Dvadsiaty druhý apríl už niekoľko desaťročí patrí Dňu Zeme. Jeho cieľom je pripomenúť, aké dôležité je chrániť našu planétu a správať sa k nej zodpovedne.
Ako vysvetlil klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško, význam Dňa Zeme sa časom mení.
„Je dôležité si pripomínať význam ochrany prírody. Zároveň posledné desaťročia, ktoré prežívame, sú poznačené tým, že v prírodnom prostredí nastali dosť výrazné zmeny. A počas tohto dňa by sme si mali pripomenúť to, aké je dôležité mať prírodné prostredie také, aby sa nám v ňom dobre žilo,“ uviedol Faško.
O Dni Zeme a klimatickej kríze hovoril v Ranných správach klimatológ SHMÚ Pavel Faško:
Najvýraznejšia klimatická zmena v Európe sa prejavuje podľa klimatológa aj nedostatkom zrážok na miestach, kde tento jav nie je bežný. „Keď si potom zoberieme, kde je najväčší nedostatok zrážok v Európe, tak je v zvláštnom páse, ktorý sa tiahne od britských ostrovov cez Pobaltie do južnej Škandinávie. A tam by nemal byť výrazný nedostatok zrážok,“ objasnil.
„Vyplýva to práve z toho, že napríklad azorská tlaková výš má niekedy svoj výbežok v severnejšej polohe, ako by ho mala mať,“ priblížil klimatológ.
Klimatická zmena sa taktiež prejavuje v teplotných podmienkach. „Najvážnejšia je zmena ročného režimu zrážok. Dochádza potom aj k situáciám, keď niekoľko mesiacov po sebe je nedostatok zrážok a potom nastane obdobie, ktoré je síce kratšie, ale vtedy zrážok je zase veľmi veľa. A toto približne v posledných piatich rokoch je takmer pravidlom,“ povedal Faško.
Na Slovensku je podľa neho čoraz výraznejším problémom sucho, ktoré už nemá len regionálny charakter ani sa neobmedzuje na letné mesiace, ale trvá dlhšie obdobia a zasahuje väčšie územia, často aj naprieč viacerými štátmi.
Zmeny zasahujú aj mestá
Dôsledky týchto zmien sa prejavujú naprieč viacerými sektormi. Nedostatok zrážok a ich nerovnomerné rozloženie ovplyvňuje poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo aj vodné zdroje.
„V posledných rokoch pravidelne zaznieva aj o tom, či sú naše vodné nádrže dostatočne naplnené,“ priblížil Faško s tým, že problém súvisí aj s tým, že sa počas zimy nevytvára dostatočná snehová zásoba.
Zmeny však podľa neho zasahujú aj mestské prostredie a dopad majú aj na rastlinné a živočíšne druhy. Niektoré z nich už totiž nemajú na Slovensku vhodné podmienky na život.
Klimatológ zároveň zdôraznil, že klimatická kríza už nie je len hrozbou budúcnosti. „Žijeme uprostred nej. Mnohí ľudia si to ešte nechcú priznať, ale taká je realita a neostáva nám nič iné, len prispôsobiť sa,“ uviedol. S tým súvisia aj čoraz častejšie extrémy počasia a výrazné výkyvy teplôt – napríklad rýchle prechody z tepla do chladu, ktoré sme zaznamenali aj v posledných dňoch.
Takáto premenlivosť je síce pre apríl typická, no podľa Faška je dnes výraznejšia než v minulosti. Dôsledkom sú napríklad časté jarné mrazy, ktoré poškodzujú vegetáciu. Tá sa totiž vyvíja rýchlejšie ako kedysi a je v pokročilejšom štádiu už na začiatku jari.
Zmeny klímy zároveň komplikujú aj samotné predpovedanie počasia. Podľa klimatológa majú meteorológovia dnes náročnejšiu situáciu než v minulosti, keďže tradičné vzorce počasia sa menia. „Aj skúsení meteorológovia určite vnímajú niektoré situácie teraz ako čosi, čo nemajú tak zažité a niekedy nemusia úplne presne vedieť reagovať na situácie, pretože tie sú fakt niekedy veľmi neštandardné,“ vysvetlil.
Ako príklad uviedol častejší presun tlakových níží z Atlantiku cez juhozápadnú Európu do Stredomoria a ďalej na východ, čo sa kedysi stávalo len výnimočne, no dnes je to takmer pravidlo.
