Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku sa rast ešte spomalí na 0,5 percenta. Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej jesennej predikcii, ktorú vo štvrtok predstavil jej guvernér Peter Kažimír.
V predchádzajúcej júnovej prognóze centrálna banka očakávala ešte hospodársky rast na úrovni 1,2 percenta a 1,6 percenta. Dôvody spomalenia ekonomiky sú podľa Kažimíra dva, a to zlé vonkajšie prostredie a nevyhnutná konsolidácia verejných financií.
„Nemáme žiadne dobré správy. Odhadujeme, že rast ekonomiky v tomto roku sa bude pohybovať niekde na úrovni pod jedným percentom. Ak by ste si spomenuli na naše predchádzajúce predikcie, tak na tento rok sme kedysi v minulosti rátali dokonca s rastom trikrát väčším, niekde k trom percentám, výsledok bude zrejme niekde pod jedno percento. Budúci rok to bude zrejme ešte horšie, predpokladáme, že rast ekonomiky dosiahne úroveň okolo pol percenta,“ priblížil Kažimír.
Očakávania v oblasti inflácie sú podľa neho zmiešané. V tomto roku by mala dosiahnuť 4,2 percenta a v budúcom sa spomalí na 3,6 percenta.
Na jednej strane by malo dôjsť k poklesu inflácie, keď vyprší efekt navýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Smerom nahor budú zase vplývať ceny energií a ukončenie dotačného programu v plnej výške.
„Inflácia by mohla byť niekde na úrovni medzi troma, štyrmi percentami, ale nižšia ako v tomto roku. Z dôvodu týchto čísel rastu inflácie predpokladáme, že rast reálnych miezd bude niekde okolo nuly alebo mierne v pozitívnom pásme,“ avizoval guvernér.
Vývoj trhu práce
Horší vývoj očakáva NBS aj na trhu práce, ktorý sa podľa neho vyznačoval dlhodobo veľkou odolnosťou a bol spoľahlivou oporou slovenskej ekonomiky. Centrálna banka aktuálna predpokladá, že v prognózovanom období príde Slovensko asi o 30-tisíc pracovných miest.
Kažimír upozornil, že to podstatné sa odohráva za hranicami a atmosféra vo svete nepraje ekonomickému rastu.
„Žijeme v období obchodných vojen, reálnych vojen, obrovského geopolitického napätia, politického napätia v Európe, vo svete, ale aj u nás doma. A to všetko ide proti záujmom akejkoľvek ekonomiky na svete,“ vysvetlil.
V tejto situácii prichádzajú na Slovensku aj opatrenia na ozdravovanie verejných financií. Guvernér zdôraznil, že konsolidácia je nevyhnutná.
„Ale v podmienkach, v ktorých momentálne prebieha, ten dopad na ekonomiku je v podstate dvojnásobný. Preto tak slabý, chudokrvný ekonomický rast, preto opätovné možno problémy na trhu práce, preto menší rast reálnych miezd,“ doplnil.
Zlepšenie stavu rozpočtu
Konsolidačný balík opatrení na budúci rok prispeje k zlepšeniu stavu rozpočtu verejnej správy o približne 1,6 miliardy eur alebo 1,1 percenta HDP.
Tento efekt by mal stačiť na to, aby vláda naplnila svoje ciele v oblasti verejných financií, predpokladá NBS. Zároveň však počíta aj s tým, že konsolidácia bude mať negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.
„Keby vláda neprijímala ďalší konsolidačný balíček, tak deficit verejných financií by narástol z tohtoročných 4,9 percenta HDP na 5,4 percenta HDP. Konsolidácia, ktorá v konečnom dôsledku bude niekde okolo 1,1 percenta HDP, by mala stiahnuť ten deficit v budúcom roku na 4,3 percenta HDP. Z tohto pohľadu považujeme splnenie vládneho cieľa v tomto roku aj v budúcom roku za realistické,“ zhodnotil vo štvrtok na tlačovej konferencii výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth.
Zatiaľ čo vláda deklarovala objem konsolidačného balíka na úrovni 2,7 miliardy eur, NBS očakáva jeho skutočnú veľkosť na približne 2,1 miliardy eur. Vyplýva to z vlastného odhadu vplyvu jednotlivých opatrení, ku ktorému pristupuje konzervatívne. Týka sa to napríklad vplyvu nových pracovných dní na príjmovú stránku rozpočtu, ale aj odhadu niektorých výdavkov.ň
„Preto my hovoríme o objeme 2,1 miliardy eur. Je to stále veľké číslo a treba povedať, že to bude mať zásadný vplyv na makroekonomiku, na vývoj rastu, vývoj spotreby, vývoj miezd. Vplyvom tohto balíčka je možné čakať, že aj príjmová stránka bude ovplyvnená, teda rátame s tým, že aspoň krátkodobo utlmí tento balíček ekonomickú aktivitu, tým pádom aj príjmy rozpočtu budú nižšie,“ priblížil Horváth.
