Nehostinná Antarktída sa stala pre košického vedca z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) Michala Gogu živým laboratóriom. Z kontinentu večného ľadu priniesol na Slovensko stovky unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Ich výskum má pomôcť vo viacerých oblastiach, napríklad v medicíne či poľnohospodárstve.
Chlad, silný vietor či agresívne slnečné žiarenie. S tým všetkým sa museli vedci popasovať v Antarktíde. Cieľ Košičana Michala Gogu bol jasný – zozbierať čo najviac vzoriek.
„Povolenie pohybu v Antarktíde nemá úplne každý a vy ako vedec máte možnosť ísť aj do oblastí, ktoré v podstate ešte nenavštívil nikto, respektíve sú málo preskúmané,“ povedal Goga.
Po vzorky museli vedci kráčať aj zhruba pätnásť kilometrov denne v nehostinnom prostredí Antarktídy. „Snažíte sa stále viac-menej vyhľadávať lokality, ktoré sú pod odľadnenou časťou ľadovcov. Je vhodná na to, že tam začínajú nové ekosystémy a začínajú tam rásť hlavne machorasty,“ dodal Goga.
Vďaka práci na českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela na Ostrove Jamesa Rossa sa do Košíc dostalo takmer 400 unikátnych vzoriek.
„Sú z rôznych oblastí, čo je určite ďalšia výpovedná hodnota. Čo sa týka lišajníkov, tak som sa sústredil hlavne na druhy, ktoré nie sú až tak dobre publikované ešte a sú viac menej neznáme,“ opísal.
Ich počiatočný výskum sa začal už priamo v Antarktíde. Kľúčová časť práce bude pokračovať v košických laboratóriách.
Podrobnosti o úsilí košického vedca v Správach z regiónov zisťoval redaktor Ondrej Behún:
Identifikovať a využiť
Goga priblížil, ako sa bude uskutočňovať identifikácia machorastov. „Túto malú vzorku potrebujeme troška navlhčiť, tým, že machy sú poikilohydrické organizmy. To znamená, že dokážu prežiť vo veľmi nevhodných podmienkach bez vody dosť dlho. A takto hydratovaný mach si potom prenesieme na podložné sklíčko,“ opísal.
„Lišajníky sú jedným z najodolnejších prírodných spoločenstiev. Ide vlastne o symbiózu huby a fotosyntetickej riasy alebo sinice,“ vysvetlila vedkyňa z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Deepti Routray.
„Museli si vyvinúť nejaké spôsoby, ako prežiť tam, kde nič iné neprežije. To dokážu urobiť vďaka látkam, ktoré produkujú. Našou úlohou je tieto látky identifikovať a následne využiť pre reálny život,“ opísal vedec Erik Sedlák z Technologického a inovačného parku UPJŠ.
„Či už v ochrane, dajme tomu, proti baktériám, čiže antibakteriálne vlastnosti, alebo taktiež, momentálne v štádiu riešenia antiproliferačné, čiže protirakovinové účinky týchto látok. Môžu mať taktiež využitie v poľnohospodárstve, to znamená ochrana proti škodcom, rôznym patogénom, parazitom,“ dodal Goga.
“Biotechnológie, alebo environmentálne prostredie, alebo v kozmetike, pretože tie látky majú silné antioxidačné vlastnosti,“ pokračoval Sedlák.
Československá expedícia trvala zhruba dva mesiace, no predchádzala jej niekoľkonásobne dlhšia príprava. „Mal som kondičného trénera, výživovú poradkyňu, ktorí mi nastavovali jedálniček aj tréningy. Čo sa týka psychickej prípravy, tak v podstate na to neviem, či sa dá vôbec pripraviť. To je niečo, čo si človek, podľa mňa, postupne uvedomuje, keď sa tam dostáva,“ opísal vedec Goga.
Stovky vzoriek budú košickí vedci skúmať a analyzovať dlhší čas. Odhadujú, že štyri až päť rokov.
