Na hlavný obsah

Slovensko starne najrýchlejšie v EÚ, do dôchodku čoskoro odíde silná generácia ľudí

Slovensko čelí rastúcemu verejnému dlhu.

Ilustračná snímka rúk seniorky.
Ilustračná snímka rúk seniorky. Foto: Unsplash

Slovensko starne najrýchlejšie spomedzi krajín Európskej únie. Podľa posledných údajov Eurostatu môže byť do konca storočia každý tretí Slovák starší ako 65 rokov. Odborníci upozorňujú, že práve starnutie populácie bude v najbližších rokoch vytvárať čoraz väčší tlak na verejné financie.

Slovensko čelí rastúcemu verejnému dlhu, no zároveň demografickej kríze. Analytici upozorňujú, že v najbližších rokoch odíde do dôchodku silná generácia ľudí, zatiaľ čo na pracovný trh nastúpi výrazne menej mladých. To spôsobí, že na financovanie sociálneho systému bude musieť vláda hľadať peniaze inde.

„V tom čase bude málo pracujúcich, ktorí by odvádzali dostatočne vysoké odvody a dane na to, aby mohli byť financované. Preto by sme teraz mali byť v trajektórii, ktorá vedie k znižovaniu dlhu, ten by mal smerovať pod 50 percent HDP, ideálne pod 40 percent HDP,“ uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Starnutiu populácie na Slovensku sa v Správach venovala redaktorka Lea Hubová:

Zdroj: STVR

Dlh Slovenska podľa ministra financií aktuálne presahuje 61 percent HDP. „Na druhej strane, keď sa porovnáme, tak sme stále na tom relatívne dobre. Ak si pozriete eurozónu, 88,7 percenta, čiže máme nižší dlh ako eurozóna, aj priemer Európskej únie 82,8 percenta,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Nízka pôrodnosť

Analytici však upozorňujú, že Slovensko čelí špecifickej situácii, ktorá sa úplne nedá porovnávať s ostatnými. Okrem rýchleho starnutia, čelíme aj dlhodobo nízkej pôrodnosti.

„Tlak na financovanie štátu bude oveľa väčší ako v iných krajinách, ktoré už majú tento efekt starnutia za sebou,“ objasnil ekonóm a výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

Podľa analytikov vie štát verejný dlh znížiť najmä obmedzovaním výdavkov a podporou ekonomiky prostredníctvom investícií.

„Štát míňa príliš veľa na sociálne transfery a príliš veľa na platy štátnych a verejných zamestnancov. Vláda ten dlh nevytvára kvôli tomu, že by investovala do infraštruktúry alebo do zariadení či investícií, ktoré by prinášali budúci hospodársky rast,“ skonštatoval analytik Ďurana.

Minister financií očakáva, že hospodársky rast Slovenska pomôže naštartovať stavebná produkcia. Tá je podľa údajov Európskej komisie, hneď po Chorvátsku, druhá najvyššia v Európskej únii.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika