Históriu Modry a jej okolia pod úpätím Malých Karpát sme doteraz vnímali najmä cez príbehy vinohradníkov a keramikárov. Dávne časy môžeme spoznávať aj v zrekonštruovanom kaštieli. Tento priestor otvára dvere k menej známej, no o to zaujímavejšej kapitole modranskej minulosti.
„História tohto objektu sa začala písať v 18. storočí, kedy to nebol kaštieľ, ale bol to mlyn. Tá zmena nastala až v roku 1912, kedy máme presne už zmapovanú históriu, že do tohto kraja veľmi rád chodil Arthur Polzer aj so svojou rodinou sem z Viedne a veľmi si zamilovali toto prostredie,“ priblížil riaditeľ Malokarpatského osvetového strediska Roman Maroš.
Kancelár habsburského cisára – rytier Polzer prestaval mlyn na sezónny lovecký kaštieľ podľa vtedajších romantických snáh o návrat k renesancii. Zároveň premenil pôvodne hospodársku záhradu na okrasnú s drobnými sochárskymi dielami.
„Odkaz Arthura Polzera si vážime natoľko, že sme tu zriadili Polzerovú izbu, ktorú sme zariadili historickým nábytkom z čias Rakúsko-Uhorska, aby to bolo čo najviac autentické a približujúce sa tomu samotnému poslednému majiteľovi,“ uviedol Maroš.
Odkaz Arthura Polzera
Vyštudovaný právnik a ministerský úradník Arthur Polzer mal mimoriadne blízko k výtvarnému umeniu. Vo svojich kresbách zachytával Modru a jej okolie. Nechýbajú medzi nimi ani náčrty samotného kaštieľa a jeho interiéru.
V kaštieli je vystavený originál jeho obrazu Lesná cesta, ktorý ponúka autentický pohľad na modranskú krajinu. Polzerova izba slúži ako výstavný priestor pre neprofesionálnych umelcov, čím sa ešte viac zvýrazňuje odkaz Artúra Polzera a jeho hlboká láska k výtvarnému umeniu.
Gróf Polzer si užíval svoje modranské sídlo aj po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie do roku 1922.
„On sa rozhodol tento svoj majetok predať Československému štátu. A od toho momentu Československý štát tu zriadil školu vinársko-ovocinársku, ktorá má dnes dlhoročnú tradíciu,“ priblížil Roman Maroš.
Histórii modranského kaštieľa sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Nová funkcia priniesla ďalšiu prestavbu
Najskôr mlyn, neskôr kaštieľ a potom škola. S novou funkciou využitia prišla ďalšia prestavba. Tieto časy si pamätá aj majestátny košatý strom uprostred nádvoria.
„V roku 1921 prišlo k výmene stromu z lipy malolistej na tento platan. Predpokladá sa, že sem prišiel nejaký zahraničný škodca, ktorý napadol aleju líp a kvôli tomu sa musel zmeniť na tento druh stromu,“ vysvetlila produkčná Malokarpatského osvetového strediska Adriána Mendlová.
Po odchode školy túto národnú kultúrnu pamiatku získal Bratislavský samosprávny kraj. Kaštieľ po kompletnej rekonštrukcii našiel nové využitie.
„Je to priestor pre ľudí s naozaj širokým zameraním, ktorí hľadajú zábavu, koncerty či vzdelávanie. U nás je ten program naozaj celý rok veľmi pestrý. Máme štyri nosné podujatia počas roka, ktoré sa vzťahujú k štyrom ročným obdobiam,“ povedala vedúca oddelenia kultúry a cestovného ruchu kaštieľa Modra Lucia Mandincová.
Dodala, že ide o veľkonočné inšpirácie, cez leto je to otvorená záhrada alebo oslava záhrady. „Potom na jeseň tradične máme jablkové hodovanie a končíme vždy na Vianoce vianočnými inšpiráciami a tie sa snažíme dávať vždy na začiatok adventu, aby sme ľudí naladili a inšpirovali na ten čas, ktorý prichádza,“ uzavrela.
Najlepšie malokarpatské vína
Súčasťou kaštieľa je aj vínna pivnica. Slúži na uskladnenie vínnej banky Malokarpatského regiónu. „V týchto priestoroch je uložených sto najlepších malokarpatských vín. Malokarpatsko má dvanásť regiónov od Skalice, Hlohovca, ďalej je to Bratislava, Vrbovce, potom máme Pezinok, Modra. Takže Modra je nielen mesto keramiky, zmrzliny, ale hlavne vína. Malokarpatsko má krásne južné svahy, kde dozrievajú vínka v najlepších kvalitách,“ uviedla manažérka salónu vín Martina Rážková.
V bývalých komnatách kaštieľa našlo svoje miesto aj digitalizačné pracovisko. Vďaka nemu môžu poklady tohto regiónu obdivovať aj tí, ktorí Modru nenavštívia osobne.
„Zaznamenávame, dokumentujeme kultúrnu krajinu s meniacimi sa lesmi, s meniacou sa svojou podobou, ale aj remesla, folklórne prejavy, odevné súčasti. Všetko to, čo patrí k životu ľudí, ktorí žijú v kultúrnej krajine,“ vysvetlila vedúca digitalizačno-dokumentačného a publikačného oddelenia Martina Vargová.
Staré múry kaštieľa aj moderná doba. Toto prepojenie prináša návštevníkom nielen možnosť spoznať bohaté dedičstvo Modry, ale zároveň aj zažiť, ako môže historický priestor žiť súčasným životom.
