Na brehu Liptovskej Mary, v tesnej blízkosti mestskej pláže, vyrástla betonáreň, podľa všetkého postavená bez potrebných povolení. Úrady hovoria o pochybeniach, investor o nedorozumení a obyvatelia sa pýtajú, ako je možné, že brehy priehrady sa zmenili na nepoznanie. Reportéri STVR na problém upozornili už pred pol rokom. Teraz zisťovali, či sa ľady pohli a situáciu začali kompetentní riešiť.
„Je to lokalita v Palúdzkej. Celá oblasť bola už pri výstavbe Liptovskej Mary plánovaná ako rekreačná zóna,“ vysvetlil člen občianskeho združenia LIPA Martin Chrapčiak. „Čo nás ale prekvapilo, je, že na území týchto štrkopieskov vznikla betonárka, o ktorej nikto z nás ani z občianskeho združenia ani z obyvateľov nevedel,“ dodal.
„Zariadenie, ako je betonáreň, na brehy žiadnej takejto vodnej nádrže nepatrí,“ vyhlásil ekológ Ján Topercer. „Ak toto považujeme za rekreačné miesto, tak tou betonárkou je znehodnotené na nulu,“ skonštatoval Chrapčiak. Technológ na výrobu betónu tiež potvrdil, že takéto zariadenie patrí do priemyselnej zóny, nie na Liptovskú Maru.
Podľa všetkého vznikla načierno
„Takisto aj mňa pobúrila informácia, že v bezprostrednej blízkosti novej mestskej pláže vznikla betonárka a to môžeme povedať, že správne pochybným spôsobom,“ povedal poslanec a člen komisie územného plánovania MsZ v Liptovskom Mikuláši Tomáš Martaus.
Žilinská spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom betonárne, sa na kameru vyjadriť nechcela. Tvrdia, že technológia bola do areálu len prevezená z iného miesta. Akékoľvek nezákonné stavebné aktivity odmietajú.
„Aktuálne je len fyzicky umiestnená v tomto priemyselnom areáli na pôvodných betónových základoch. Nie je pripojená na žiadne siete a nevykonáva žiadnu činnosť. Pokiaľ ide o potrebné povolenia, v prípade mobilnej betonárne ide len o technológiu, ktorá nevyžaduje žiadne pevné základy,“ upozornil ešte v júni, v čase prvej reportáže, prokurista spoločnosti RBR Betón a. s. Martin Rezák.
Technológ na výrobu betónu potvrdil, že veci, ako betónový základ alebo betónová platňa, na mieste nemajú čo robiť. Je podľa neho evidentné, že tam betónovali, na čo potrebujú stavebné povolenia.
„Podľa všetkých dostupných informácií vznikla načierno,“ skonštatoval aj Chrapčiak. To ukázali aj kontroly stavebného úradu v Liptovskom Mikuláši a následne aj Regionálneho úradu územného plánovania a výstavby v Žiline.
„Štátny stavebný dohľad zistil, že spoločnosť nemala na uvedenú stavbu právoplatné stavebné povolenie, hoci v čase výstavby bolo podľa platnej legislatívy stavebné povolenie potrebné. Podľa nového stavebného zákona je možné za takýto správny delikt uložiť pokutu od 10-tisíc eur do 150-tisíc eur,“ spresnila hovorkyňa úradu Simona Parížeková.
Otázka na ministerstvo
Nespokojní obyvatelia sa na jar tohto roku obrátili aj na ministerstvo životného prostredia, aby prešetrilo, či spoločnosť zámerne neobišla proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, nakoľko deklarovala, že bude vyrábať menej betónu, ako je stanovená maximálna kapacita betonárne.
„Do projektu dali len desať kubíkov (kubických metrov), tak sa dostanú ročne na 49-tisíc kubíkov. Na 50-tisíc kubíkov už potrebujete posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Čiže je to zjavné oklamanie všetkých zainteresovaných,“ vyhlásil v júni Chrapčiak.
Člen prezídia Slovenskej asociácie výrobcov betónu (SAVT) Pavol Padych uviedol, že takýto proces posudzovania (EIA) je veľmi dlhý. „Keď už niekto ide do tohto segmentu a snaží sa vybaviť si povolenia na betonárku, tak sa snaží dostať sa minimálne do zisťovacieho konania, ktoré je násobne kratšie. A svojím spôsobom už je na tom danom úrade, akým spôsobom sa k tomu postaví,“ povedal.
Topercer upozornil na častý postup, keď sa parametre nastavia tak, aby zo zákona nebolo nutné robiť posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Podľa zákona by sa ročná kapacita zariadenia mala posudzovať na základe maximálnej kapacity betonárne, nie na základe predpokladanej alebo plánovanej výroby. To nakoniec potvrdilo vo svojom stanovisku aj ministerstvo životného prostredia.
„Prišla odpoveď, pre nás možno potešujúca, že je potrebné, dokonca je nutné, aby tento projekt bol posudzovaný v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ potvrdil Chrapčiak.
Padych však posudzovanie podľa štítkovej výroby označil za „čistú utópiu“. „Môžete mať plány, ekonomické nastavenia, realita býva vždy odlišná a často býva nižšia, ako má človek nastavené dlhodobé ciele, plány,“ uviedol.
RBR betón nereaguje
Reportéri priestor na vyjadrenie opätovne poskytli aj spoločnosti RBR betón, tá však nereagovala. Preto vychádzali z pôvodných stanovísk z júnovej reportáže.
„V prípade, že stanovisko príslušných orgánov bude kladné, budeme postupovať v zmysle stavebných predpisov. V opačnom prípade rozhodnutia v stavebných konaniach nebudú potrebné,“ uviedol vtedy Rezák.
Pozemok, kde je betonáreň, patrí štátnemu Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP). Ten súhlasil len so stavbou mobilnej betonárne.
„Nájomca stále disponuje platnou zmluvou s naším podnikom. To, či ten nájomca pochybil, alebo staval bez povolení, to už je na posúdení Regionálneho úradu pre rozvoj a výstavbu,“ uviedol Bocák. V súvislosti s prehodnocovaním zmluvy si SVP podľa jeho slov počká na výsledky a podľa toho bude postupovať.
Rozporuplné stanoviská
Chrapčiak oznámil, že združenie znova napísalo podnet na prokuratúru, aby stanovisko okresného úradu opätovne prešetrila. Bola odpoveď z okresného úradu, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie byť nemusí. Sú tu dva rozporuplné stanoviská, ministerstvo životného prostredia jedno, okresný úrad druhé,“ dodal.
Prípadná pokuta bude podľa jeho slov pre občianske združenie LIPA len čiastočné riešenie. „Našou snahou je, aby táto betonáreň, ktorá už vieme, že bola postavená bez stavebného povolenia a musí byť posudzovaná, bola zrušená úplne,“ vyhlásil.
Padych skonštatoval, že stanovisko záleží aj od konkrétneho okresného úradu. „Naši kolegovia situáciu pravidelne monitorujú v teréne, stavba je aktuálne pozastavená až do rozhodnutia kompetentných orgánov,“ povedal Bocák.
