Slovensko roky zápasí s nedostatkom zdravotných sestier. Napriek tomu, že ich potrebujeme, ľuďom zo zahraničia, ktorí by mohli pomôcť, nastavujeme nemalé prekážky.
Sestry z Ukrajiny, ktoré prišli na Slovensko s cieľom pracovať, narážajú na zdĺhavé a komplikované procesy. Zisťovali sme, prečo je to tak.
„Na Ukrajine som ako zdravotná sestra pracovala sedem rokov,“ hovorí ukrajinská sestra Iryna Pavelko.
„Na Ukrajine som pracovala ako špecializovaná sestra na ARO 12 rokov,“ pridáva sa ukrajinská sestra Anna Porytska. „Doma som 24 rokov bola anesteziologická sestra,“ dodáva ukrajinská sestra Olha Ubasnikova.
Nedostatku sestier na Slovensku sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Miroslava Ščobíková:
Odchod z Ukrajiny
S náporom odídencov vo februári 2022 opustili Ukrajinu tisícky zdravotníkov, medzi nimi aj sestry. „Keď som to prerátala s tým, že zdravotníci sú tri percentá zo stotisíc odídencov dospelého obyvateľstva z Ukrajiny, tritisíc z nich sú zdravotníci,“ tvrdí Alona Kurotová.
„Pre krajiny Európy sa vytvorila obrovská príležitosť, ako prilákať zdravotníkov. Často ide o veľmi kvalitných zdravotníkov do systému. V prípade sestier alebo ošetrovateľských pozícií hovoríme o nedostatku v tisícoch,“ uvádza hovorca siete nemocníc Penta Hospitals Tomáš Král.
„Zo začiatku sme boli veľmi nadšení, že sestry z Ukrajiny prejavili záujem u nás pracovať,“ vysvetľuje hovorkyňa UNB Eva Kliská.
„V zdravotníctve pracuje 30-tisíc sestier. Nie je to dostatočný počet,“ sťažuje sa prezidentka SK Komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
„Podľa posledných dát z Národnej stratégie stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040 chýba na Slovensku v súčasnosti približne 2 800 sestier. Do roku 2040 očakávame, že budeme musieť celkovo do systému doplniť až okolo 19 700 sestier,“ uvádza hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Veronika Daničová.
„Keď pozeráme na štatistiky, priemer sestier v rámci EÚ je 8,4 sestry na tisíc obyvateľov. My podľa týchto štatistík máme 5,4 sestier,“ pokračuje Lazorová.
Viacero druhov sestier
Kým v minulosti poznal slovenský zdravotný systém len pojem sestra, dnes v oblasti ošetrovateľstva existujú povolania praktická sestra-asistent a sestra. Praktické sestry-asistenti sú registrované v Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov a sestry v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek.
Rozdiel medzi praktickou sestrou a sestrou je v dosiahnutom vzdelaní. Povolanie praktická sestra – asistent si vyžaduje úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore praktická sestra. Povolanie sestra si vyžaduje vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra alebo vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom či magisterskom študijnom programe ošetrovateľstvo.
„Tým, že sme vstúpili do Európskej únie, zmenilo sa aj vzdelávanie sestier. Naše sestry, ktoré dovtedy študovali na stredných zdravotníckych školách, boli uznané ako sestry, platilo to však iba pre domáci trh, nie pre trh EÚ. Tie, ktoré si doplnili vzdelanie alebo zvýšili vzdelanie na úroveň diplomovanej sestry, alebo na úroveň bakalariatu, mohli vycestovať do EÚ a mohli byť zaradené ako sestry. Tým, ktoré si vzdelanie nedoplnili a napriek tomu odišli zo Slovenska, im vzdelanie v rámci EÚ nebolo uznané. Pracovali potom ako opatrovateľky, alebo ako sanitárky na iných pozíciách,“ objasňuje Lazorová.
A presne to je dnes problém sestier z Ukrajiny. „Musia si doplniť vzdelanie na úroveň, ktorú máme v rámci EU, v rámci regulácie,“ hovorí Lazorová.
Náročný prijímací proces
S dosiahnutým vzdelaním vo svojej krajine sa ukrajinské sestry môžu na Slovensku stať len praktickými sestrami – asistentkami. Aj pre dosiahnutie tejto pozície však musia prejsť náročným procesom.
