Americké ministerstvá obrany a zahraničných vecí v stredu (11. 6.) začali sťahovať z krajín v oblasti Blízkeho východu diplomatický personál, ktorý nie je nevyhnutne potrebný. Dôvodom sú obavy z rastúceho napätia v tomto regióne. Informovali o tom predstavitelia americkej vlády a zdroje oboznámené so situáciou.
Minister obrany USA Pete Hegseth zároveň povolil dobrovoľný odchod rodinných príslušníkov amerických vojakov v oblasti. Krok sa podľa stanice CNN týka Iraku, Kuvajtu a Bahrajnu.
Príčina tejto náhlej zmeny postoj amerických úradov podľa CNN nie je známa. Zdroj z prostredia ministerstva obrany však uviedol, že ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) sleduje vývoj napätej situácie na Blízkom východe.
Vzťahy s Teheránom
Obavy sa podľa médií môžu týkať neuspokojivého vývoja rozhovorov medzi USA a Iránom o jeho jadrovom programe a možného izraelského úderu na iránske jadrové zariadenia.
„Sťahujeme ich, pretože to môže byť nebezpečné miesto,“ povedal v stredu večer americký prezident Donald Trump. Podrobnosti však neposkytol. Zároveň zopakoval svoje skoršie slová, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.
Jadrové rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom doteraz neviedli k výsledkom a obe strany varujú pred ich neúspechom. Iránsky minister obrany Azíz Násirzádí v stredu povedal, že ak rokovania o iránskom jadrovom programe zlyhajú a výsledkom bude konflikt so Spojenými štátmi, Irán môže zaútočiť na americké základne v regióne. Zároveň sa špekuluje o možnom údere Izraela na iránske zariadenia na obohacovanie uránu.
Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, Európskou úniou, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu známu pod skratkou JCPOA. Mala obmedziť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.
Spojené štáty však od dohody za prvej vlády prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpili a sankcie proti Iránu obnovili. Irán neskôr prestal dohodu dodržiavať a začal obohacovať urán na úroveň, ktorá ho približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Teherán napriek tomu dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň sa neusiluje.
Šéf Bieleho domu sa teraz usiluje o novú dohodu, ktorá by zabezpečila, že Irán nezíska jadrové zbrane, čoho sa obáva rad západných štátov. Teherán takéto ambície popiera a je podľa svojich vyjadrení ochotný rokovať o obmedzení svojho jadrového programu. Ukončenie obohacovania uránu alebo odovzdanie týchto zásob však vylúčil.
Kroku americkej vlády na Blízkom východe sa v Ranných správach venoval redaktor Martin Rajec:
