Síce si o hodinu viac pospíme, no dni budú na pocit kratšie. Cez víkend sa vraciame k zimnému času, v noci na nedeľu (26. 10.) sa hodiny prestavujú z 3.00 h späť na 2.00 h. Pôvodným cieľom zmeny času bolo znížiť spotrebu energie a zvýšiť tým efektivitu hospodárstva. Ekonomický analytik Patrik Kindl zhodnotil, že na energetiku táto zmena v súčasnosti má zanedbateľný vplyv.
“Opatrenie bolo zavedené ešte počas prvej svetovej vojny a cieľom bolo primárne znížiť spotrebu uhlia, pretože uhlím sa vtedy vyrábala energia, kúrilo sa. Dnes už uhlím nekúrime. Vyrábame energiu primárne z jadra. Nepotrebujeme aktuálne riešiť podobné veci ohľadom energetiky, čiže z pohľadu úspor v osvetlení, vykurovaní, to má naozaj minimálny efekt,“ vysvetlil v Ranných správach.
Niektoré sektory však zo zmeny času profitujú. Analytik spomenul cestovný ruch, predovšetkým v krajinách južnej Európy. Predĺžením večerov sa ľudia vyberajú von skôr, čím viac času trávia v reštauráciách a v obchodoch.
Zmenou času netrpia ani služby, i keď Kindl pripomenul, že ľudia môžu počas zmeny času vykazovať slabšie výkony, čím ekonomika stráca.
“To, či máte jeden alebo druhý čas, je kvázi už jedno. Ale práve zmeny času robia problémy v ekonomike a znižujú produktivitu. To znamená, že ľudia napríklad majú nižší výkon, tým pádom ekonomická strata v sektore je veľa väčšia, ako keby máme jeden čas,“ skonštatoval expert.
Zrušenie zmeny časov v Európskej únii dlhodobo nenachádza konsenzus. Kým niektoré krajiny by z toho ťažili, iným by to nepomohlo. „ Napríklad pre Slovákov, keďže u nás dominuje výroba stále relatívne veľa a nie ten cestovateľský sektor, tak nám by pomohol viac možno ten ranný čas, lepšia produktivita v práci, tie neskôršie večery by až tak nevadili,“ dodal Kindl.
