Za čias Rakúsko-Uhorska bolo mesto Skalica jedným z najvýznamnejších. Jeho slávu dnes pripomínajú hradby a sakrálne pamiatky, aj preto získalo prívlastok „mesto kostolov“. V minulosti tu bolo aj veľa mlynov.
Dnes je z mlyna bratov Pilárikovcov v Skalici unikátna technická pamiatka. Vybudovali ho pred sto rokmi pri múre mestského opevnenia. Vtedy to bol technologicky najmodernejší mlyn.
Históriu mlyna v Skalici priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
„Bratia kúpili mlyn v 20. rokoch minulého storočia. Bol to pôvodne vodný mlyn, ale potom sa ho rozhodli v roku 1927 prerobiť na veľký, moderný, na elektrický pohon. Spracovávala sa tu raž aj pšenica. Okrem všetkých druhov múk tu vyrábali aj detskú krupicu a krúpy a šrotovalo sa pre dobytok,“ uviedol turistický sprievodca Ivan Kucharič.
Obilie sem dovážali nielen miestni Skaličania, ale aj ľudia z miest a dedín z okruhu 25 kilometrov. Pri premene na rôzne druhy múky putovalo obilie zariadeniami na troch poschodiach budovy. Na prízemí sa nachádzala riadiaca centrála a zberné koše.
„Ľudia do košov vysýpali obilie, odvážené, samozrejme. Majiteľ mal účtovnú knihu, kde zapisoval jeho váhu. Z koša išlo obilie lopatkovými dopravníkmi na vrch mlyna, presýpalo sa to do sila a potom to celé začínalo praním obilia,“ priblížil Kucharič.
Oprané a vysušené obilie sa rozdrvilo na prvom poschodí pomocou kovových valcovacích stolíc. Celý mlyn poháňali dve veľké kolesá.
„Pomocou remeňov bola prenášaná sila z jedného stroja na druhý. Kolesá sú pospájané, aj jednotlivé stroje, koženými remeňmi a tak dochádzalo k tomu, že stroje sa postupne všetky roztočili pomocou kožených remeňov,“ vysvetlil sprievodca.
Nahor dopravovali obilie stroje a kladky. Smerom dole už múka rôznych druhov potrubiami do vriec padala sama. „Múka, ktorá sa preosiala na vrchnom poschodí samospádom, padala zariadeniami dolu. Jednoduché zariadenie – otvorili remene, privreli tam vrece, napustili múku a potom to takým istým spôsobom dali preč odtiaľto,“ opísal Kucharič.
„Nosili to dolu schodmi k váhe, keď to mali navážené. Potom to dverami išlo von, tam bol taký pekný padací mostík. Tam už čakali ľudia s kočom a expedovali múku,“ doplnil.
Čoskoro oslávi narodeniny
Mlyn obsluhovali zvyčajne piati zamestnanci. Museli zvládnuť nielen ťažkú prácu v horúcom prostredí, ale dodržiavať i prísne bezpečnostné pravidlá. Za ich porušenie im hrozilo okamžité prepustenie. „Veľká koncentrácia múčneho prachu je výbušná, a preto bolo zakázané všade fajčiť, v celom mlyne,“ poznamenal sprievodca.
Bratia Pilárikovci mlyn vlastnili až do roku 1951, keď ho štát znárodnil a dal do správy štátnym podnikom. „Posledným vlastníkom boli Západoslovenské pekárne Skalica alebo Pekárne a cestovinárne Nitra. Títo tu boli až do roku 1962. Potom bol mlyn zakonzervovaný,“ povedal Kucharič.
Čoskoro bude mať mlyn sté narodeniny. Ako unikátna technická pamiatka sa zachoval v pôvodnom stave a dodnes je plne funkčný. Ak ste sa v mlyne zahriali, tak ako voľakedy majstri mlynári pri robote, môžete sa príjemne ochladiť v skalických ľadovniach.
Prvú chladnú podzemnú pivnicu mesto vybudovalo už v 17.storočí. Neskôr vznikli ďalšie vo svahu pod Kalváriou.
Chladná podzemná pivnica
„Využívalo sa to na uskladňovanie mäsa, nápojov a iných potravín pre Skaličanov aj okolie. Boli tu dve časti, kde sa uskladňoval ľad a odtiaľ išlo to studené, chlad do chodieb, ktoré sú tu. V chodbách boli železné háky, na ktoré sa vešalo mäso a boli výklenky,“ ozrejmila turistická sprievodkyňa Ľubica Rozborilová.
Aby ľadovňa fungovala ako chladnička, Skaličania ju museli najskôr naplniť ľadom. Dovážali ho počas mrazivej zimy na vozoch z neďalekej vodnej nádrže.
„Tam sa v zime nasekali, napílili veľké kocky ľadu. Čím väčšie, tým lepšie. Potom sa na psích záprahoch vyviezli hore na kopec, na Kalváriu. Je tam taký prekrytý otvor, ktorý sa otvoril a kocky ľadu sa hádzali dole na zem, kde mal byť ľad uskladnený,“ opísala sprievodkyňa.
„Ľad tam vydržal od zimy do zimy. Čiže celoročne sa tu potraviny chladili. Samozrejme, bol tu hospodár, ktorý potraviny prijal, umiestnil a aj vyniesol ľuďom von. Takisto ľad dával ľuďom, pretože ak mali doma ľudia nejakú vyschnutú studňu, pivnicu, mohli si prísť a zobrať si ho. Brali si ho domov a vytvorili si takú malú chladničku,“ dodala.
Pivnice siahajú miestami až 20 metrov pod úroveň terénu a dnes, aj bez ľadu, je tu v letných horúčavách teplota okolo šesť až osem stupňov Celzia. Spolu so storočným mlynom sú v Skalici výnimočnými pamätníkmi minulých storočí a vďačným cieľom turistov.
