Na hlavný obsah

Malí živnostníci nemajú podľa novely zákona platiť sociálne odvody. Zmena ovplyvní desaťtisíce ľudí

V súčasnosti hranica dosahuje necelých 2 900 eur.

Muž sedí doma v záhrade a pracuje na svojom notebooku.
Muž sedí doma v záhrade a pracuje na svojom notebooku. Foto: TASR/DPA

Živnostníci a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s ročným príjmom do 10,5-násobku životného minima nebudú musieť platiť žiadne sociálne odvody. Teda ani mikroodvod, ktorý začína fungovať od 1. júla tohto roka.

V súčasnosti táto hranica dosahuje necelých 2 900 eur a bude sa každý rok zvyšovať. Zmenu prináša návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do Národnej rady (NR) SR predkladá skupina poslancov koaličných strán Hlas-SD a SNS v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Informoval o tom v piatok (27. 3.) šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas-SD).

„Je to presne tá istá hranica, ktorá platí pre drobných živnostníkov a SZČO, do ktorej neplatia ani dane, dokonca nemusia predkladať ani daňové priznanie. Takže preto sme vybrali túto hranicu. Samozrejme, táto hranica sa každý rok zvyšuje podľa toho, ako sa zvyšuje životné minimum,“ priblížil Tomáš.

Zmenám, ktoré pre drobných živnostníkov navrhujú Hlas-SD a SNS, sa v Správach venoval redaktor Peter Tarasovič:

Zdroj: STVR

Pozitívny vplyv to bude mať podľa neho na približne 30-tisíc SZČO. „Pomôžeme takto aj takým živnostníkom, ktorí sú už seniormi, rodičmi na rodičovskej dovolenke, sú to zdravotne znevýhodnené osoby. Pomáhame aj takýmto skupinám, ktorí si chcú živnosťou ešte niečo málo privyrobiť,“ vysvetlil.

Odstránený problém

Odstraňuje sa takto aj problém SZČO, ktorí sú síce zaregistrovaní, ale nevykonávajú žiadnu činnosť, prípadne ju vykonávajú len občas. Tí by sa museli z registrácií odhlásiť, aby neplatili odvody. „Takto nechávame možnosť aj pre tých nečinných živnostníkov a SZČO, aby si ponechali tie registrácie a mohli v prípade nejakých individuálnych prác naozaj využiť tieto svoje oprávnenia,“ doplnil minister.

Oslobodenie by malo mať v tomto roku vplyv na štátny rozpočet v sume 21 miliónov eur, keďže zmena má platiť od polovice roka. V budúcom roku sa vplyv odhaduje na 42 miliónov eur. Tieto výpadky rezort práce podľa Tomáša vykryje z úspor, ktoré priebežne dosahuje a nepotrebuje žiadne peniaze navyše.

„Naozaj veľmi šetríme na tom, že robíme poriadok v niektorých dávkach. Najmä chcem upozorniť na to, že sa nám darí v boji s falošnými PN-kami,“ vyzdvihol. Vlani sa takto podľa ministra podarilo ušetriť 140 miliónov eur a tento rok by malo ísť o podobnú sumu.

Výživné na dieťa

Skupina poslancov s podporou MPSVR predložila do parlamentu aj návrh novely zákona o rodine, ktorého cieľom je zvýšiť minimálne výživné na dieťa. V súčasnosti je totiž táto suma veľmi nízka, necelých 40 eur, upozornil Tomáš.

„Preto sme sa rozhodli, že minimálnu výšku výživného nastavíme ako sto percent životného minima dieťaťa. Životné minimum dieťaťa je v súčasnosti približne 130 eur a my týmto zákonom ideme nastaviť minimálne výživné na túto hranicu,“ vyčíslil.

Aj táto zmena by mala platiť od 1. júla tohto roka. „Preto ideme cez poslanecké návrhy zákonov, aby sme to všetko do 1. júla stihli, aj prvý zákon, aj druhý zákon,“ doplnil Tomáš.

Poslanec za SNS Roman Michelko pripomenul, že sa dlhodobo profilujú ako strana, ktorá bojuje za živnostníkov. Preto sa snažili presadiť aj oslobodenie tých s najnižšími príjmami od odvodov. V tejto súvislosti ocenil spoluprácu a konštruktívny prístup ministra práce.

„Sme veľmi radi, že sme urobili konsenzus a že takéto niečo nastane… Každý, kto mesačne dostane napríklad honorár niečo pod 250 eur, nemusí mať žiadne problémy, žiadne odvody, žiadne dane. Bola možno nejaká obava, tá obava je teraz úplne zbytočná,“ zhodnotil.

Dohodu na avizovaných zmenách ocenila aj poslankyňa Hlasu-SD Paula Puškárová. „Ako človek z vysokoškolského prostredia sa chcem veľmi poďakovať kolegom, nielen z Hlasu-SD, ale aj z SNS a osobitne pánovi ministrovi Erikovi Tomášovi, pretože vyčlenil prostriedky v rámci svojho rozpočtu, aby podporil tieto skupiny. Ide o znalcov, ide o pedagógov, ktorí majú príležitostné honoráre za svoje publikácie. Ide o množstvo drobných živnostníkov, o rodičov na materskej dovolenke, ktorí počas toho obmedzeného času, keď sa venujú svojim deťom a majú nejaký príležitostný honorár, napríklad z vedeckého článku, ak by neprišla táto iniciatíva, by museli riešiť odvodové zaťaženie,“ konštatovala.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika