Personálne rošády v koalícii, geopolitika, dve pohlavia v ústave či štátny prevrat. To sú témy, ktoré v uplynulom období otvárala vláda. Práve v čase, keď sa Slováci musia vysporiadať s následkami konsolidačných opatrení. Podľa posledných štatistík nás najviac trápia rastúce náklady na život. Každý šiesty Slovák čelí chudobe. Ohrozené sú najmä deti.
„V tom pocite, že nás ťaží nárast drahoty našich životných podmienok, tak tam patríme medzi samotnú špičku európskych krajín,“ uviedla sociologička Zuzana Kusá. Dodala, že až 47 percent obyvateľov Slovenska vníma túto záťaž nákladov živobytia za najväčší problém. „V Maďarsku je to 35 percent a európsky priemer je 32,“ spresnila.
Andrea z malej obce neďaleko Levíc po rozvode sama financuje dve deti a dom zaťažený hypotékou. Lýdia zo stredného Slovenska vychováva dve dcéry, z nich jedna má ťažký autizmus. Dôchodca Peter z Košíc býva sám v trojizbovom byte. Z dôchodku vyžije, no jeho životná úroveň sa znižuje.
Ich príbehy si môžete pozrieť v relácii Reportéri, kde sa im venovala redaktorka Eva Benčatová:
„Ja som si z rodičovského príspevku uhradila svoje poplatky na bývanie a na stravu zostalo nejakých 80 eur na mesiac, aj na lieky a na všetko,“ povedala Andrea. Syn jej už nastúpil do školy a ona zostala bez auta. „Aj dochádzanie, aj lekári, to bolo hrozné,“ posťažovala sa.
„Na Slovensku máme viac ako 360-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých žije viac ako 500-tisíc detí,“ vyčíslila zakladateľka neziskovej organizácie Jeden rodič Eva Marková. Situácia v nich je náročná tým, že tieto rodiny má po ekonomickej aj psychickej stránke na starosti jeden rodič s jedným príjmom.
Výdavky z mesiaca na mesiac
„Čo sa týka platov, my sme boli vždy na chvoste,“ skonštatoval ekonóm Ľuboš Pavelka. „Naši zamestnanci už teraz na Slovensku dostávajú menej ako napríklad zamestnanci, čo je úplne šokujúce, v Litve, Lotyšsku a Estónsku,“ opísal. „Dokonca v parite kúpnej sily nás už dobieha Rumunsko,“ dodal.
„Konštantne je to okolo desať percent obyvateľov Slovenska, ktorí majú problém prežiť, zvládnuť výdavky z mesiaca na mesiac,“ uviedla sociologička Kusá.
„Momentálne sme na tom tak, že ak sa v rodine vyskytne nejaký nečakaný výdavok, že odíde chladnička, práčka a tak ďalej, tak to nie je v mojich možnostiach. Aj napriek tomu, že chodím brigádne upratovať popri práci,“ priblížila Andrea svoju situáciu.
Andrei sa podarilo dostať z najhoršieho len vďaka tomu, že ju zamestnala neziskovka, ktorá pomáha jednorodičovským rodinám. Ani tento príjem a ďalšie brigády jej nedokážu pokryť náklady na drevo na zimu. Financie zháňala cez verejnú zbierku.
„To je najväčší výdavok, lebo na náš dom za sezónu skúrime 20 metrov štvorcových dreva, čo je momentálnych cenách okolo 1 700 eur,“ povedala. To podľa svojich slov nezvláda. „Momentálne mi s tým pomohla kampaň,“ doplnila.
„V roku 2023 zisťovanie príjmov a životných podmienok identifikovalo na Slovensku 231-tisíc detí, ktoré sú ohrozené chudobou,“ oznámila Kusá. Upozornila však, že sa to vzťahuje len na domácnosti, ktoré sú pokladané zo štatistického hľadiska ako domácnosti žijúce v riadnych obydliach.
Ochrana detí pred chudobou
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prijíma opatrenia zamerané komplexne na celú domácnosť. „Napríklad poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a jej pravidelnej každoročnej valorizácie, poskytovanie dotácie na podporu výchovy dieťaťa k stravovacím návykom (tzv. dotácia na stravu), ako aj dotácia na školské pomôcky,“ uviedla hovorkyňa rezortu Karolína Ducká.
„To nebola hranica, ja som bola pod hranicou chudoby,“ tvrdila Andrea. „Lenže v našom štáte sa to vnímalo tak, máte rodičovský? Máte! Máte prídavky? Máte! Máte stanovené výživné? Máte! Všade mi pred nosom zabuchli dvere,“ dodala.
„Deti sú akoby v tieni ich rodičov a štát stále má na mysli to, že by sa mali tí rodičia predovšetkým starať,“ povedala Kusá. „Neberú sa vôbec do úvahy rozsiahle zistenia vedeckých výskumov, ktoré ukazujú, že takto zažitá chudoba vlastne znižuje ich šance v budúcnosti žiť plnohodnotným životom,“ skonštatovala.
„Ministerstvo vedie odbornú diskusiu k návrhu zákonnej úpravy na pomoc jednorodičovským domácnostiam. V prvom rade je potrebné zadefinovať, čo je jednorodičovská domácnosť a následne poskytovať adresnú a cielenú pomoc a podporu,“ povedala Ducká.
„Za päť rokov, keď som stále opakovala, aké sú problémy, stále sa tam riešilo, že ľudia to budú zneužívať. Posledné rokovanie, ktoré sme mali v januári na ministerstve práce, aj oni už dospeli k názoru, že je potrebné pomáhať osamelým rodičom a deťom,“ vysvetlila Marková.
Razantnejší krok ochrany detí pred chudobou by sa mal podľa Kusej týkať všetkých domácností s deťmi, nie len jednorodičovských.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) pripomína, že v programovom vyhlásení vlády je rodinná karta, na ktorej sa vraj intenzívne pracuje. Dodal, že na takúto kartu si rodina uplatní zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti.
Vplyv má aj konsolidácia
Ekonómovia však upozorňujú na negatívny vplyv konsolidačných opatrení, zmeny DPH na niektoré potraviny či transakčnej dane.
„Ľudia budú ešte čoraz negatívnejšie pociťovať dôsledky konsolidačných balíčkov a všetkého, pretože tie konsolidačné balíčky negatívne vplývajú na domácnosti,“ upozornil ekonóm Ľuboš Pavelka.
Inflácia a náročná finančná situácia dostala do úzkych aj Lýdiu zo stredného Slovenska. Chudoba ohrozuje aj dôchodcov, mnohí majú problém vyžiť z mesiaca na mesiac.