Prognóza rezortu financií
Slovenská ekonomika spomalí tento rok tempo rastu na 0,8 percenta, a to pod vplyvom oslabeného čistého vývozu. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 percenta, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy.
Vyplýva to z aktuálnej prognózy Ministerstva financií (MF) SR, ktorú vo štvrtok zverejnil Inštitút finančnej politiky (IFP). Podobne ako Národná banka Slovenska (NBS) tak zhoršil svoju predchádzajúcu predikciu z júna, kedy očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 percenta a 1,6 percenta.
„Slovenská ekonomika spomalí tempo rastu na pozadí vysokej neistoty v globálnom obchode. Hrubý domáci produkt (HDP) stúpne o 0,8 percenta, keď ho stiahne oslabený čistý vývoz. Domáci dopyt však posilní. Spotreba domácností sa bude opierať o výrazný rast miezd, ktoré aj po zohľadnení vyšších cien stúpnu o 2,3 percenta,“ priblížil IFP v komentári k novej prognóze.
Tvorba kapitálu sa bude podľa neho opierať o investície z Plánu obnovy a odolnosti (POO), neistota vo svetovom obchode však investíciám priať nebude.
„Očakávame, že v roku 2026 príde k oživeniu zahraničného dopytu a HDP Slovenska stúpne o 1,3 percenta. Zahraničný dopyt sa po colnej bitke začne zotavovať, avšak slovenský export orientovaný hlavne na automobilový priemysel bude mierne zaostávať. Ekonomika bude dočerpávať väčšinu prostriedkov z POO, čo podporí investície,“ avizoval IFP s tým, že pokračujúca konsolidácia verejných financií utlmí spotrebu domácností a prinúti ich načrieť do úspor.
Prevažujú negatívne riziká
Oproti júnovej prognóze sa podľa inštitútu neistota ohľadom zahraničnoobchodnej politiky USA znížila, negatívne rizika však naďalej prevažujú nad pozitívnymi.
Okrem geopolitických faktorov zostáva významným rizikom nižšie čerpanie plánu obnovy, čo by sa prejavilo nižšou investičnou aktivitou a výraznejším poklesom zamestnanosti.
„Pozitívnym rizikom je stimul z dôvodu zvýšenia obranných investícií a fiškálny stimul v Nemecku. Ten však nepriamo podporí slovenskú ekonomiku až v dlhšom horizonte,“ zhodnotil IFP.
Zamestnanosť bude podľa prognózy v rokoch 2025 a 2026 stagnovať. Nepriaznivá demografia uberá z dostupnej pracovnej sily. Pozitívnym faktorom je pokles počtu odchodov do predčasných dôchodkov na úrovne spred roka 2023. Naopak, konsolidačný balíček ukrojí z počtu živnostníkov, ktorých počet má klesnúť najviac od roku 2020. Nezamestnanosť sa v dôsledku nižšieho dopytu po práci v budúcom roku mierne zvýši na 5,6 percenta.
Zrýchlenie inflácie
IFP v aktuálnej prognóze očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 percenta. „Zvýšenie cien ovplyvnilo najmä januárové zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Zvýšenie cla rast cien skôr tlmí, ale len vo veľmi malej miere. Nadol tlačí infláciu aj dotovanie cien energií. Najväčšiu dynamiku majú ceny služieb, kde sa sčasti môže prelievať aj vyššia dynamika miezd,“ vysvetlil inštitút.
V budúcom roku ceny na Slovensku podľa IFP stúpnu o 4,4 percenta, a to v dôsledku návratu cien energií na trhové úrovne. Tento odhad stojí na predpoklade zavedenia adresnosti do energopomoci.
„Predpokladáme, že kompenzácia cien tepla by mohla byť riešená formou energošekov, ceny tepla by sa tak mohli v budúcom roku zvýšiť na trhovú úroveň. Ceny elektriny a plynu by mohli byť, podľa nášho technického predpokladu, dotované podľa príjmu domácností. Predpokladáme, že ceny energií sa vrátia na trhovú úroveň v nasledujúcich dvoch rokoch s následným poklesom na konci strednodobého horizontu v súlade s vývojom futurít,“ doplnil inštitút.
Rastu slovenskej ekonomiky sa v relácii Správy venovala redaktorka Lea Hubová:
