Arábia. V roku 2024 tvoril vývoz týchto palív zo Saudskej Arábie 38 percent celkového toku ropy cez prieliv. Najviac LNG prepravuje prielivom Katar.
Spojené štáty podľa EIA v roku 2024 doviezli z krajín Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv približne 0,5 milióna barelov ropy a kondenzátu denne. Tvorí to asi sedem percent celkového dovozu ropy a kondenzátu do USA a dve percentá spotreby ropných kvapalín v USA.
V roku 2024 bol dovoz ropy do USA z krajín Perzského zálivu na najnižšej úrovni za takmer 40 rokov, keďže sa zvýšila domáca produkcia a dovoz z Kanady.
Vojenské konflikty v oblasti
Vojenské konflikty zasiahli túto kľúčovú trasu energetických dodávok už v minulosti. V 80. rokoch počas konfliktu medzi Irakom a Iránom prepravu v prielive narušil iránsko-americký spor známy ako vojna tankerov. Lode amerického námorníctva eskortovali kuvajtské tankery Perzským zálivom a Hormuzským prieplavom, pretože Iránci začali mínami poškodzovať plavidlá.
Napätie vyústilo do jednodňovej námornej bitky medzi Iráncami a Američanmi a zostreleniu civilného lietadla, ktoré si Američania splietli s iránskou stíhačkou. Zabili vtedy 290 ľudí. Incident na dlhý čas zhoršil iránsko-americké vzťahy.
Irán Hormuz zatiaľ nikdy neuzavrel. Takýmto krokom však v roku 2011, keď na neho boli uvalené sankcie, ale nakoniec od toho ustúpil.
V Ománskom zálive, blízko Hormuzského prielivu, bolo na jar 2019 poškodených šesť obchodných lodí pravdepodobne mínami. USA útoky pripísali Iránu, ten akúkoľvek účasť na útokoch odmietol a vec označil za iránofónnu kampaň zo strany USA.
Irán potom zostrelil americké bezpilotné lietadlo, ktoré bolo údajne nad jeho územím. Následne sa Irán v Hormuzskom prielive zmocnil britského tankera s 23-člennou posádkou, ktorý prepustil po 45 dňoch.
Podľa amerického námorníctva Irán v rokoch 2021 až 2023 zaútočil alebo zabavil zhruba dvadsiatku medzinárodných prepravných lodí v Perzskom zálive a v Hormuzskom prielive.
Téme sa v Správach venoval redaktor Pavel Achs:
