Hokejisti Liptovského Mikuláša patria k pozitívnym prekvapeniam prebiehajúceho ročníka Tipsport ligy. Mužstvo sa na rozdiel od minulých rokov pohybuje v pokojných vodách tabuľky a krok dokáže držať s každým súperom.
Z individualít si nateraz uchmatol najviac pozornosti útočník Max Ferkodič, ktorý je v 21 rokoch aktuálne najproduktívnejším hráčom tímu a so siedmimi gólmi je priebežne tretím najlepším strelcom súťaže.
„Určite je to výsledok tvrdej práce, ktorú som odviedol počas leta. Na ľade taktiež dostávam dosť priestoru a hrám vo vyšších formáciách. Som rád, že sa mi takto darí, ale nechcem sa s tým uspokojiť,“ uviedol v rozhovore pre spravodajský web STVR.
Tvrdá práca počas leta prináša ovocie
Liptovskému Mikulášu patrí po jedenástich kolách solídna piata priečka. Vyvíja sa sezóna zatiaľ podľa predstáv?
V mužstve zatiaľ určite vládne spokojnosť, ale je to ešte len začiatok. Musíme pracovať aj naďalej, aby sme v tabuľke ostali takto vysoko.
Bodovať ste dokázali v deviatich dueloch, porazili ste úradujúceho majstra z Košíc, Banskú Bystricu či Žilinu. Čo je za tým, že sa mužstvu takto darí?
Tento rok je dôležité, že dokážeme bodovať aj v zápasoch na klziskách súperov. Taktiež dokážeme vyhrávať duely, ktoré sú tesné a rozhoduje v nich jeden gól. Každý hráč vie, čoho sme schopní ako tím a keď hráme systémovo.
V čom spočíva najväčšia sila mužstva?
Veľakrát sme už prehrávali o dva alebo tri góly a vôbec nás to nepoložilo. Hrali sme ďalej náš hokej. Taktiež sme mladý tím, veľa korčuľujeme a pre súperov sme nepríjemní.
Pozornosť si pýtate svojimi individuálnymi výkonmi aj vy. Aktuálne ste najproduktívnejším hráčom Liptovského Mikuláša, v celkových štatistikách Slovákov vám patrí šieste miesto. Čím si vysvetľujete, že vám to takto ide?
Určite je to výsledok tvrdej práce, ktorú som odviedol počas leta. Na ľade taktiež dostávam dosť priestoru a hrám vo vyšších formáciách. Som rád, že sa mi takto darí, ale nechcem sa s tým uspokojiť. Určite cítim pohodu a chcem si ju udržať čo najdlhšie.
Čakali by ste, že sa vám sezóna až takto rozbehne?
Pred sezónou som nemal určené ciele. Chcel som len veľa hrať. Musím priznať, že aj sám som prekvapený, že si zatiaľ držím bod na zápas. Nečakal som, že sa mi bude až takto dariť.
Pomohol vám vydarený úvod aj po mentálnej stránke? Cítite teraz na ľade väčšiu istotu a sebavedomie?
Body tomu určite napomohli, ale aj keby som mal za sebou nejaký slabší zápas, prípadne sériu, tak nie som na tom psychicky tak, že by ma to položilo. Viem, na čo som, čoho som schopný a pohodu si urobím.
V médiách sa v spojení s vaším menom už objavujú spojenia ako „objav roka“ či „najpríjemnejšie prekvapenie sezóny“. Beriete ich ako motiváciu alebo skôr záväzok pokračovať v nastavenom tempe?
Snažím sa na to veľmi nemyslieť. Jedenásť zápasov je málo na to, aby som bol prekvapenie roka. To si môžeme povedať až po sezóne, keď sa mi celá vydarí. Uvidíme, čo bude po play-off.
Máte nejaký osobný cieľ, čo sa týka bodov v tejto sezóne?
Na body som sa úplne nepozeral a nemal som ciele. Teraz by som chcel toto tempo v produktivite udržať. Som si však vedomý, že nie celú sezónu mi to takto musí ísť. Dám do toho všetko.
V dueli proti Popradu ste v predĺžení ukázali, že sa nebojíte vziať na seba zodpovednosť a napokon ste aj rozhodli. Snažíte sa aj práve v takýchto momentoch ukázať, že môžete a chcete byť lídrom aj napriek veku?
Keď mám puk na hokejke, tak si verím. Predĺženie je o jednej strele, či to tam padne alebo nie. Aj keď to nepadne, tak sa na brankára aspoň vyvinie nejaký tlak. S pukom som si veril a, chvalabohu, padlo to tam. Aby som bol lídrom na ľade, tak musím ešte veľa vecí zlepšiť, najmä v obrannej tretine.
Na ľade chce robiť maximum pre tím
Tréner Aleš Totter povedal, že ste hráčom, ktorému nadáva najviac. Čo vám hovorí?
Beriem to skôr tak, že som ešte mladý a nie som moc oťukaný. Som rád, že na mňa takto reaguje, pretože vidím, že on vo mne niečo vidí a chce ma zlepšovať. Som rád, že mi venuje čas a energiu, čo ma posúva dopredu.
Cítite od vedenia klubu a trénera dôveru?
Väčšinou sa hovorí, že hráči, ktorí hrajú v prvých dvoch päťkách a presilovku, tak sa od nich očakávajú body. Určite nie som na ľade len pre to, aby som sa tam premával. Som tam, aby som hral a robil maximum pre tím.
Keď sa pozrieme o krok ďalej, máte aj dlhodobejšie ambície?
Nerád nad tým premýšľam, pretože sa snažím žiť v prítomnom momente a robiť maximum. V Liptovskom Mikuláši mám podpísanú zmluvu na tri roky, takže tu chcem odovzdať sto percent. Potom sa uvidí.
V minulých sezónach dostali viacerí mladí hráči z najvyššej slovenskej súťaže šancu aj v reprezentácii. V olympijskej sezóne možno toľko priestoru nebude, ale predsa len, premýšľate nad tým, že by sa podobná príležitosť mohla otvoriť aj vám?
Už sa mi to dostalo do uší. Aj od spoluhráčov počúvam, že si mám baliť kufre na november, ale veľmi nad tým nepremýšľam. Určite by som bol rád, ale keď sa tak nestane, tak nebudem nahnevaný, pretože viem, že v tejto sezóne sa budú chcieť hráči dostať na olympiádu a bude to iné ako pominulé roky.
Cieľom bolo hrať čo najviac
Ste odchovancom Nitry, ktorá je už dlhé roky známa kvalitnou prácou s mladými hráčmi. Je v Nitre medzi mladíkmi cítiť väčšia konkurencia, keď vedia, že sa môžu dostať do A-tímu?
Prešiel som si tým, odkedy som do Nitry prišiel v ôsmom ročníku. Každý rok majú aj v mládežníckych kategóriách len tie najvyššie ambície. Určite tam je väčšia konkurencia ako v iných kluboch, pretože je to jeden z top mládežníckych tímov na Slovensku. Som rád, že som tam mohol stráviť pár rokov, dalo mi to do kariéry veľa.
V Nitre ste nechceli zabojovať o miesto v A-tíme?
Otvorene som sa rozprával s manažérom Chrenkom, že mám ponuku z Liptovského Mikuláša a nebolo by na škodu, keby som to využil. V Nitre by mi nevedeli ponúknuť taký priestor na ľade ako mám teraz. Tomáš je férový človek a dohodli sme sa, že ma uvoľní.
Nitra má tento rok storočnicu a chce ísť na titul. Podpísali veľmi kvalitných hráčov a bolo by náročné vybojovať si navyše priestor na ľade. Mohol som ostať v Nitre a hrať dve minúty a popritom chodiť ešte niekde do Levíc alebo Nových Zámkov. Zvolil som preto inú cestu, aby som sa mohol viac vyhrať v Mikuláši. Ako vidíte, ani my však nestrácame veľa bodov na čelo tabuľky.
Už ste si zahrali aj proti svojej Nitre. Aké bolo stáť na opačnej strane a ako ste duel prežívali?
Už predtým som v inom rozhovore povedal, že som si tento zápas poznačil v kalendári. Nebolo to myslené tak, že sa tam idem s niekým pozabíjať, ale skôr tak, že sa veľmi teším, že budem hrať opäť v Nitre pred asi najlepšími fanúšikmi v lige. Mám tam veľa známych hokejistov, blízkych a rodinu, takže sa mohli na mňa prísť pozrieť.
Vo vašom životopise máte aj štarty v Univerzitnej hokejovej lige za Philosophers Nitra. Študovali ste na vysokej škole, prípadne ešte študujete?
Keď som dokončil maturitu v Nitre, tak som šiel na sezónu a pol do Ameriky a nechcelo sa mi študovať diaľkovo. Teraz študujem na vysokej škole v Poprade manažment a mám individuálny študijný plán.
Čo vás motivovalo vydať sa popri kariére športovca aj študijnými chodníčkami?
Som si vedomý, že hokej nebudem hrať celý život. Kariéry nie sú dlhé. Teraz sa mi možno darí, ale človek nevie, čo bude za pár rokov. Treba mať aj zadné vráta. Baví ma študovať, aj predtým som skončil gymnázium a teší ma, že sa môžem posúvať aj v tejto oblasti.
Stíhate to popri hokeji?
Väčšinou mám čas len prvé dni v týždni, keď sa nehrá. Vtedy sa snažím naplánovať si veci tak, aby som sa stihol venovať aj škole.
Na svoju väčšiu šancu v seniorskej extralige ste si museli chvíľu počkať. Je pre mladého hráča náročné zachovať si trpezlivosť a čakať na príležitosť?
Skok z juniorky do mužov je veľmi veľký. Trvalo mi niekoľko rokov posunúť sa. Bol som v Amerike, hral som aj prvú ligu. Absolvoval som dlhý proces. Určite je ľahšie presadiť sa niekde, keď ste odchovancom klubu a sledujú vás dlhšie, môžu si vás tvarovať a dajú vám šancu.
