Všetkých osem županov obhájilo svoje funkcie. V niektorých krajských mestách sa však primátori menia. V Trenčíne aj Trnave doterajší primátori nekandidovali a uspeli ich viceprimátori. Čo tieto výsledky hovoria o náladách voličov? V Ranných správach ich zhodnotila politologička Dagmar Kusá.
Politologička si nemyslí, že výsledky komunálnych volieb sa dajú paušalizovať a o celoslovenských trendoch sa hovoriť nedá. Niekde naznačili kontinuitu, inde zmenu.
„Vo vyšších územných celkoch kontinuita nie je prekvapivá. Je to predsa len level, ktorý je voličovi trošku vzdialenejší a tam je jednoduchšie voliť úradujúceho kandidáta,“ uviedla. Preto je zároveň pravdepodobnejšie, že sa volič bude rozhodovať viac na základe politickej príslušnosti.
V mestách a obciach, naopak, podľa nej rozhoduje skôr skúsenosť občanov a menej politická príslušnosť.
Politologička Dagmar Kusá zhodnotila v Ranných správach výsledky samosprávnych volieb, pozrite si rozhovor:
Najtesnejší súboj bol v Košickom kraji
Víťaz župných volieb v Košickom kraji Rastislav Trnka porazil Mariána Porvažníka len o vyše tritisíc hlasov. Silné preferencie mal aj Igor Šimko.
Okrem toho, že občania Trnku už poznajú, rozhodnúť mohlo aj jeho časté vystupovanie na sociálnych sieťach. “Je to stále relatívne mladý kandidát, má svoj following, má takú auru lokálpatriota,“ zhodnotila Kusá. Zároveň mal podporu maďarskej časti voličov.
V Bratislave Matúš Vallo výrazne zvíťazil nad Jozefom Rážom. Veľké mestá sú doménou opozičných strán, skonštatovala politologička, a sú „kozmopolitne celosvetovo orientované pre mladších, viac vzdelaných voličov“. Ľudia v hlavnom meste sa podľa Kusej zmobilizovali a aj účasť bola o desať percent vyššia ako pred štyrmi rokmi.
Volebná účasť
V krajských voľbách pristúpilo k urnám viac ako 40 percent voličov. Je to viac ako v predchádzajúcich voľbách. Kusá si však nemyslí, že ide „v globálnom merítku o alarmujúco nízku účasť“.
“Na miestnych, lokálnych, regionálnych voľbách býva účasť aj v západných krajinách nižšia. Aj v Dánsku, Fínsku sa pohybuje okolo 55 až 65 percent. V Británii je dokonca dosť mizerná, okolo 30 percent. Takže nie je to také zlé,“ priblížila.
K nižšej volebnej účasti prispieva aj nízka informovanosť, upozornila politologička. “V poslednej ankete, ktorú registrujem pred pár rokmi, mnoho ľudí nevedelo povedať, čo spadá do kompetencie krajov alebo županov. Takže tam volič viac tápa, má menej informácií a potom aj motivácia je nižšia,“ podotkla.
Kto z volieb vyšiel silnejší?
V malých mestách a obciach vedú koaličné strany, a to aj napriek tomu, že prvenstvá patria nezávislým kandidátom. “To tiež svedčí o tom, že miestna politika má svoj vývoj a takpovediac dospieva v ostatných rokoch,“ skonštatovala Kusá.
Naopak, vo väčších a najmä krajských mestách vedú opozičné strany, aj keď „nie s takým úspechom, ako očakávali“. Napríklad Progresívne Slovensko chcelo mať primátora v Košiciach a Banskej Bystrici, no nevyšlo mu to. “Napriek tomu opozičné strany posilnili v krajských zastupiteľstvách a zastupiteľstvách veľkých miest,“ dodala politologička.
Nemyslí si však, že výsledky v komunálnych voľbách predpovedajú, ako dopadnú parlamentné voľby, ktoré sa konajú na budúci rok.
„ Dá sa to čítať možno ako signály, súčasné nálady. V niektorých prípadoch je to potrestanie alebo odmena miestnych politikov, ale na parlamentnú úroveň, na tú národnú úroveň, to ťažko extrapolovať, bola by logická chyba to robiť,“ uzavrela.
