Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nesúhlasí so stanoviskom Generálnej prokuratúry (GP) SR k hodnoteniu boja proti korupcii v rámci pripravovanej správy o stave právneho štátu. Na tlačovej konferencii o tom v stredu (4. 2.) informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Šéf prokuratúry potvrdil, že sa s premiérom na túto tému stretol. Trvá na stanovisku GP. Žilinka zároveň Ficovi na rokovaní hovoril o jeho výhradách k spôsobu prijímania niektorej legislatívy.
Informoval tiež o tom, že počet stíhaných osôb pre korupciu sa po reorganizácii Policajného zboru (PZ) znížil o desiatky percent. V roku 2025 klesol počet návrhov na podanie obžaloby v porovnaní s rokom 2024 približne o 70 percent.
Zároveň skonštatoval, že zmeny v Trestnom zákone a reorganizácia polície sa nepodarili. V roku 2025 podľa neho nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach v štáte.
Legislatívny proces považuje za paródiu
Žilinka kritizoval spôsob prijímania zásadných právnych zmien. Trvá na tom, že je to paródia legislatívneho procesu. Svoje výhrady tlmočil aj Ficovi. Na svoj predčasný odchod z pozície zároveň nevidí dôvod. Pripomenul, že jeho sedemročný mandát sa končí v roku 2027.
„Pán predseda vlády celkom s pochopením pristupoval k týmto mojim výhradám a povedal mi, že radi by boli, keby mali odborné stanoviská alebo výstupy, pripomienky zo strany Generálnej prokuratúry SR a že ak sa s nimi stotožnia, budú ich zohľadňovať,“ uviedol Žilinka.
Šéf prokuratúry podľa svojich slov premiérovi povedal, že predpokladom na takýto postup je riadne legislatívne konanie, do ktorého sa v rámci pripomienkovania vie prokuratúra zapojiť.
„Jednoducho ani generálny prokurátor alebo zamestnanci Generálnej prokuratúry SR, my nie sme čarodejníci, že dokážeme z noci do rána reagovať na tú vlnu pozmeňovacích návrhov v Národnej rade SR. Navyše, ani nie sme povinní to robiť,“ poukázal Žilinka.
Pripomenul tiež, že využitie skráteného legislatívneho konania má svoje podmienky a mantinely „a tie sú s vysokou pravdepodobnosťou prekračované, čo napokon už konštatoval opakovane aj Ústavný súd SR“.
„Pán predseda vlády len všeobecne vyslovil nesúhlas so stanoviskom GP SR. Ja som mu povedal, že majú na to právo, zopakoval som mu naše argumenty, veľmi stručne som ich zopakoval. Rovnako som ho informoval o tých štatistických dátach a ako ich my hodnotíme a to bolo všetko. Viac to predseda vlády nekomentoval,“ priblížil Žilinka v reakcii na novinársku otázku.
Premiérovi na stretnutí povedal, že považuje vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach za katastrofálne. „Oni majú iný výklad štatistických dát,“ vyhlásil.
Generálny prokurátor okrem toho odmietol, že by bolo stretnutie s premiérom utajené. S Ficom podľa svojich slov nebol v žiadnom momente sám. Politické vyjadrenia o tejto téme považuje za urážku.
Fico: Zásah do politickej súťaže
Robert Fico kritizoval Maroša Žilinku za medializovanie ich stretnutia z 2. februára. Tvrdí, že sa na tom nedohodli a nebola na to ani požiadavka. Vystúpenie generálneho prokurátora premiér vníma ako „zásah do politickej súťaže“.
Fico v príspevku na sociálnej sieti skonštatoval, že napriek tomu, že Žilinku zvolila súčasná opozícia, mal a má záujem na štandardných vzťahoch, i keď s mnohými jeho vyhláseniami nesúhlasí. Hovoril o tom aj na ich pondelkovom stretnutí (2. 2.).
„Pokiaľ ide o vplyv novelizácie trestných kódexov z roku 2024 na stíhanie ekonomickej trestnej činnosti, rovnako vecne nemôžem súhlasiť s tvrdeniami GP SR, ktoré navrhuje zaradiť do správy o právnom štáte pripravovanej na úrovni EK. Ide o politické konštatovania, ktoré poškodzujú Slovensko,“ napísal predseda vlády SR.
Žilinkovu tlačovú konferenciu nazval politickou a jednoliatym útokom na vládu a premiéra. Kladie si otázku, komu mala slúžiť, „najmä ak sa konala v deň, keď Ministerstvu obrany SR bolo doručené rozhodnutie prokurátora opätovne chrániaceho bývalého ministra obrany J. Naďa v prípade nezákonného darovania vojenských MIG-29 Ukrajine.“
Kaliňák: Ministerstvo poslalo desiatky podaní
Ministerstvo obrany podalo podľa svojho rezortného šéfa Roberta Kaliňáka (Smer-SD) desiatky podaní v súvislosti s korupciou. Viaceré z nich zastavila prokuratúra. Kaliňák to uviedol v reakcii na kritiku generálneho prokurátora.
Podobne po rokovaní vládneho kabinetu reagoval aj minister športu Rudolf Huliak (nezávislý). Kaliňák doplnil, že Žilinka vo svojom stanovisku garantoval, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebude mať vplyv na kontrolu korupcie.
„Počuli ste to aj v minulosti, kde sme jasne hovorili o tom, že si myslíme, že niektoré podania sú z absolútne nepochopiteľných dôvodov zastavované zo strany prokuratúry,“ uviedol Kaliňák.
Huliak si myslí, že generálny prokurátor odprezentoval iba svoju prácu. „Pán Žilinka mal toľko podnetov a toľko trestných oznámení aj od nás z vlády, aj zo všetkých, čo sa týka korupcie. Nespravila s tým prokuratúra nič,“ tvrdí.
M. Šutaj Eštok: Verejné spochybňovanie policajného zboru
tredajšie vyjadrenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku považuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) za neprimerané a zavádzajúce. Namiesto hľadania riešení sme podľa šéfa rezortu vnútra boli svedkami verejného spochybňovania Policajného zboru, a to minister jednoznačne odmieta. Uviedol na sociálnej sieti v reakcii na Žilinkovu tlačovú besedu.
„Ak pán generálny prokurátor svoje slová myslí vážne, nemôže v jednom krátkom vystúpení označiť stav boja proti korupcii za katastrofálny a zároveň celú zodpovednosť zvaliť na Policajný zbor,“ uviedol Šutaj Eštok.
Zdôraznil, že práve prokurátor je pánom trestného konania a jeho podriadení prokurátori majú plné právo konať z titulu svojej funkcie vždy, keď nadobudnú podozrenia z porušenia zákona, a to aj v prípadoch korupcie.
Šutaj Eštok pokračoval, že ak by Žilinka vystupoval ako prokurátor a skutočne považoval boj proti korupcii za nedostatočný, mal by to byť práve on, kto by z titulu svojej funkcie inicioval rokovanie s príslušnými štátnymi orgánmi, napríklad aj polície a navrhol konkrétne opatrenia na zlepšenie.
„Nie je možné byť plnohodnotnou, dokonca kľúčovou súčasťou orgánov činných v trestnom konaní a zároveň zvonka kritizovať výsledky v boji proti kriminalite,“ konštatoval šéf rezortu vnútra, podľa ktorého Žilinka v stredu hovoril bez overiteľných údajov a bez návrhov riešení.
„Ak chce byť kvalitným generálnym prokurátorom, musí aktívne hľadať riešenia, ako boj proti kriminalite zlepšiť a nevyhýbať sa pritom ani vlastnej zodpovednosti, ani zodpovednosti svojich podriadených,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že Žilinka má u neho vždy dvere otvorené.
MS SR: Zjednodušuje a politizuje boj proti korupcii
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR považuje stredajšiu tlačovú konferenciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku za zjednodušujúcu a politizujúcu mimoriadne citlivú tému boja proti korupcii.
Údaje, ktoré Žilinka prezentoval, nezodpovedajú podľa MS dátam, ktorými disponujú Policajný zbor a samotní vyšetrovatelia. Informovala o tom Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia MS.
„Ide o rozdielne vstupy a rozdielne rozsahy sledovaných prípadov. Z takýchto čísel nie je možné robiť automatické a kategorické závery, aké dnes generálny prokurátor verejne prezentoval,“ pokračovalo MS.
Údaje prezentované Žilinkom nedávajú podľa rezortu spravodlivosti odpovede na zásadné otázky, či ide o dôsledok zmien v trestnej politike, dôkaznej núdze, personálnych kapacít, rozhodnutí súdov alebo o korekciu excesov z minulosti. „Vytrhnuté čísla bez kontextu nevypovedajú o kvalite ani efektivite boja proti korupcii,“ tvrdí MS.
Zároveň odmieta spôsob, akým bola táto téma komunikovaná. Verejné odkazy prostredníctvom tlačových konferencií nie sú podľa MS nástrojom koordinácie inštitúcií, už vôbec nie pri boji proti korupcii. Takýto postup namiesto odbornej spolupráce vytvára podľa rezortu napätie, spochybňuje dôveru v štát a posúva odbornú tému do roviny politického konfliktu.
V súlade s európskymi smernicami
Súčasné nastavenie sankčnej politiky pre korupciu v Slovenskej republike je podľa rezortu plne v súlade s právom Európskej únie.
„Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 umožňuje členským štátom postihovať vybranú korupciu do výšky desaťtisíc eur aj inými prostriedkami než trestným právom. Slovenská republika sa napriek tomu rozhodla postihovať aj túto korupciu trestným právom,“ vysvetlilo MS.
Konštatovalo, že kritika trestných sadzieb generálnym prokurátorom je hrubo zavádzajúca. Rezort vysvetlil, že trestné sadzby majú predovšetkým preventívno-represívny účinok a nemajú priame spojenie s efektivitou trestného stíhania.
„Moderná kriminológia potvrdzuje, že pre páchateľa je rozhodujúca skôr pravdepodobnosť odhalenia a rýchlosť uplatnenia trestu než samotná prísnosť sankcie,“ uvádza MS s tým, že je pripravené podporiť odbornú, vecnú a apolitickú diskusiu o zlepšení boja proti korupcii.
„Odmieta však verejné zjednodušenia, ktoré deformujú realitu, spochybňujú prácu orgánov činných v trestnom konaní a oslabujú dôveru verejnosti v spravodlivosť ako takú,“ uzavrelo MS.
Reagovala aj polícia
Polícia Slovenskej republiky tvrdenia Maroša Žilinku odmieta. Jeho vyhlásenia považuje za neodborné a nepodložené.
„Policajný zbor zásadne odmieta tvrdenia generálneho prokurátora o tom, že by systematicky zlyhával pri vyšetrovaní korupcie,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.
Tvrdí pritom, že generálna prokuratúra „nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá“. Na druhej strane GP SR disponuje podľa polície zákonnými nástrojmi na dozor, umreňovanie aj nápravu v konkrétnych veciach. Mala tak možnosť a povinnosť konať.
Obvinenie zo strany Žilinku vníma ako nekorektné a nezodpovedné. „Takéto zavádzajúce a nepodložené vyjadrenia oslabujú nielen políciu, ale podkopávajú dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní ako celok,“ dodala.
