Vysoké teploty mali priamy vplyv na život ľudí na Slovensku, najmä na citlivú časť populácie. Nastali kolapsy, horúco bolo aj v nemocniciach, v domovoch sociálnych služieb, v obydliach bez klimatizácie a na verejných priestranstvách.
Ovplyvnené boli aj vlaky, ktoré museli spomaľovať, ničil sa asfalt, v dopravných prostriedkoch nestíhala klimatizácia alebo v nich nebola. Uvedomili sme si, kde všade chýba zeleň a že pracovný čas koliduje s najväčšími horúčavami.
Druhou kategóriou je nedostatok vody – trpí poľnohospodárstvo, chýbajú závlahy. Môžu sa šíriť požiare. Pri nedostatku vody môžu mať problémy elektrárne – vodné a tiež jadrové, viazne lodná doprava, vysychajú studne a mnohé dediny nemajú vodovod. Vzácnu vodu, napríklad počas búrok, nevieme využiť.
Je to súbor výziev. Verejnosť preto kladie otázky, ako sa k nim stavajú vlády jednotlivých štátov vrátane slovenskej.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča krajinám pripravovať špeciálne plány pre extrémne horúčavy. Viaceré európske krajiny budujú ochladzovacie centrá, rozširujú zeleň v mestách či zadržiavajú dažďovú vodu. Vo Valencii napríklad spustili v prírodnom parku sieť veľkých vodných diel.
„Pri extrémnom riziku lesných požiarov každé ráno spúšťame jedenásť vodných diel. Tie pomáhajú ochladzovať okolie, znižovať riziko vzniku požiarov a vytvárať vlhké ochranné koridory,“ uviedol člen mestskej rady vo Valencii pre hasičský zbor Juan Carlos Caballero.
Ako sa pripravuje slovenská vláda?
Otázkou zostáva, aké opatrenia v súvislosti s častejšími extrémnymi horúčavami pripravuje slovenská vláda. „Vaše otázky adresujte, prosím, na rezort životného prostredia, prípadne na rezorty hospodárstva a pôdohospodárstva,“ reagoval v stanovisku tlačový odbor Úradu vlády SR.
Ani jeden z týchto rezortov na naše otázky neodpovedal. Opozičné Progresívne Slovensko ešte v apríli pre rekordné sucho žiadalo od ministra Tomáša Tarabu zvolanie krízového štábu. Ten argumentoval čistením vodných tokov a podporou viac ako 140 vodozádržných projektov.
„Nemám túto moc ani keď som minister životného prostredia, aby som prikazoval prírodným javom,“ vyhlásil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Dopadom horúčav na Slovensko sa v Správach venovala redaktorka Miriam Čerešníková:
„Zo strany vlády nevidím adekvátnu vážnosť a akúsi efektívnu stratégiu, čo urobiť so schnúcimi lesmi, čo urobiť s nedostatkom vody v poľnohospodárstve, ako chladiť naše jadrové elektrárne v prípade, že bude nedostatok vody,“ skonštatoval poslanec Európskeho parlamentu Michal Wiezik (PS).
Horúčavy vážne vplývajú aj na zdravie a bezpečnosť. Ministerstvo vnútra pripravuje nový systém, ktorý má rýchlo ľudí upozorňovať na mimoriadne udalosti vrátane extrémnych horúčav.
„Spustenie Ministerstvo vnútra SR plánuje na rok 2027. Ministerstvo vnútra je pripravené priebežne vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení a podľa potreby navrhovať a prijímať ďalšie opatrenia,“ informoval rezort vnútra.
Rezort zdravotníctva zatiaľ predstavil najmä operatívne opatrenia. Tvrdí, že nemocniciam poskytol peniaze na klimatizáciu najkritickejších priestorov a pripravuje audit. „Tento audit by mal viesť k následnému komplexnému riešeniu,“ doplnilo ministerstvo vnútra.
Audit avizuje aj ministerstvo práce. Preveruje, či bude potrebné sprísniť pravidlá pre prácu počas extrémnych horúčav. Konkrétne opatrenia zatiaľ minister nepredstavil.