„Pokiaľ im Ministerstvo školstva vydá doklad o rovnocennosti vzdelania, v druhom kroku si musia spraviť doplňujúcu skúšku. Tam sa preverí, či je ten zdravotnícky pracovník jazykovo zdatný aj v slovenskom jazyku. Pokiaľ to spraví, musí všetky doklady s protokolom o doplňujúcej skúške posielať na ministerstvo školstva. Tam sa overí odborná spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka,“ vysvetľuje viceprezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov Adriana Moravčíková.
„Na začiatku som varila gumu v gumárniach v Považskej Bystrici. To bol môj nástup na Slovensko, lebo som sa musela naučiť reč. Po prekročení hraníc človeku klesne všetko. Kto si, čo si, kým si bol. Je to úplne čistý list. Dva roky mi trvalo, kým som sa naučila reč. K uznaniu vzdelania viedlo to, že treba veľký súhrn dokladov z domu,“ spomína Ubasnikova.
„Museli sme všetko začať od začiatku. Rok a tri mesiace som pracovala ako pracovný pomocník v zdravotníctve. Takýto príbeh je pre lekárov aj pre sestry veľmi ťažký,“ pokračuje Porytska.
„Začala som robiť v Malackách v nemocnici ako sanitár, kým som si vybavila papiere. Nebol to ľahký proces. Kým som sa pripravila na skúšku, väčšinou bývajú iba štyrikrát do roka. Skúšku musíš robiť aj teoretickú časť, aj praktickú časť, aj ústnu časť,“ hovorí sestra Iryna Shkriabova.
„Pracovala som tu dva roky ako pomocný pracovník a potom už som išla potvrdiť diplomu. Bola skúška, na ktorej som stresovala. Mám však dobrý kolektív, oni ma naučili rozprávať a písať,“ spomína sestra Natalia Varha.
„Ak vám mám povedať pravdu, bolo náročné potvrdiť si tento diplom. Človek prišiel, nič nemal. Musíš myslieť na bývanie, na jedlo, na svoje deti,“ uvádza Pavelko.
„Štúdium máme na Ukrajine trošku ľahšie. Možno sa mi to tak zdá, lebo to je môj jazyk,“ myslí si sestra Anastasiya Stehura.
Registrácia v komore
„Keď má tieto náležitosti všetky spravené, následne požiada o registráciu do našej komory ako praktická sestra asistent. A my ju zaregistrujeme,“ objasňuje proces Moravčíková.
„Členstvo v komore, vtedy asi príde ten odborník na to, že nie je sestra,“ myslí si Kurotová. „Pozícia praktickej sestry znamená, že je to nižšie vzdelanie, nižšie kompetencie,“ uvádza Lazorová.
„Prišli ste ako sestra vyššej triedy, na Slovensku to neplatí. Platí iba moje základné vzdelanie,“ hovorí Ubasnikova.
„Bola som zdravotná sestra najvyššej kategórie, čo môže byť. Musím to však študovať všetko od začiatku,“ sťažuje sa Porytska.
„Ukrajina má vysokoškolský systém vzdelávania sestier, ale nemá ho zosúladený so smernicami Európskej únie,“ hovorí vedúca katedry na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity Zuzana Slezáková.
„Chýba im tam takmer tisíc hodín praxe, aby sme im mohli uznať rozsah a obsah štúdia. Toto je náš základný problém,“ vysvetľuje Lazorová.
Prijímajú sestry
Do Komory medicínsko-technických pracovníkov od začiatku vojny každoročne zapíšu približne 40 praktických sestier z Ukrajiny.
„Sú nespokojné, že tam robili sestru, tu robia praktickú sestru, idú totiž nižšie. V konečnom dôsledku sme však nejakú veľkú nespokojnosť nezachytili,“ hovorí Moravčíková.
„Niektoré sú aj spokojné. Ani sa nesnažia dostať registráciu od našej komory,“ uvádza Lazorová. „Áno, ja sa tu cítim ako v rodine. Som spokojná, že som konečne na oddelení,“ priznáva Ubasnikova.
„Ja sa teším na to, že som už dosiahla nejaký stupeň a teraz chcem pokračovať, mám cieľ ísť ďalej,“ približuje Porytska. „Teraz som to zvládla, áno, som spokojná,“ hodnotí Pavelko.
Štúdium na vysokej škole
„V Bratislave som vyštudovala strednú zdravotnícku školu v odbore praktická sestra. Teraz pokračujem vo svojom odbore ako zdravotnícka sestra vysokou školou. Pracujem tiež v NUSCH-u na oddelení kardiochirurgie,“ opisuje Viola Voronina.
„Čo sa týka štúdia na vysokej škole, podľa môjho názoru je to výhodnejšie. Jednak spĺňa všetky štandardy, ktoré sú dané Európskou komisiou. Sestry tiež majú možnosť lepšieho kariérneho rastu, ísť na lepšie manažérske pozície v praxi a ďalej sa etablovať aj vo vyšších pozíciách,“ vysvetľuje Slezáková.
„Študujem teraz vysokú školu na pôrodnú asistenciu,“ hovorí Shkriabova.
„Teraz som praktická sestra. Súbežne však aj študujem psychológiu externe,“ dodáva Stehura.
„Začína nám stúpať počet sestier aj z Ukrajiny, ktoré k nám prichádzajú kvôli vojne. Bolo ich asi sedem, teraz ich máme asi 23. Poskytovatelia žiadajú, aby si sestry dopĺňali vzdelanie a mohli ich zaradiť ako plne kvalifikované sestry v praxi,“ približuje Slezáková.
„Od začiatku vojny nemáme v komore zapísané aj ukrajinské sestry. My by sme ich veľmi radi prijali, sestry potrebujeme na každej pozícii, z našej strany to nie je možné,“ tvrdí Lazorová.
„Je to trojročné štúdium, takže sestry, ktoré prišli z Ukrajiny budú končiť až tento akademický rok,“ vysvetľuje Slezáková.
Zdravotníci z Ukrajiny
„V našej sieti aktuálne zamestnávame 193 zdravotníkov z Ukrajiny, 65 z tohto čísla sú lekári. Iba šesť sestier v celej našej sieti sú však sestry z Ukrajiny, ktoré naplnili podmienky kvalifikácie diplomovanej sestry,“ uvádza Tomáš Král.
„Aktuálne v našej nemocnici pracuje jedna sestra, 25 praktických sestier, 4 sanitári a 24 PP v zdravotníctve,“ objasňuje Kliská.
„Ja by som trošku uľahčila ten systém, skrátila, aby to bolo trošku ľahšie,“ navrhuje Porytska.
„Je potrebné komunikovať s Ministerstvom školstva a Ministerstvom zdravotníctva, aby sme im vytvorili špeciálny program na dovzdelanie,“ apeluje Lazorová.
„My sme už o tomto hovorili aj na ministerstve, či by nebolo vhodné tieto skúšky trochu zjednodušiť,“ dodáva Kliská.
„Zjednodušenie procesu je možné len v medziach smernice Európskej únie. V rámci platných pravidiel postupujeme maximálne ústretovo s dôrazom na zachovanie kvality a bez možnosti použitia pozitívnej diskriminácie. Z konania nie je možné vyňať, ani osobitne zvýhodniť len sestry z Ukrajiny,“ uvádza Ministerstvo zdravotníctva.
„Každý, kto vykoná zdravotnícke regulované povolania na území SR, musí mať odbornú kvalifikáciu z tretích štátov na rovnakej úrovni, ako sa vyžaduje na území SR,“ uvádza Ministerstvo školstva.
Prax v nemocnici
„Máme skúsenosti, že veľa sa ukáže v praxi. Možno by stačil jeden rok práce v nemocnici, ak by sa vedela za takéhoto pracovníka postaviť a dala odporúčanie. Následne už by bol jednoduchší proces k uznaniu vzdelania, ako napríklad potreba kompletne vyštudovať trojročný bakalársky odbor,“ vysvetľuje Král.
„Ak odíde do Čiech, tam už tieto programy majú a vychádzajú im v ústrety,“ dodáva Lazorová.
„Ukrajina je tzv. tretia krajina, a preto je u osôb s ukrajinským zdravotníckym vzdelaním potrebné najskôr absolvovať akademické uznanie vzdelania (nostrifikáciu),“ uvádza MŠ ČR.
