Štát sľúbil adresnú pomoc s energiami pre tých najzraniteľnejších, no pre pani Emíliu z Lietavskej Lúčky sa cesta k finančnému príspevku skončila pred dverami úradov. Hoci má skromný dôchodok a vlastné merače energií, v očiach automatizovaného systému na energopomoc nárok nemá. Prečo štátny algoritmus nevidí to, čo je zrejmé už od bránky rodinného domu?
„Čakala som. Dcéra mi povedala, mami, ty ani nemusíš dávať nikde nič, tebe to príde automaticky. No neprišlo. Prišiel mi len papier, že nespadám do toho,“ prezradila Emília Mišárová.
Pani Mišárová s dôchodkom 750 eur patrí k ľuďom, ktorých štát v čase energetickej krízy označil za prioritných. Energopomoc však nedostala. Na rovnakej adrese ako ona totiž býva aj jej syn. No ten má samostatný vstup do svojej oddelenej časti domu. A nielen to.
„Mám svoje hodiny na elektrinu, na plyn, na vodu, na všetko a syn má svoje hodiny. No jediné popisné číslo máme spolu. Nič iné,“ ozrejmila.
Jedno popisné číslo a férovo rozdelené platenie nákladov, teda dva elektromery a dva plynomery. Štát predsa tieto informácie má.
„Na danej adrese sú skutočne dve odberné miesta a pani Mišárová je samostatný odberateľ s vlastným elektromerom,“ uviedla hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky Michaela Krivá.
Technický fakt potvrdzujú aj energetici
Že nejde o subjektívny pocit rodiny, ale o technický fakt, potvrdzujú aj samotní energetici. Tí dokonca tvrdia, že štátu všetky potrebné dáta odovzdali.
„Ak sú na danej adrese dve odberné miesta, tak áno, Ministerstvu hospodárstva poskytujeme údaje o obidvoch odberných miestach a presne tak isto to bolo aj v tomto prípade,“ potvrdila Krivá.
Ministerstvo však tieto dáta neberie do úvahy. Zamietavé stanovisko pani Mišárovú sprvoti odradilo.
„Skutočnosť, koľko osôb sa fyzicky zdržiava na adrese trvalého pobytu danej energetickej domácnosti, nemá vplyv na vyhodnotenie bonity energetickej domácnosti,“ písalo sa v liste z ministerstva hospodárstva.
Vo všeobecnom liste ministerstvo tiež odporúča, že ak na adrese býva niekto, kto tam nemá trvalý pobyt, treba mu ho zrušiť. Syn pani Mišárovej však býva vo svojej oddelenej časti a táto rada sa na ich prípad nevzťahuje. Ministerstvo navyše argumentuje, že nedokáže rozlíšiť, o aký odber ide.
„V praxi totiž môže byť samostatné odberné miesto zriadené aj pre garáž, dielňu, hospodársku budovu, záhradný domček či inú časť nehnuteľnosti. Preto nie je možné vyhodnotiť energetickú domácnosť iba podľa elektromeru,“ vyhlásila hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík.
Rozdiely medzi sadzbami
V energetike pritom existujú jasné rozdiely medzi sadzbami pre domácnosti a sadzbami pre podnikateľské či hospodárske budovy alebo garáže.
„Zákon sa volá o adresnej energopomoci, v tomto prípade ide o akúsi plošnú energopomoc. V prípade pani Mišárovej ide o dve samostatné odberné miesta aj elektriny aj plynu. Tváriť sa v tomto prípade, že ide o jednu domácnosť, je podľa môjho názoru rovnaké, ako sa tváriť v paneláku, že dva byty sú jedna domácnosť, kvôli tomu, že majú spoločný vchod,“ konštatoval nezávislý advokát Andrej Lalinský.
„Zákon na účely posudzovania nároku definuje energetickú domácnosť ako jednu alebo viac fyzických osôb, ktoré majú evidovaný trvalý pobyt na rovnakej adrese. Systém pritom vychádza z údajov vedených v Registri fyzických osôb, ktoré sú platné v čase vyhodnocovania nároku,“ pokračovala Pavlusík.
To by ale znamenalo, že systém prehliada existenciu Registra odberných miest, ktorý Ministerstvo hospodárstva samo spravuje a aj zákon o energopomoci ho uvádza ako zdroj informácií. A ukladá tak štátu veriť vlastným technickým dátam.
„Na účely plnenia úloh podľa tohto zákona sa predpokladá, že údaje z registra odberných miest a údaje spracúvané v registri odberných miest sú úplné a zodpovedajúce skutočnosti, ak sa nepreukáže opak,“ píše sa v zákone.
Štát by mal údaje akceptovať
Keďže energetici potvrdili, že ministerstvu pravdivé údaje o dvoch domácnostiach poslali, štát by mal podľa zákona tieto dáta akceptovať.
„Keď mi prišla druhá odpoveď, že nespadám do toho, tak som si povedala, že kašlem na to, že no tak dobre, prídem o nejaké peniaze, kašlem na to. Potom som si povedala, že prečo by som to mala ja? Budem bojovať. Prečo by som to mala nechávať len tak?“ pýtala sa pani Emília.
„To je len ďalší prípad z praxe, ktorý potvrdzuje, že informačné systémy štátu sú lenivé. Digitalizácia samotná by mala slúžiť v prospech občana a zjednodušovať prístup k žiadostiam, podkladom a nakoniec aj k výsledku. A nie komplikovať,“ zdôraznil Lalinský.
Paradoxom zostáva, že cestu von z tejto slepej uličky schválilo to isté ministerstvo, ktoré dnes pani Mišárovú odmieta. Riešenie sa skrýva v novelizácii zákona.
„To je podľa môjho názoru trošku zvláštne. Keďže Ministerstvo hospodárstva vo svojej odpovedi, zamietavom stanovisku o tejto možnosti mlčí, hoci pri samotnom zákone a pri prijímaní zákona o energopomoci z roku 2025 presadilo aj zmenu zákona o hlásení pobytu občanov, kde túto možnosť občanom dalo,“ reagoval Lalinský.
„Ak má občan evidovaný trvalý pobyt v dome, ktorý sa člení na byty… môže požiadať o opravu alebo o dodatočný zápis čísla bytu,“ píše sa v zákone.
„Najnelogickejšie mi na tom príde to, že prečo to dávali podľa čísla a prečo to nerobili podľa čísla elektromerov alebo plynomerov? Každý mesiac mi chodí faktúra, alebo záloha na plyn. Toto vedia? A tam nevedia, že som sama? Že si to sama platím?“ posťažovala sa Mišárová.
Mnoho podobných prípadov
Na Slovensku žije mnoho rodín vo viacgeneračných domoch s oddelenými vstupmi aj so samostatnými meračmi. A rovnako ako pani Mišárová sa k peniazom z energopomoci nemuseli dostať. Ak to chcú zvrátiť, nevyhnú sa byrokracii.
„Požiadať o rozdelenie nehnuteľnosti na dve bytové jednotky. Aby tam bol zaregistrovaný byt č. 1, byt č. 2. Podať si opätovnú žiadosť na ministerstvo hospodárstva a v prípade, ak by aj následne došlo k zamietnutiu tejto žiadosti, čo verím, že by sa nestalo, tam stačí, aby si kompetentní poriadne prečítali tú žiadosť, lebo zákon im umožňuje takýmto spôsobom tú energopomoc prideliť. Tak následne určite na mieste je správna žaloba,“ poradil nezávislý advokát.
„Človek si už na všeličo zvykol, ale čo je moc, to je moc. Už sa to musí dať nejako riešiť, veď toto nie je normálne, aby vám niekto len tak od stola povedal, že vy nemáte na nič nárok a hotovo,“ dodala Mišárová.
