Presne pred 85 rokmi vyšlo nariadenie, ktoré obmedzilo práva Židov na Slovensku. Židovský kódex, vytvoril podmienky pre ich následné deportácie do nacistických táborov. Deň obetí holokaustu a rasového násilia si v Bratislave pripomenuli symbolickým kladením kamienkov.
Deviateho septembra 1941 sa prijal takzvaný Židovský kódex. „Zbavoval židovských spoluobčanov ich práv, majetku, ľudskej dôstojnosti a postupne ich vylučoval zo spoločnosti, ktorej boli dovtedy prirodzenou súčasťou. Nasledovalo prenasledovanie, deportácie desiatok tisíc ľudí,“ povedal predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD).
Na holokaust si spomína aj 90-ročná pani Denisa. „Šťastné detstvo skončilo, keď som mala tri roky. Prišli nemeckí študenti na dovolenku a hádzali kamene do židovskej školy. Prvý kameň, ktorý zachytil hlavu mojej sestry, znamenal koniec školského roka,“ priblížila preživšia holokaustu.
Následne musela rodina pani Denisy odovzdať celý majetok. „Nesmeli sme chodiť večer von. Všetci susedia sa s nami prestali rozprávať. Decká sa s nami prestali hrať. Museli sme začať nosiť žltú hviezdu na kabáte,“ povedala pani Denisa.
Jej otca zavliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen v Nemecku. „Mamičku ako účastníčku partizánov a špiónku odsúdili na smrť a potom ju v Spišskej Novej Vsi mesiac pred oslobodením zastrelili,“ doplnila.
O spomienkovej udalosti v Správach informovala redaktorka Annamária Ďurková:
Nie sú to iba čísla
Počas holokaustu bolo zavraždených približne 70-tisíc slovenských Židov. „Nehovoríme iba o číslach v učebniciach dejepisu. Hovoríme o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí mali svoje rodiny, povolania, priateľstva, plány a svoje sny,“ povedal Raši.
„Ak sme sa niečo naučili od našich predkov, potom azda aj to, že byť Židom neznamená iba prežiť vlastné dejiny. Znamená to odhodlanie ozvať sa, aj keď sa krivda netýka len priamo nás,“ povedal predseda Ústredného zväzu židovských obcí Richard Duda.
Na Bratislavskom hrade odhalili viac ako 200-ročný zvitok Tóry. „Tóra je niečo ako Biblia pre Kresťanov. Čo sprevádzalo životy našej židovskej komunity po dlhé stáročia,“ uviedol Raši. Zvitok má Slovensko zapožičaný. Na ako dlho, určené nie je. Uchovaný bude na Bratislavskom hrade.