„Tu máme trochu problém v tom, že nostrifikáciou sa zaoberá každý kraj zvlášť. A bohužiaľ sa nám stáva, že v jednom kraji je ten istý diplom posudzovaný ako všeobecná sestra, v inom kraji z toho vyjde praktická sestra,“ vysvetľuje lekárka z Bieloruska Olga Žernosek.
„Toto uznanie je však iba podkladom pre následné konanie o uznaní odbornej kvalifikácie, ktoré už vedie Ministerstvo zdravotníctva,“ uvádza MŠ ČR.
„Česko má jednu veľkú výhodu v tom, že sestrička môže byť zapojená do systému ešte pred ukončením aprobačnej skúšky. Keď má nostrifikáciu, môže požiadať o povolenie na výkon odbornej praxe v akreditovanom zariadení. Tie dva roky môže vykonávať svoje povolanie sestry,“ vysvetľuje Žernosek.
Problémy s jazykom
„Na druhej strane tu vidím jeden veľký problém, že sestričky často nemajú dostatočnú úroveň českého jazyka,“ upozorňuje Žernosek.
„Ak sa naučia po česky, urobia tú skúšku. V prípade, že sú šikovné, to spravia. Je z nich diplomovaná sestra alebo vysokoškolská sestra,“ dodáva Kurotová.
Naši západní susedia zamestnali od vypuknutia vojnového konfliktu do februára uplynulého roku v zdravotníctve 630 sestier a pôrodných asistentiek z Ukrajiny.
„Pán riaditeľ podporuje lekárov a sestričky vo výučbe slovenského jazyka,“ myslí si chirurg z Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch Viktor Porytsky.
„Na začiatku sme dokonca mali aj jazykovú lektorku. Po niekoľkých mesiacoch však už záujem klesal, takže ani tá lektorka nie je potrebná,“ spomína Kliská.
„Každá krajina má trošku iné podmienky. Aj tí ukrajinskí zdravotníci, ktorí urobili rozhodnutie, že odídu, automaticky si nevyberajú najbližšiu krajinu. Rozhodujú sa podľa celkových podmienok,“ konštatuje Král.
Zmena systému na Slovensku
Rezortov zdravotníctva a školstva sme sa pýtali, či plánujú systém uznávania vzdelania sestier z Ukrajiny zjednodušiť, prípadne sa inšpirovať Českom.
Od ministerstva zdravotníctva sme odpoveď na túto otázku nedostali, podľa rezortu školstva je uznávanie zdravotníckych kvalifikácií z tretích štátov na Slovensku obdobný ako v Česku, Maďarsku alebo Poľsku. Ide o viackrokový proces, po ktorého úspešnom absolvovaní je možné získať odbornú kvalifikáciu.
„Na Ukrajine som bol chirurg. Mám asi 20 rokov praxe na Ukrajine. Ten systém, ktorý je na Ukrajine, sa musí zmeniť. Keď chce ísť Ukrajina do Európskej únie, to štúdium musí byť komplikovanejšie. Už teraz pracujem ako lekár, chirurg,“ opisuje Viktor Porytsky.
„Nehovorím o tom, aby sme znižovali kvalitatívne očakávania, ale aby sme prekopali proces, aby to bolo jednoduchšie a kratšie,“ dodáva Král.
Zdĺhavý proces
„Je to skutočne veľmi náročný a zdĺhavý proces. A mnohé tie sestry to odradilo,“ priznáva Kliská.
„Je to pre veľa z nich demotivačné. Odchádzajú zo systému hneď na začiatku, bohužiaľ,“ dodáva Kurotová.
„Pre zdravotné sestry je to trochu komplikovanejšie ako pre lekárov,“ hovorí Porytsky.
„U nás pracuje jedna sestra, ktorá pracovala ako vrchná sestra na Ukrajine. Je skúsená, má prax, ale tým, že tie skúšky boli tak veľmi náročné, rozhodla sa, že zostane na pozícii pomocných pracovníkov v zdravotníctve, čo je škoda,“ približuje Kliská.
„Neustále prebieha konkurenčný boj medzi krajinami, ktoré sa snažia prilákať zdravotníkov do svojho systému,“ upozorňuje Král.
„Mám taký plán, že vyštudujem, potom si spravím špecializácie a možno by som išla do zahraničia, do Rakúska napríklad,“ hovorí Voronina.
„Mali by sme im viac vychádzať v ústrety. Ak to neurobíme my, urobí to iná krajina,“ uzatvára Král.
