Spojené štáty v utorok (4. 3.) zaviedli 25-percentné clá na dovoz tovaru z Kanady a Mexika. Zároveň na 20 percent zdvojnásobili dodatočné dovozné clá Číne. Oznámil to Biely dom, podľa ktorého minútu po polnoci miestneho času (06.01 h SEČ) vstúpil do platnosti plán prezidenta Donalda Trumpa.
Čína v reakcii oznámila, že od 10. marca zavádza odvetné clá v rozmedzí desať až 15 percent na niektoré americké produkty. Kanadský premiér Justin Trudeau o niekoľko hodín predtým uviedol, že jeho krajina oddnes zaťaží 25 percentami dovoz z USA v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov (asi 102,6 miliardy eur).
Trump clá voči Kanade a Mexiku zdôvodnil tým, že do USA z týchto krajín stále prúdia drogy, najmä syntetický opioid fentanyl. Pôvodne chcel dovozné poplatky zaviesť od februára. O mesiac ich však odložil s tým, že obe susedné krajiny majú šancu sprísniť opatrenia proti pašovaniu drog a pre ochranu hraníc.
Podľa denníka The New York Times (NYT) tvorí dovoz z Kanady, Mexika a Číny viac ako 40 percent všetkých dovozov do USA.
Americkým dovozným clám sa v relácii Aktuálne :24 venoval spravodajca STVR v USA Martin Rajec:
Kanada aj Čína reagovali
„Kanada nenechá toto neospravedlnené rozhodnutie bez odpovede,“ uviedol Trudeau vo vyhlásení. V prvej fáze podľa premiéra Ottawa zavedie dovozné poplatky na tovar v hodnote 30 miliárd kanadských dolárov (približne 19,86 miliárd eur). Za tri týždne potom na zvyšných 125 miliárd (asi 82,75 miliárd eur). Opatrenia budú platiť tak dlho, ako tie americké, dodal premiér.
Americké 20-percentné clo sa bude vzťahovať aj na dovoz spotrebnej elektroniky z Číny, ktorý predtým nebol clom zaťažený. Dotkne sa tak smart telefónov, notebookov, videoherných konzol, smart hodiniek, reproduktorov a zariadení pre bezdrôtovú komunikáciu bluetooth.
Čínske úrady podľa agentúry Reuters oznámili, že krajina o týždeň začne uplatňovať 15-percentné clá napríklad na hydinové mäso, pšenicu, kukuricu či bavlnu z USA.
Desať percent potom zaťaží napríklad sóju, bravčové mäso, ovocie, zeleninu, mliečne výrobky a ďalšie výrobky. Peking tiež uvalil na 25 amerických firiem exportné a investičné obmedzenia, čo zdôvodnil ochranou národnej bezpečnosti.
„Jednostranné colné opatrenia USA vážne porušujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a podkopávajú základy hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi Čínou a USA,“ uviedlo podľa agentúry Reuters čínske ministerstvo obchodu. „Čína bude pevne chrániť svoje legitímne práva a záujmy,“ dodalo.
Dopady obchodnej vojny
Kumulatívne 20-percentné clo prichádza nad rámec 25-percentného cla, ktoré Trump uvalil vo svojom prvom funkčnom období na dovoz čínskeho tovaru do USA v hodnote približne 370 miliárd USD (približne 353,55 miliárd eur).
Clá sa zvyšovali aj za prezidenta Joea Bidena. Len vlani sa na dovoz čínskych polovodičov zdvojnásobili na 50 percent. Hrozí, že si tak obe najväčšie ekonomiky sveta zopakujú obchodnú vojnu, ktorú spolu viedli už v roku 2018. Napísala to nemecká agentúra DPA.
Dopady obchodnej vojny sa podľa analytikov môžu dotknúť aj Nemecka. Takmer všetci výrobcovia a mnohí dodávatelia využívajú Mexiko ako lacnú výrobnú lokalitu. Takiež odtiaľ obsluhujú americký trh.
Pre nemeckú firmu Volkswagen by mohli byť problematické clá na tovar z Kanady. Firma totiž plánuje v Ontáriu výstavbu továrne na výrobu batériových článkov, ktorá by zásobovala závody koncernu na výrobu elektromobilov v USA.
