Rýchly zisk bez tovaru a bez práce – obchod s fiktívnymi faktúrami a bločkami môže pôsobiť ako jednoduchý spôsob, ako oklamať štát na daniach. V skutočnosti však ide o nebezpečný biznis na hrane zákona s vážnymi dôsledkami pre spoločnosť.
O téme sa v podnikateľskom prostredí často hovorí len potichu. V relácii Reportéri sme sa rozprávali s ľuďmi, ktorí s fiktívnymi faktúrami obchodujú a tvrdia, že systém funguje bez rizika a na podvody nikto nepríde. Je to však naozaj tak?
Sociálne siete sú plné ponúk, kde sa ľudia predbiehajú v predaji bločkov a faktúr. Viacerým sme sa ozvali so zmenenou identitou a predstierali, že máme záujem o kúpu faktúr. Niektorí reagovali ešte v ten deň. Snažili sa zistiť, o akú sumu máme záujem.
Naznačovali, že ak nepôjde o desaťtisíce eur, nemajú dôvod s nami komunikovať ďalej. Mnohí odmietali osobné stretnutie, veci chceli riešiť len cez telefón alebo komunikačné aplikácie.
„Som momentálne v Česku a na WhatsApp sa nemôžeme skontaktovať? Lebo na WhatsApp, keď som to robil, tak stále na WhatsApp som sa skontaktoval a tam sme si približné info povedali,“ povedal nám v telefóne muž z východu Slovenska.
„Neprekvapuje ma to, pretože už dlhé roky fungujú takéto osoby, ktoré ponúkajú na rôznych platformách bločky alebo faktúry,“ objasnil Martin Tužinský zo Združenia účtovníkov Slovenska.
Nejde o nový biznis
„Ja viem aj vystaviť, aj prijať,“ povedal nám muž z Prievidze, na ktorého ponuku na predaj faktúr sme reagovali.
„Nie je to nič nové a prakticky od 90. rokov, ako sa tu začalo podnikať, tak to s nejakými obmenami stále funguje,“ priblížil Tužinský.
„Ide o veľký problém, pretože ten, kto nakúpi takéto faktúry, tak tovary alebo služby, ktoré sú predmetom týchto faktúr, mu nikdy neboli dodané,“ vysvetlila daňová poradkyňa a členka prezídia Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda-Oravcová.
„Štát sa proti tomu snaží bojovať, ale stále je na strane, ktorá ťahá za kratší koniec, pretože vždy si osoby nájdu nejaký spôsob, ako to obísť,“ tvrdí Martin Tužinský.
Faktúry za stavebný materiál
„Podnikateľ, ktorý si nakupuje takéto faktúry, si nekráti len daň z príjmov, ale ak je napríklad aj platiteľom DPH, tak kráti štátny rozpočet aj o DPH,“ ozrejmila Orda-Oravcová.
S mužom zo Záhoria sme komunikovali niekoľko dní. Nakoniec súhlasil so stretnutím. Počas rozhovoru sa zaujímal, aký typ daňovej povinnosti chceme znížiť a pýtal sa, či ide o príjmy z podnikania za rok 2025. Keď sme spomenuli odporúčanie účtovníčky znížiť daňové povinnosti, ponúkol viacero možností.
„Bločky, najlepšie bločky,“ povedal. Na otázku, či vie zabezpečiť aj faktúry, odpovedal: „Dajú, jasné.“ Následne vysvetlil, že môže ísť napríklad o doklady za stavebný materiál.
„Máme identifikované subjekty, ktorých činnosť nesúvisí s tým, aký je reálny vývoj tržieb týchto subjektov, to znamená, že je tam vysoká pravdepodobnosť, že sú generované falošné doklady. Ide o rôzne pokladničné doklady, faktúry, ktoré sú vystavované za účelom optimalizácie,“ informoval prezident finančnej správy Jozef Kiss.
Muž zároveň tvrdil, že zabezpečiť doklady v hodnote približne 50-tisíc eur nie je problém. Podľa jeho slov je však potrebné sumu rozdeliť na viacero faktúr a medzi viaceré firmy.
„Dá sa, veď všetko sa dá,“ povedal počas stretnutia. Následne navrhol, že faktúry by mohli byť vystavené napríklad za rekonštrukciu kancelárskych priestorov. „Ja už viem, ako to nahádžem, musím to porozdeľovať do päťtisícových faktúr,“ vysvetlil.
„Výhodné je to možno pre toho, kto faktúry alebo bločky ponúka. Predáva niečo, čo je fiktívne, čo je administratívne vyrobené umelo, ale na strane toho, kto by si bloček alebo faktúru chcel uplatniť do daňových výdavkov, je veľký problém. Má to mnoho rôznych rozmerov, pretože sa účtuje o niečom, čo sa v skutočnosti neudialo. Prvý problém je porušenie zákona o účtovníctve,“ povedal Tužinský.
Fiktívne stavebné práce
Muž z Prievidze, s ktorým sme komunikovali telefonicky, tvrdil, že fiktívne stavebné práce sú podľa neho ťažko preukázateľné. „Pokiaľ to obe strany robia seriózne a nerobia to ako dementi, tak prečo by sme to nemohli do telefónu hovoriť. Veď ja vám vykonám práce, ktoré nech mi reálne niekto dokáže, že som nespravil,“ povedal.
„Správca dane v prvom kroku skutočne skúma, či tieto služby alebo tovary spotreboval tento podnikateľ. To znamená, že kto reálne bol u neho a vykonával tieto služby, alebo ako mu boli dovezené tieto tovary, odkiaľ jeho dodávateľ nakúpil tovary. A jednoducho všetky okolnosti sú skúmané,“ uviedla daňová poradkyňa Orda-Oravcová.
Ďalší muž z východného Slovenska sa pochválil dlhoročnými skúsenosťami. Tvrdil, že podobným spôsobom pomáha známym už roky a po telefonátoch si so svojimi klientmi údajne vždy mazali komunikáciu. „Jeho bratranec je dakde na daňovom a on mi rozprával, že keď dovoláme, vymaž správy. Hneď sme to všetko mazali,“ tvrdí.
„Kriminálny úrad finančnej správy pri vyhodnocovaní, analytickom spracovaní a preverovaní informácií postupuje v súlade s platnou legislatívou a v rozsahu svojich zákonných kompetencií. Každý prípad sa posudzuje osobitne, pričom rozhodujúce sú najmä konkrétne okolnosti a prípadné ďalšie nakladanie s účtovnými dokladmi,“ informoval hovorca finančnej správy Daniel Kováč.
„Nerozumiem do dnešného dňa, prečo máme na Slovensku toľko obchodných spoločností. Väčšinou sú to eseročky, ktoré nezverejňujú svoje informácie, čiže nepodávajú účtovnú uzávierku, neexistujú v registri účtovných závierok žiadne záznamy. Aj napriek povinnosti a nie som si vedomý, že by daňový úrad nejakým spôsobom konal,“ skonštatoval Tužinský.
Spolupráca s veľkými firmami
Podľa prezidenta finančnej správy je reálne tento predaj zastaviť, ale bude to stáť „veľa úsilia a času“. „Samozrejme identifikovať sa tieto subjekty dajú,“ dodal.
Muž z Prievidze v telefonáte naznačil, že sa zameriava na vyššie sumy a spolupracuje s veľkými spoločnosťami. „Ja spolupracujem s veľkými firmami, kde sú miliónové obraty,“ tvrdil. Pri sume desaťtisíc eur podľa vlastných slov nemal veľký záujem.
Muž z Malaciek tvrdil, že doklady musia byť zaevidované aj v účtovníctve klienta. Zároveň vysvetľoval, že vyššie sumy rozdeľuje medzi viaceré firmy. „Ja to rozdelím na dve IČO, lebo kebyže na jedného človeka dám 50-tisíc, tak už je automaticky platcom DPH,“ povedal.
„Takéto konanie, nielen na strane toho, kto ponúka faktúry, ale aj na strane ľudí, ktorí faktúry kupujú, je považované za trestný čin, pretože ide jednak o skrátenie dane, alebo môže ísť o tzv. daňový podvod,“ vysvetlil advokát Milan Ficek.
Predajca z Malaciek si za zabezpečenie dokladov pýtal päťtisíc eur. Tvrdil pritom, že všetko bude riadne zaevidované. „Spravím vám to originál,“ povedal. Pod tým si predstavoval, že doklady budú „tip top“ a založené v účtovníctve na oboch stranách.
„Daňový úrad bude chcieť od vás, aby ste preukázali, že je odôvodnené to, že faktúru máte vy v účtovníctve. To znamená, že nie že daňový úrad vám bude dokazovať, ale vy budete dokazovať, že ste si reálne mohli odpočítať tie náklady alebo to, čo ste vystavili,“ objasnil Ficek.
Muž z Malaciek nás presviedčal, že je lepšie kombinovať faktúry s pokladničnými dokladmi, aby nepôsobili podozrivo. „Pomiešame to, spravíme to,“ vysvetľoval. Tvrdil tiež, že pravosť bločkov si vie overiť pomocou QR kódov. „Ja to poznám, však ja s tým robím roky,“ povedal.
Daňové priznanie
„Z pohľadu Kriminálneho úradu finančnej správy je však podstatné najmä to, či sú predmetné doklady následne využívané spôsobom, ktorý môže smerovať k neoprávnenému uplatňovaniu daňových výdavkov, odpočtov dane alebo k skresľovaniu evidencie a ekonomických operácií,“ uviedol hovorca finančnej správy Kováč.
