Hodinu pred polnocou 20. augusta 1968 prekročili vojská piatich armád Varšavskej zmluvy hranice Československa, aby uťali proreformný proces známy ako Pražská jar.
Za posledných šesť mesiacov pred týmto dátumom sa odstránila cenzúra, spustila rehabilitácia politických väzňov z 50. rokov, pribudli možnosti cestovať a študovať na Západe, zlepšilo sa postavenie cirkvi a veriacich. Zo dňa na deň sa to zmenilo a nastúpila normalizácia.
„Boli to predovšetkým demokratizačné reformy, ktoré narúšali mocenský monopol komunistickej strany Československa a urobili z neho otvorenejší štát. Ľudia sa mohli viac realizovať, zasahovať do vecí verejných,“ potvrdil v relácii Aktuálne :24 historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
„Práve toto sa Moskve nepáčilo. Mali obavy, že toto oslabenie vedúcej úlohy komunistickej strany úplne zlikviduje komunistické zriadenie v Československu a stane sa vzorom pre okolité socialistické štáty,“ dodal. Išlo predovšetkým o Poľsko a Maďarsko, kde sa už predtým vyskytli nepokoje a kroky proti totalitnej moci. Tiež bola podľa neho obava, že sa to môže rozšíriť aj na Ukrajinu.
„Ďalším dôležitým faktorom bolo, že Sovietsky zväz si želal rozmiestniť na území Československa svoje vojská, ako to bolo vo východnom Nemecku, Poľsku a Maďarsku,“ dodal Klubert. „Práve týmto dostal príležitosť, aby to realizoval,“ skonštatoval.
Operácia bola pripravená vopred
Historik opísal, ako okupácia prebiehala a podarilo sa v krátkom čase dostať do Československa armády. „Už predtým prebiehali vojenské cvičenia, ktoré maskovali to sústreďovanie vojsk pri československých hraniciach,“ povedal. Bolo to preto podľa jeho slov už pripravené dlho dopredu.
„Okupácia, ktorá dostala kódový názov Operácia Dunaj, bola po vojenskej stránke prevedená veľmi spoľahlivo a veľmi rýchlo. Prakticky v priebehu deviatich hodín bolo Československo obsadené,“ uviedol. Na územie krajiny prišlo podľa jeho slov postupne asi 600-tisíc mužov, šesťtisíc tankov a sedemsto lietadiel.
Potlačenie maďarského povstania v roku 1956 podľa Kluberta ukázalo, že Moskva nedopustí, aby sa ktorýkoľvek z jej satelitných štátov vydal vlastnou cestou a budoval demokraciu. „Bolo len otázkou času, kedy Moskva zasiahne, pokiaľ by si vedenie Československa neurobilo poriadok tak, ako ho opakovane vyzývali,“ dodal.
