Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok (23. 12.) oznámilo, že zakazuje vstup do USA piatim Európanom, ktorých viní z tlaku na technologické firmy, aby cenzurovali americké názory na internete. Medzi sankcionovanými osobami je aj bývalý eurokomisár Thierry Breton. Informuje o tom agentúra AP.
Najnovšie opatrenia sa týkajú aj výkonného riaditeľa britského Centra pre boj proti digitálnej nenávisti Imrana Ahmeda, vedúcu neziskovej organizácie Global Disinformiaton Index Clare Melfordovú a šéfky nemeckej organizácie HateAid Josephine Ballonovú a Annalenu von Hodenbergovú.
Breton pôsobil v rokoch 2019-2024 ako eurokomisár pre vnútorný trh a bojoval najmä proti veľkým digitálnym platformám.
Mená zmienenej pätice sa vo vyhlásení ministerstva nespomínajú, na sociálnej sieti ich však podľa AP identifikovala námestníčka šéfa americkej diplomacie pre verejnú diplomaciu Sarah Rogersová.
„Títo radikálni aktivisti a neziskové organizácie, ktoré sa stali zbraňou, podporili cenzúru zo strany zahraničných štátov, vždy namierenú proti americkým rečníkom a americkým spoločnostiam,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Šéf rezortu diplomacie USA Marco Rubio vo svojom príspevku na sociálnej sieti X napísal, že Spojené štáty podnikajú kroky proti „vedúcim osobnostiam globálneho cenzúrneho priemyslu“. Zároveň pohrozil rozšírením zoznamu, „ak ostatní nezmenia svoj postoj“.
„Príliš dlho ideológovia v Európe vedú organizované snahy o donútenie amerických platforiem, aby trestali americké názory, s ktorými nesúhlasia. Trumpova administratíva už nebude tolerovať tieto hanebné činy extrateritoriálnej cenzúry,“ uviedol Rubio.
EÚ ostro reagovala
Európska únia v stredu (24. 12.) rázne odsúdila sankcie, informuje o tom agentúra AFP. „Požiadali sme americké orgány o vysvetlenie. V prípade potreby budeme reagovať rýchlo a rozhodne, aby sme bránili našu regulačnú autonómiu proti neoprávneným opatreniam,“ uviedla Európska komisia (EK) v oficiálnom stanovisku.
„Naše digitálne pravidlá zaisťujú bezpečné, spravodlivé a rovné podmienky pre všetky spoločnosti,“ dodala.
„Sloboda prejavu je v Európe základným právom a spoločnou základnou hodnotou so Spojenými štátmi a celým demokratickým svetom. EÚ je otvorený trh, založený na pravidlách, so suverénnym právom regulovať hospodársku činnosť v súlade s našimi demokratickými hodnotami a medzinárodnými záväzkami,“ uzavrela EK.
Sankcie odsúdili aj ďalšie krajiny
Americké rozhodnutie kritizovali aj Nemecko, Francúzsko a Španielsko. Berlín tento krok označil za „neprijateľný“, zatiaľ čo podľa Paríža ide o „zastrašovanie“.
„Zákazy vstupu, ktoré Spojené štáty uvalili aj na predsedníčky HateAid, sú neprijateľné,“ uviedol nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v príspevku na platforme X. „DSA demokraticky prijala EÚ pre EÚ – nemá extrateritoriálny účinok,“ dodal.
Organizácia HateAid vo svojom vyhlásení označila rozhodnutie americkej vlády za „akt represie zo strany administratívy, ktorá čoraz viac ignoruje zásady právneho štátu a snaží sa všetkými silami umlčať svojich kritikov“.
Podobný názor vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Francúzsko odsudzuje opatrenia Spojených štátov týkajúce sa obmedzenia víz pre Thierryho Bretona a štyroch ďalších európskych predstaviteľov,“ uviedol Macron na platforme X.
„Tieto opatrenia predstavujú zastrašovanie a nátlak zamerané na oslabenie európskej digitálnej suverenity,“ dodal s tým, že Európa bude brániť svoju „regulačnú autonómiu“.
Španielske ministerstvo zahraničných vecí rozhodnutie Washingtonu označilo za „neprijateľné opatrenie medzi partnermi a spojencami“. „Bezpečný digitálny priestor bez nelegálneho obsahu a dezinformácií je základnou hodnotou demokracie v Európe a zodpovednosťou každého z nás,“ dodalo vo vyhlásení.
Sankcie súvisia s nariadením EÚ o digitálnych službách (DSA), ktoré má podľa Bruselu za cieľ bojovať proti nenávistným prejavom či dezinformáciám na internete. Predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa však tvrdia, že DSA obmedzuje slobodu prejavu a zaťažuje americké technologické spoločnosti.
