Každý šiesty Slovák žije v chudobe. Na Slovensku sa ročne vyhodí takmer 600-tisíc ton jedla. Platforma potravinovej pomoci SR pripravuje jednotný projekt. V septembri ho chce spustiť v piatich lokalitách.
Podľa výkonnej riaditeľky Platformy potravinovej pomoci SR Alexandry Kolarik je cieľom projektu navrhnúť systém, ktorý bude efektívne pokrývať celé Slovensko.
„Umožní to, že keď sa vytvorí priaznivé legislatívne prostredie pre obe strany, či už darcov potravín alebo prijímateľov potravín, množstvá a varieta potravín, ktoré sa k ľuďom v núdzi dostávajú, sa zvýšia a rozšíria,“ doplnila.
„Najvýraznejším nedostatkom je nedostatočná a veľmi poddimenzovaná infraštruktúra aktuálneho systému. Chýbajú nám skladové kapacity, chýbajú nám autá na prepravu chladených produktov, kde vieme dodržať chladiarenský reťazec. A takisto chýba nejaká profesionalizácia v rámci organizácií tak, aby sa dodržiavala potravinová bezpečnosť,“ ozrejmila Kolarik.
Pri určovaní cieľových skupín, ktorým má byť potravinová pomoc určená, však podľa Kolarik narážajú na zásadný problém. Formálne sa síce pomoc často viaže na kategóriu ľudí v hmotnej núdzi, no takáto definícia podľa nej nezachytáva všetkých, ktorí pomoc reálne potrebujú.
Potravinovej pomoci sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Zuzana Chrenková Srncová:
Platforma preto už koncom minulého roka zorganizovala okrúhly stôl s odborníkmi z ministerstva práce, úradov práce, ale aj s terénnymi pracovníkmi a organizáciami, ktoré s konečnými prijímateľmi pracujú priamo.
„Tá definícia je zložitá a my sa budeme snažiť o to, aby bola benevolentnejšia a nebola tak upnutá len na štatistické dáta. Naozaj k tomu treba pristupovať viac individuálne,“ uviedla. Pomoc by podľa nej mohla smerovať napríklad k viacpočetným rodinám, jednorodičom, osamelým seniorom, ľuďom bez domova či mladým ľuďom, ktorí opustili detské domovy.
Testovanie navrhnutých riešení
Projekt sa aktuálne posúva do ďalšej fázy. Po mapovaní terénu a nastavovaní systému chcú organizátori začať testovať navrhnuté riešenia v piatich vybraných lokalitách. Pôvodne plánovali využívať päť skladov v rôznych častiach Slovenska, no ukázalo sa, že vhodných priestorov je nedostatok. V niektorých prípadoch preto budú musieť zabezpečiť skladovanie vo vlastnej réžii.
Základnými kritériami pri výbere zapojených organizáciís sú dostupnosť skladových priestorov, skúsenosť s poskytovaním potravinovej pomoci a registrácia ako potravinársky podnik. Mimoriadny dôraz kladú aj na bezpečné nakladanie s potravinami.
„Je pre nás dôležité, aby sa dodržiavali zásady bezpečnosti narábania a nakladania s potravinami, aby sme dokázali zachovať teplotné reťazce a naozaj zabezpečili tú bezpečnú manipuláciu,“ zdôraznila Kolarik.
Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová pripomenula, že Slovensko sa pri budovaní systému inšpiruje krajinami, ktoré už podobný model úspešne zaviedli.
„V tejto aktivite nasledujeme už iné krajiny, ktoré majú perfektne vyvinutý systém, či už je to Česká republika, Írsko, Poľsko, Spojené štáty,“ informovala. Pripomenula, že na Slovensku skončí v odpade alebo medzi potravinovými prebytkami viac ako 600-tisíc ton jedla ročne. Projekt má podľa nej dva hlavné ciele: znížiť množstvo odpadu a zároveň dostať potraviny k ľuďom, ktorí ich potrebujú.