„Každý prípad je preto potrebné posudzovať samostatne, v závislosti od konkrétnych okolností a ďalšieho použitia takýchto dokladov,“ doplnil.
„Finančná správa v súčasnosti vie identifikovať rôzne podvodné faktúry iba vtedy, ak už je podané daňové priznanie,“ priblížila Orda-Oravcová.
Muž, ktorý tvrdil, že je pracovne v Česku, volal takmer denne. Chcel vedieť, ako sme sa rozhodli a na akú sumu nám má vystaviť faktúry.
Tvrdil, že vie zabezpečiť faktúry aj vo výške 60 až 70-tisíc eur. Podľa neho by ich účtovníčka rozdelila na viacero dokladov. Ako odmenu za sprostredkovanie spomenul trojpercentnú províziu. „Ten kamarát mi dával tri percentá,“ uviedol.
Súkromný účet
Za sprostredkovanie chcel podľa vlastných slov peniaze poslať na svoj súkromný účet. Využitie podnikateľského účtu označil za príliš nápadné. „To je moc okaté,“ tvrdil. Dodal, že nie je platičom DPH.
„Toto je naozaj absolútne šokujúce, pretože osoba, ktorá tvrdí, že vystaví faktúry za 70-tisíc a nie je platiteľom DPH, také niečo sa nedá. Čiže to vidíme, že už je prvé klamstvo, že si tieto faktúry nikdy nedá do účtovníctva,“ skonštatovala daňová poradkyňa.
„Nebude mať veľmi nízke IQ podľa mňa. To bude človek, ktorý to má premyslené, aj keď takto oficiálne do telefónu volá s niekým, to je veľké riziko. Ako on vie, či nie ste z polície?“ poznamenal advokát Ficek.
Neplatič DPH
Muž z východného Slovenska nás v telefonáte ubezpečil, že fakt, že neplatí DPH, nebude predstavovať problém. „Môžem poslať doklad o tom, že som si to dal do účtovníctva. Hovorím, ja to robím už dlhé roky a všetko v poriadku, žiadne obavy nikto nemal, všetko fungovalo,“ vyhlásil.
„Priznal sa k tomu. To, že vás presviedča, že to má zaúčtované v účtovníctve, môže byť pravda, ale tým, že nepodáva účtovné závierky a nie sú zverejnené v registri účtovných závierok, tak kde je pravda? Ako to vieme overiť, či to on má zaúčtované alebo nemá? Aj keď to zaúčtované má, tak to nepriznáva,“ uviedol Tužinský.
Muž nám poslal aj názov firmy, cez ktorú plánoval faktúry vystaviť. „Posledná účtovná závierka bola zverejnená za rok 2021. Od tohto roka účtovné závierky zverejnené neboli. Čiže otázka toho, či to je alebo nie zaúčtované, je druhoradá. Podstatné je, že spoločnosť figuruje ako mŕtva alebo polomŕtva,“ vysvetlil Tužinský.
„Vo všeobecnosti platí, že posúdenie, či konkrétne konanie napĺňa znaky priestupku, správneho deliktu alebo trestného činu, je možné až po vyhodnotení všetkých relevantných okolností prípadu. Zároveň uvádzame, že Policajný zbor nevedie osobitnú štatistickú evidenciu prípadov týkajúcich sa ponuky alebo predaja bločkov a faktúr v online priestore,“ informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Lea Vilhanová.
Opatrenia finančnej správy
Ďalším rizikom pri tejto forme znižovania daňovej povinnosti je aj to, že fiktívny dodávateľ vystaví faktúru na firmu, ktorá o tom vôbec netuší.
„Vieme o tom, sledujeme to. Máme to v permanentnom monitoringu a prijímame opatrenia, ktoré tomu môžu zabrániť. Jedno z tých opatrení je e-faktúra, to znamená, že pokiaľ už bude povinnosť od 1. 1. 2027, tak už nebude takáto vec možná. Každá faktúra, ktorá pôjde do systému, bude evidovaná na FS, budeme ju vedieť spárovať s konkrétnymi položkami,“ uviedol Jozef Kiss.
„Určite to obmedzí určitú časť tých podvodov. Osoba, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, do 30. júna 2030 opäť takúto faktúru nebude musieť zasielať na finančnú správu a tým pádom stále je tu priestor pre rovnaké schémy,“ objasnil Tužinský.
„Stretneme sa zas, rovno vám už donesiem niečo a dá sa nejaká záloha, dobre? A potom, keď sa to dorieši, mi doplatíte,“ povedal nám muž z Malaciek.
