Vo svojom byte má exkluzívnu hostku. Pochádza z cisárskej rodiny, považovali ju za najkrajšiu ženu vtedajšieho obdobia a už za života sa stala legendou. Keďže ide o dámu z vyššej spoločnosti, priniesla si aj svoju hviezdnu róbu a spoločnosť jej robí dvorná dáma, mimochodom, rodáčka zo Slovenska.
„Vždy som mala rada históriu, hrady, zámky, tak si hovorím, že ja by som chcela žiť tak, ako v zámku. Mala som rada Sissi, samozrejme, aj zo známej trilógie s Romy Schneider, ale aj celkovo. Čítala som o nej veľa kníh,“ priblížila zberateľka Petra Mirossayová.
Zbierku Petry Mirossayovej priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Lucia Čižmáriková:
Fenomén Sissi podľa nej trvá dodnes a je stále živý aj u mladej generácie. „Začala som postupne kupovať jednu sošku, druhú, až to nabralo tieto rozmery. Veľmi mi urobili radosť aj šaty, reprodukcia jej slávnych hviezdičkových šiat, ktoré má na slávnom obraze od Franza Xavera Winterhaltera. To som túžila mať v obývačke na figuríne a podarilo sa ich zohnať,“ dodala zberateľka.
Petrina expozícia je aj o ľuďoch, ktorí sa pohybovali v blízkosti cisárovnej. Jednou z nich je Irma Sztárayová, posledná dvorná dáma Sissi. Sprevádzala ju aj na osudnej ceste k Ženevskému jazeru.
„Keďže Irma Sztaray pochádza z rovnakých končín ako ja, tak som sa rozhodla urobiť v rámci svojho múzea aj jej expozíciu. Irma napísala aj knihu o posledných rokoch s cisárovnou. Vyšla v roku 1909 v maďarčine a v nemčine a potom po sto rokoch vyšla aj u nás,“ ozrejmila Mirossayová.
Dodala zároveň, že po nej ostalo len málo vecí a aj tie, čo mala, darovala maďarskému múzeu. „Lebo ona žila veľmi utiahnuto, pred službou na dvore a takisto po nej, ale niektoré veci sa podarilo zozbierať,“ podotkla.
Výtlačok z novín
Petra má aj výtlačok novín s litografiami z roku 1898 z dňa smrti cisárovnej. „Na tej prvej vidíme priamo talianskeho anarchistu Luigiho Lucheniho, ako útočí na cisárovnú. Zavraždili ju pilníkom. Vedľa naša Irma Sztarayová,“ opísala.
Na jednej z litografií vidieť, ako nesú cisárovnú od parníka späť k hotelu Beau Rivage, na inej zas smútočný sprievod v Ženeve.
„Asi najvzácnejší kúsok v rámci Irminej expozície je rukopis. List, ktorý poslala profesorovi do Viedne. Datovaný je 21. júna 1925, takže po 100 rokoch sa vrátil naspäť na Slovensko domov. Bol písaný v dnes už neexistujúcom Sobranskom kaštieli,“ uviedla Mirossayová.
„Píše v ňom, že je pozvaná kamarátkou do Lomnice a pýta sa profesora, či môže urobiť niečo pre zlepšenie svojho zdravia, keďže je tam veľa kúpeľných domov. Píše krásne zdvorilo, má nádherný rukopis,“ doplnila.
Petra záujemcov víta
Vzácne predmety Petra opatruje ako oko v hlave, prípadným záujemcom o históriu ich rada ukáže, ak sa vopred telefonicky ohlásia. Zaujímavý „exponát“, tak trochu spätý s Irmou Sztárayovou, vidno aj z okna zberateľkinho bytu.
Je to kaplnka sv. Antona Paduánskeho. Nechal ju postaviť Irmin strýko – gróf Anton Sztáray. Sztárayovci boli významní michalovskí šľachtici.
„V stredoveku na tomto mieste bola hláska, taký malý hrádok. Sztárayovci od 18. storočia nemohli byť pochovaní v krypte michalovského kostola, tak hľadali nejaké miesto, také dominantné. Zrejme toto miesto vybral pán gróf Anton Sztáray, pretože robil všetku prípravu na výstavbu tejto kaplnky,“ informoval historik Zemplínskeho múzea Martin Molnár.
„Nad vstupom do kaplnky je chronogram, erb s datovaním, vždy sa dával buď začiatok výstavby, alebo koniec výstavby. Čiže oni do toho svojho rodinného erbu dali rok začiatku výstavby 1893. Pôvodne z interiéru kaplnky je tu doteraz obetný stôl, železné zábradlia, ktoré tu boli v minulosti, nachádza sa tu aj zvon vo zvonici, čiže ten je ako pôvodný,“ ozrejmil Molnár.
Dodal však, že 95 percent inventáru súčasnej kaplnky je úplne nových. V kaplnke sv. Antona Paduánskeho v Michalovciach sa príležitostne konajú bohoslužby, vďaka svojej polohe je naozaj neprehliadnuteľná a rozhodne stojí za návštevu.
