Zmeny ústavy, ktoré poslanci NR SR schválili v piatok (26. 9.), môžu mať dosah na obrovské skupiny ľudí. Upozornila na to v relácii STVR Z prvej ruky politologička z Medzinárodnej školy liberálnych štúdií v Bratislave Dagmar Kusá. Zmeny budú podľa nej predmetom mnohých sporov aj s Európskou úniou.
Komentátor konzervatívneho denníka Postoj Jozef Majchrák uviedol, že právny stav v oblasti dvoch pohlaví či surogátneho materstva sa nezmenil.
„Takúto zmenu určite nebolo potrebné dávať do ústavy,“ uviedla Kusá. Dodala, že v dôvodovej správe k návrhu neboli uvedené žiadne dôsledky ústavy na jednotlivé oblasti, hoci je o tom podľa nej možné diskutovať.
„Je tam zaškrtnuté aj, že ústava nebude mať žiaden dosah na rodiny alebo podobné inštitúcie, čo samozrejme nie je pravda. Týka sa to obrovskej skupiny ľudí, ktorí vplyv priamo pocítia,“ uviedla.
Ústava má podľa jej slov predovšetkým zosobňovať právo pre každého človeka. „Má vyjadrovať dôstojnosť jednotlivca,“ povedala.
Zhodnotila, že ustanovenia, ktoré vylučujú celé skupiny ľudí, odmietajú im prisúdiť identitu alebo dať právo vyjadriť ju, vylučujú ich z uplatňovania práva, nemôžu byť zároveň dôstojné. Tiež podľa nej obmedzujú ľudské práva.
Právo sa má vyvíjať dopredu
Kusá však súhlasila, že zmeny vo veľkej väčšine odrážajú právny stav. Právo sa však podľa nej má vyvíjať dopredu. „Samozrejme, že toto je krok dozadu,“ skonštatovala. Takisto potvrdila, že tento krok oslabí demokratické zriadenie.
„Tie dve pohlavia zakotvené v ústave sú minimálne sporné. Sú sporné už len z biologického hľadiska, pretože máme aj intersexuálnych ľudí. Dávať to meritórne do Ústavy je dosť spiatočnícke a absurdné,“ povedala.
Upozornila aj na spornú otázku rodovej príslušnosti a identity či ďalšie časti ústavy, ktoré nie sú dostatočne vysvetlené. „Je to vágne, tým pádom dáva obrovský priestor na zneužívanie moci či už parlamentom, alebo vládou, alebo ktorýmkoľvek štátnym orgánom,“ povedala.
Dodala, že to má dosah aj na charakter právneho štátu. Pripomenula tiež, že mnohé inštitúcie, aj štátne aj medzinárodné, túto novelizáciu pripomienkovali ako problematickú. Skonštatovala, že novela bude ešte predmetom mnohých sporov aj s EÚ.
Majchrák pripomenul, že v spojitosti so surogátnym materstvom či existenciou len dvoch biologických pohlaví sa právny stav nemenil. „To je len ako povýšenie existujúceho legislatívneho stavu na ústavnú úroveň,“ povedal. „Nič sa nemení v zmysle, že by sa tu šliapalo po ľudských právach, lebo aj surogátne manželstvá sú stále zakázané slovenskou legislatívou,“ vyhlásil.
Tvrdenie, že sa vylučujú celé skupiny obyvateľstva, označil za silné tvrdenie. „Trochu mám problém aj s tézou, že právo by sa malo vyvíjať dopredu. Myslím si, že história je plná príkladov, že keď sa právo progresívne posúvalo dopredu, nie vždy to viedlo k úplne dobrým výsledkom,“ povedal.
Upozornil tiež na nedávne rozhodnutie britského najvyššieho súdu, ktorý na návrh feministického hnutia rozhodol, že pohlavia sú dve a sú biologicky definované.
Proces schvaľovania bol náročný
Za návrh ústavného zákona, ktorý do Ústavy SR zakotvuje dve pohlavia, muž a žena, zahlasovalo 90 poslancov. Do ústavy zároveň pribudne zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon upravuje aj adopcie detí, výchovno-vzdelávací proces či osvojenie detí zosobášenými pármi.
Návrh podporili aj desiati poslanci opozičného hnutia KDH a traja poslanci z klubu Slovensko/Za ľudí/KÚ. Z nich Richard Vašečka podporu už vopred avizoval, na poslednú chvíľu však postoj zmenili Marek Krajčí a Rastislav Krátky.
Proces schvaľovania týchto zmien bol podľa Kusej ťažký aj pre vládnu koalíciu. „Nebolo isté do poslednej chvíle, či sa hlasy nájdu. Dlho prebiehal proces hľadania, presviedčania,“ skonštatovala. Úplne prekvapivé podľa jej slov nie je, že dvaja poslanci na poslednú chvíľu zmenili názor a návrh podporili.
„Keď sa pozrieme na hodnotové zloženie zastupiteľského zboru, tak ani takéto posledné prekvapenia nie sú nakoniec úplne prekvapivé,“ zhodnotila.
Majchrák uviedol, že ho hlasovanie prekvapilo. Zdôraznil, že tento návrh mal obsahovo politickú podporu až 100 poslancov. „Hnutie Slovensko hovorilo, že obsahovo nemá problém, len majú problém o taktiku, či hlasovať alebo nehlasovať so Smerom-SD,“ uviedol.
„Taktika sa do značnej miery rozpadla, keď Progresívne Slovensko zahlasovalo pri konsolidačnom balíku so Smerom-SD,“ povedal. „Myslím si, že keby k tomuto hlasovaniu nedošlo, tak ja som tak na 80 percent presvedčený, že by to nenašlo 90 hlasov,“ uviedol.
Dodal, že o dvoch poslancoch Hnutia Slovensko, ktorí návrh podporili, sa dlhodobo hovorilo, že veľmi chcú tento návrh podporiť, ale Igor Matovič ich vyzýval, aby držali stranícku líniu a v poslednej chvíli sa rozhodli inak. Za dôvod uviedol taktiku Roberta Fica a predošlé hlasovanie PS za konsolidačný balík.
