Pán František z Bratislavy a jeho deti roky parkovali pred svojím domom bez problémov a zrazu dostávajú jednu pokutu za druhou. A to aj napriek tomu, že parkujú na vlastnom pozemku a pred vlastnou bránou.
Pán František hovorí o systémovom šikanovaní, odborníci o možnom zásahu do vlastníckych práv. Iba mesto si stále hovorí svoje: „Čo nie je za plotom, to je verejné.“
„Sme pred domom mojej rodiny, kde pred nami je parkovacie miesto, na ktorom som dostal pokutu za parkovanie na súkromnom pozemku,“ opísal František Drozda.
Aj podľa listu vlastníctva je pán František spolumajiteľom tohto pozemku, na ktorom odjakživa parkuje svoje auto. Po zavedení parkovacej politiky však od mesta dostal pokutu.
„Parkujeme na nedovolenom mieste, pretože na začiatku ulice je značka, že je to parkovacia zóna a je spoplatnená,“ objasnil pán František.
Regulované parkovanie
V danej časti Bratislavy platí regulované parkovanie od novembra minulého roka. Vodičov na to upozorňuje informačná tabuľa.
„Pokiaľ je v dosahu tejto značky parkovacia zóna, dá sa parkovať iba na vyznačených parkovacích miestach,“ objasnil splnomocnenec pre parkovaciu politiku mesta Bratislava Peter Herceg.
Pán František nestál na ceste, ale na svojom vlastnom pozemku. Tvrdí preto, že zákon neporušil a proti pokute sa odvolal. „Že nám láskavo zastavujú, ale že sme sa dopustili napriek tomu správneho deliktu a že nabudúce už nám to nemusia akceptovať,“ priblížil pán František.
„Parkovanie v zóne mimo vyznačených parkovacích miest nie je prípustné, a to ani na súkromnom pozemku, pokiaľ to neumožňuje dopravné značenie,“ informovala hovorkyňa mestskej polície v Bratislave Barbora Krajčovičová.
„V tom je problém, že tam platí dopravné značenie. Nedostal sa mimo dosahu zóny, nevošiel do brány, do svojho dvora. Je to verejne dostupná plocha, ktorú má spevnenú, ale nie je vyznačená ako parkovacie miesto,“ tvrdí Herceg.
„Na súkromnom pozemku by mohla byť teoreticky cesta a platili by tam v tom prípade pravidlá cestnej premávky, ale tento pozemok, nádvorie pred rodinným domom, neslúži na žiadne dopravné napojenie a neslúži ani verejnosti,“ vysvetlil nezávislý advokát Michal Maťaš.
„Ona sa nevzťahuje na pozemky. Ona sa vzťahuje na miesta, po ktorých sa dá jazdiť a ktoré sú verejne prístupné,“ povedal Herceg.
Verejné priestranstvo
Na jednej strane mesto tvrdí, že verejné priestranstvo je všetko, čo je verejne prístupné bez ohľadu na vlastníctvo.
Na druhej strane vo všeobecnom záväznom nariadení o dani za užívanie verejného priestranstva definuje tento priestor, ktorý musí byť vo vlastníctve mesta, musí slúžiť miestnej doprave a musí byť zaradený do siete miestnych komunikácií. Podľa týchto kritérií nádvorie pána Františka nespadá pod verejné priestranstvo.
„Nemôžeme regulovať dopravnou značkou niečo, ako sú súkromné dvory. Zákon povoľuje regulovanie na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách,“ uviedol člen rady Slovenskej parkovacej asociácie Igor Dula.
„Pozemok nie je súčasťou miestnej cesty ulice a nie je pozemnou komunikáciou. Je to súkromné nádvorie pred rodinným domom. Tým pádom tam neplatia pravidlá cestnej premávky ani žiadne dopravné značky,“ skonštatoval nezávislý advokát.
„Nedostal som pokutu len ja, ale dostali ju automobily obidvoch synov. Čiže sme dostali tri pokuty za parkovanie na súkromnom pozemku,“ informoval pán František.
„Aby som predišiel takýmto nedorozumeniam, tak by som si každopádne ten pozemok označil ako súkromný,“ poradil Michal Maťaš.
Ďalšie pokuty
„Moc nás to nestálo, chceme mať svätý pokoj, tak sme to urobili aj v protismere,“ priblížil pán František.
Podľa nezávislého advokáta tým predíde pán František do budúcnosti takýmto problémom. Mesto však upozorňuje, že takéto označenie nestačí a pán František spolu s rodinou riskuje ďalšie pokuty. „Už druhýkrát môže byť pokuta,“ povedal Peter Herceg.
„Ak by došlo k opakovanému parkovaniu za rovnakých podmienok, nie je vylúčené opätovné uloženie sankcie,“ uviedla hovorkyňa mestskej polície v Bratislave.
„Musí byť naplnené to, že je to značka podľa vyhlášky a je oficiálne tzv. určená cestným správnym orgánom, že na tomto mieste takáto značka môže byť osadená,“ priblížil splnomocnenec pre parkovaciu politiku mesta Bratislava.
Oplotenie pozemku
Mesto tvrdí, že pán František si musí svoj pozemok buď oplotiť, alebo oficiálne požiadať o zriadenie parkovacieho miesta spolu s vjazdom a výjazdom na pozemok.
„Plot ukončoval tú platnosť dopravnej značky zóna, ktorá umožňuje parkovať len na vyznačených parkovacích miestach. Ak by si to pán legálne oplotil konaním, ohláškou na stavebnom úrade a podobne, tak jasné, že on si tam parkuje a nikoho do toho už nič,“ uviedol Herceg.
„Musím alebo môžem? Keď musím, budem rešpektovať. Ale keď nemusím, to znamená, že nemôže to odo mňa očakávať správny orgán,“ skonštatoval pán František.
„Žiaden zákon neukladá vlastníkovi pozemku si svoj pozemok nejakým spôsobom oplotiť, označiť alebo oddeliť od verejného priestranstva,“ ozrejmil nezávislý advokát Michal Maťaš.
„Dokonca ani platnou dopravnou značkou. Nevyplýva to zo zákona,“ tvrdí člen rady Slovenskej parkovacej asociácie.
Vlastnícke právo
„Zákon č. 8/2009, čiže to je zákon o cestnej premávke, no neprikazuje im si to označiť. Zákon hovorí, že ak sa tam vie dostať akékoľvek auto a nie je tam žiadna značka, tak im tam zaparkuje hocikto. Ak je na vstupoch značka zóna, tak platí zónová značka a že tam nemôže parkovať nikto,“ povedal Peter Herceg.
„Mesto nemôže regulovať parkovanie na vašom súkromnom pozemku. To by bol zásah do jeho vlastníckeho práva, to je v rozpore s ústavou,“ vysvetlil nezávislý advokát.
Herceg tvrdí, že pán František na tomto mieste parkovať nemôže odvtedy, čo sa tam zaviedla parkovacia politika. „Ako sa zaviedlo zónové značenie, to v poriadku nie je,“ povedal.
„Sme radi, že sa táto situácia rieši aj cez masmédia, aby sa informácia dostala čím viac majiteľom takýchto pozemkov, ktorí chcú parkovať. Historicky to bolo tolerované a my nechceme byť hneď tí, ktorí hneď pokutujú,“ doplnil Herceg.
Neúplný zákon
Parkovaciu politiku majú aj v iných mestách. V nami náhodne oslovených sa zhodujú, že v parkovacej zóne môžeme stáť iba na vyznačenom mieste. Samotný vlastnícky vzťah je podľa nich bezpredmetný.
Vyznačená parkovacia zóna sa v Nitre vzťahuje na všetky verejne prístupné miesta. V Trnave samotný vlastnícky vzťah k pozemku nezakladá výnimku z pravidla. V Topoľčanoch platí, že ak je pozemok voľne prístupný, majiteľ si ho musí zregulovať a označiť ako parkovisko.
Igor Dula zo Slovenskej parkovacej politiky vidí problém najmä v neúplnom zákone a v tom, že si ho každý vykladá po svojom.
„Legislatíva, ktorá toto riadi, je neúplná. Teraz je v parlamente v druhom čítaní nový návrh zákona, ktorý by tieto veci mal riešiť,“ poznamenal odborník.
„Hovorí o tom, že áno, môže táto parkovacia politika platiť aj na súkromnom pozemku, ale bezodkladnou podmienkou je súhlas vlastníka. Bez súhlasu vlastníka nie,“ dodal Gula.
Súdna cesta
„Ak mesto zotrvá na svojom právnom názore a mu právoplatne uloží pokutu, tak v tom prípade tomu vlastníkovi nezostane nič iné, než si podať správnu žalobu na správnom súde,“ vyhlásil nezávislý advokát Michal Maťaš.
„Predpokladám, má veľmi veľa percent, že by ten súdny spor vyhral. Avšak, keby sa mal každý s mestom súdiť kvôli tomu, tak by súdy mali toho veľa,“ skonštatoval Igor Gula.
Názory mesta a odborníkov sa v tejto téme výrazne líšia. Ako sa prípad skončí, budeme sledovať.„Mňa už prestáva prekvapovať v tomto štáte čokoľvek. Keď niekto stále hovorí o tom, že ohýbame právo a že nie sme právny štát, tak tu je dôkaz a otázka, kto ho ohýba,“ uzavrel pán František.
