V srdci histórie, v objatí prírody. Tieto slová má obec Zborov napísané na svojej webovej stránke. Pokojne by ich mohla mať aj vytesané do kameňa. Dedina neďaleko Bardejova má totiž vo svojom chotári niekoľko národných kultúrnych pamiatok.
Zborovský hrad je dominantou chotára, kedysi ho volali Makovica. Počas svojej histórie patril niekoľkým významným rodom a práve makovické panstvo bolo jedným z najväčších v Uhorsku.
„Obsahovalo väčšiu časť Bardejovského okresu, skoro celý dnešný okres Svidník, časť Stropkovského okresu, čiže 110 až 120 obcí. Popri slovenskom obyvateľstve tu bolo veľa Rusínov, maďarské obyvateľstvo, nemeckí kolonisti a samozrejme Rómovia boli prítomní hlavne pri mestských a hradných centrách a bola tu aj od 19. storočia početná židovská menšina,“ informoval starosta Zborova Ján Šurkala.
Priamo v obci stáli v minulosti tri kaštiele. Do dnešných dní ako jediný prežil ten najstarší, Šerédyho.
„Ako už názov napovedá, tento kaštieľ postavili Šerédyovci, konkrétne dvaja bratia Gašpar s Jurajom, ktorí sa vyznamenali v boji proti Turkom a za to ich kráľ obdaroval, dal im donáciu niekoľkých významných panstiev. Po nich vlastne nasledovali Rákociovci, boli to veľmi významný rod, viedli mnohé povstania, ktoré vo finále nedopadli úplne dobre. Potom kráľ obdaroval týmito majetkami ďalších šľachticov Aspremontovcov, ktorí tu potom tiež fungovali dlhé storočia,“ popísal Šurkala.
Viac o národných kultúrnych pamiatkach v obci Zborov v relácii Slovensko v obrazoch zisťovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Lokálna mena vtedajšieho panstva
Kaštieľ je zrekonštruovaný a hostí Múzeum Makovického panstva. V jeho expozícii sa nachádzajú aj predmety, ktoré si pamätajú aj rákociovské časy.
„Nachádza sa tu dielo, ktoré bolo originálne nájdené na Zborovskom hrade. Je to dielo také ranno-novoveké, čiže zo stavovských povstaní, jedno z takých väčších kúskov. Zaujímavosťou je, že je také intaktné, teda nie je poškodené, je pomerne v dobrom stave zachované,“ pokračoval Šurkala.
Ozajstnou historickou lahôdkou sú tzv. robotné známky. Lokálna mena vtedajšieho panstva, ktorú by ste inde na Slovensku hľadali márne.
„Také sklenené mince s nejakou razbou, rôznymi symbolmi. Symbol kolesa znamená, že to bola práca s povozom, teda práca aj s koňom. Jednotlivé známky mali rôzne hodnoty. Za mince sklenené sa dali kúpiť na pánskych obchodoch či už v krčmách alebo v nejakých iných obchodoch, tovar, ktorý poddaní potrebovali. Čiže vlastne hodnota ich práce ostávala opäť na panstve, neutekala preč. Historici, ktorých to tiež zaujalo, sa tak nestretli konkrétne s touto podobou sklenených robotných známok. Je to také špecifikum nášho Makovického panstva,“ ozrejmil starosta obce.
Kostol slúžil ako kaplnka
Blízko kaštieľa stojí aj Kostol sv. Žofie. Kedysi slúžil ako súkromná kaplnka Rákociovcov. Bol súčasťou ich dnes už zaniknutého kaštieľa. Ak sa pozrieme na to, aká veľká je kaplnka, môžeme si s trochou fantázie predstaviť, aký veľký asi musel byť kaštieľ.
„Mali tu svojho vlastného kaplána, ktorý sa venoval im, takže bola to ich reprezentatívna vec. Mali tu pravidelné súkromné sväté omše, takže vlastne nemuseli z toho kaštieľa vychádzať, lebo boli stavebne prepojení s touto kaplnkou. Z prvého podlažia kaštieľa prešli možno v papučkách až tu na chór kostola, takže mali aj pohodlie,“ konštatoval Šurkala.
Chrám bol počas prvej svetovej vojny výrazne poškodený a trvalo vyše 100 rokov, kým získal súčasnú podobu.
Medzi vzácne kultúrne pamiatky obce patria cintoríny. Jedným z nich je židovský. „Svedčí to o tom, že tu bola živá židovská komunita od konca 18. storočia a hlavne v 19. storočí. Smerom z Haliče začali migrovať smerom do Uhorska a začali sa usadzovať na obchodných križovatkách. Pred prvou svetovou vojnou bola zhruba štvrtina obyvateľstva Zborova židovská. Bohužiaľ, po nich ostala hmatateľná pamiatka len tento cintorín,“ povedal starosta obce Zborov.
V cintoríne sú bok po boku pochovaní znepriatelení vojaci
Cintorín z prvej svetovej vojny zasa patrí medzi najväčšie v okrese. Bok po boku sú tu pochovaní vojaci znepriatelených armád, rakúsko-uhorskej a ruskej.
„Cez prvú svetovú vojnu bol taký úzus, že padlých vojakov jednej aj druhej strany pochovali na spoločnom cintoríne, boli nepriateľmi len za života, po smrti to už padlo. Tieto nepriateľstvá, v kontraste s druhou svetovou vojnou, tam už sú cintoríny striktne oddelené,“ dodal Šurkala.
Zborov je naozaj v srdci histórie a v objatí prírody. Ak sa tam rozhodnete zavítať, vyčleňte si viac času, stojí to za to.
