Nový výskum ukazuje, že každý ôsmy učiteľ na Slovensku je ohrozený vyhorením alebo nízkou psychickou pohodou. Ide o varovný signál, ktorý môže ovplyvniť celé školstvo.
„Ohrozená nie je iba pohoda učiteľa, ale aj kvalita vzdelávacieho procesu a kvalita vzdelávania žiakov. Vyhorený, dlhodobo vyčerpaný učiteľ má určite menej energie na individuálny prístup, na inovácie či budovanie bezpečného prostredia,“ priblížila prezidentka Združenia základných škôl Eva Horníková.
O duševnom zdraví učiteľov hovorila vo vysielaní relácie Aktuálne :24 prezidentka Združenia základných škôl Eva Horníková:
Pripomenula, že aj dieťa citlivo vníma, či má pred sebou stabilného a motivovaného človeka alebo nie. „V prvom rade sa musíme postarať o tých, ktorí našich žiakov učia,“ poznamenala.
„Sú to pedagogickí odborní zamestnanci, ktorí sa v dotazníku vyjadrili, že ani nie sú vyhorení, ale že sa ani necítia v poriadku a v pohode. Je to až 27 percent učiteľov. Ak práve tým systém neponúkne stabilitu, podporu a zmysluplný profesijný rozvoj, tak práve ľudia z tejto šedej zóny môžu do budúcnosti rozhodnúť o tom, že nás bude stále v systéme menej a menej,“ ozrejmila.
Plat je podľa prezidentky združenia zásadný, no nie jediný dôvod. „Ak sa k nízkym platom pridá ešte chaos v systéme, slabé spoločenské ocenenie, tak potom už rozhodnutie mladých ľudí nie je emocionálne, ale určite racionálne,“ doplnila Horníková.
Myslí si však, že v školstve je stále veľa skúsených a odhodlaných ľudí, ktorí systém držia nad vodou. Na druhej strane vidí problém v tom, že často pracujú na úkor vlastného zdravia. „Ak štát nezačne konať rýchlo a systémovo, táto hranica sa veľmi rýchlo prekročí,“ upozornila.
Reforma je postavená na vyčerpaných ľuďoch
Horníková uviedla, že problém nie je reforma sama o sebe, ale že „prichádza v nedostatočnej personálnej príprave a v časovej tiesni“. Nemala by byť postavená na vyčerpaných ľuďoch a na ich dobrej vôli.
„Učiteľ je dnes pedagóg, psychológ, sociálny pracovník a administrátor. Venuje sa žiakom so špeciálnymi potrebami, rieši rodinné problémy, komunikuje s rodičmi, vypĺňa výkazy a musí sa prispôsobiť legislatívnym zmenám,“ ozrejmila Horníková. Doplnila, že popritom má učiť kvalitne, moderne a zmysluplne.
Podľa prezidentky združenia ide o extrémnu záťaž, ktorú systém dlhodobo podceňuje. Štát by mal, ako Horníková uvádza, „nastaviť stabilné a konkurencieschopné platy, predvídateľné a zrozumiteľné pravidlá a postarať sa o ich duševné zdravie a kvalitný profesijný rast“.
Želá si, aby sa učitelia nebrali ako samozrejmosť. „Je to veľmi náročné, ale mimoriadne krásne a zmysluplné povolanie,“ doplnila. Dodala zároveň, že učiteľstvo si zaslúži rešpekt, a to nielen slovami, ale aj skutkami.
