Veterné elektrárne sa postupne sťahujú na otvorené moria. Menej tam prekážajú ľuďom a dujú tam stabilnejšie a silnejšie vetry. Odborníci sa o ne starajú na diaľku prostredníctvom systému zo Slovenska. Ten má aj iné uplatnenie, stráži napríklad námorné hranice.
V Severnom mori stavajú najvzdialenejšiu veternú farmu na mori, je takmer 200 kilometrov od pevniny Spojeného kráľovstva. Pôjde o sto turbín na ploche asi 20 krát 30 kilometrov, teda väčšej ako je napríklad Bratislava.
Ako funguje monitorovací systém zo Slovenska, priblížil v relácii Správy :24 redaktor STVR Milan Velecký:
„Veterné turbíny sú veľmi drahé, sú veľmi veľké, ani si to nevieme predstaviť. Veterná turbína môže mať 250 – 260 metrov na výšku, len jeden list môže mať aj sto metrov,“ priblížil autor monitorovacieho systému Peter Poruben.
Celá veterná farma vyjde na tri miliardy eur. To je asi polovica toho, čo stál tretí blok Jadrovej elektrárne Mochovce. Dokázala by elektrinou zásobovať všetky domácnosti Slovenska.
„Keďže je tam strašne veľa turbín, majitelia potrebujú vedieť, či sú v chode, či sa tam niečo nestalo, aké lode sa približujú,“ doplnil Poruben.
Systém sleduje aj personál
Monitorovací systém na diaľku nesleduje len turbíny a lode, ale aj personál vrátane povolenia na prácu. Špecialisti z Liptova sa k ochrane veterných elektrární dostali cez zabezpečenie ropných plošín, ale chránia aj námorné hranice niektorých krajín, napríklad afrického Beninu.
„Na ochranu krajiny pred námornými pirátmi, môžeme to tak nazvať, a pred ilegálnymi dodávkami benzínu, čo sa pašuje,“ uviedla projektová manažérka Tatiana Šupalová.
Monitorovací systém dokončili v roku 2024, už teraz sa však Beninu oplatil. „Počas roka priniesol dva milióny eur do štátneho rozpočtu beninskej vlády tým, že zadržali ilegálnych pašerákov benzínu,“ ozrejmila Šupalová.
Špecialisti z Liptova hovoria, že súčasné vojenské hrozby a konflikty zvyšujú záujem iných krajín o vzdialené monitorovanie námorných hraníc.
