Fyzik a popularizátor vedy Samuel Kováčik, známy na sociálnych sieťach ako Vedátor, patrí k tým ľuďom, ktorí dokážu zložité otázky vesmíru preložiť do zrozumiteľného jazyka. Venuje sa tomu od detstva a už počas doktorandského štúdia si uvedomil, že nadšenie, ktoré vedci pre poznávanie sveta majú, by nemalo zostať zatvorené v akademických kruhoch. „Sme vhodení do sveta, ktorému nerozumieme. A veda nám dáva záchytné body, ako sa v ňom zorientovať,“ povedal v relácii STVR Interview :24.
Jedným z jeho silných momentov bolo uvedomenie si, že stromy „nerastú z hliny“, ale zo vzduchu, vďaka fotosyntéze. Práve prepájanie školských poznatkov s realitou považuje za kľúč k hlbšiemu zážitku zo sveta. Podľa neho nejde o nedostatok času, ale o to, čomu venujeme pozornosť.
Ak by si mal vybrať jeden fascinujúci pojem modernej fyziky, boli by to čierne diery. „Sú to objekty s takou silnou gravitáciou, že na ich hranici akoby zastal čas,“ vysvetlil tvorca projektu Vedátor. Zároveň upozornil, že ide o javy, ktorým stále nerozumieme úplne a možno ani nikdy nebudeme.
Podľa Kováčika totiž veda nikdy nedospeje k úplnému poznaniu. „Nikdy nevieme, čo ešte nevieme. Cieľom bádania nie je prísť na koniec, ale posunúť sa o krok ďalej.“ Každá odpoveď podľa neho prirodzene vyvoláva nové otázky.
Mýty o vede a trpezlivosť ako hodnota
Jedným z častých omylov je predstava, že veda buď všetko vie, alebo nevie nič. Realita je podľa fyzika iná, v mnohých detailoch máme mimoriadne presné poznanie, no pri základných otázkach, ako prečo fyzikálne zákony vyzerajú tak, ako vyzerajú, odpovede zatiaľ nemáme.
Ako príklad dlhodobej trpezlivosti uvádza gravitačné vlny. Einstein ich považoval za nepozorovateľné, no o sto rokov sa ich podarilo zachytiť. „Veda nás učí neponáhľať sa so závermi a zbierať dôkazy aj desaťročia,“ dodal tvorca projektu Vedátor.
Umelá inteligencia je dobrý sluha, ale zlý pán
Kováčik vníma umelú inteligenciu ako užitočný nástroj, ktorý mu pomáha napríklad kriticky hodnotiť vlastné nápady. Zároveň však upozorňuje na riziko nekritickej dôvery. „Keď nevieme, aká je správna odpoveď, nevieme posúdiť, či nás umelá inteligencia neťahá za nos.“
Otázka vedomia je podľa neho jednou z najväčších záhad súčasnosti. Kým niektoré súvislosti medzi mozgovou aktivitou a myšlienkami už vieme sledovať, samotný subjektívny zážitok vedomia zatiaľ vysvetliť nevieme, a práve to môže byť kľúčové aj pri budúcom vývoji umelej inteligencie.
Popularizácia ako návrat k zvedavosti
Popularizovať fyziku nepovažuje za ťažké. Svet je podľa jeho slov plný záhad, ktoré máme priamo pod nosom, ako príklad uvádza zalievanie čaju. „Je tu zimné obdobie, nalievame si horúcu vodu, lebo si chceme urobiť čaj. Občas sa nám stane, že sme ešte rozospatí a nepustili sme kanvicu a naliali sme si studenú vodu. Áno, ten rozdiel sa dá počuť. Keď lejeme studenú a horúcu vodu, tak to znie inak,“ opísal.
Počuť teplotu vody našimi ušami označil ako krásnu hádanku, ktorú máme hneď pod nosom. Práve takéto každodenné javy sú podľa neho ideálnym vstupom do fyziky.
Tvorca projektu Vedátor porozprával o tom, ako dokážeme rozoznať teplotu vody ušami:
Jeho knihy Obyčajné zázraky, Kúsky reality a Limity poznania možno čítať v ľubovoľnom poradí. Každá sa venuje inej vrstve reality: od bežných javov, cez exotické fenomény až po samotné hranice ľudského poznania.
Poznať viac, nie všetko
Na záver Kováčik zdôraznil, že nemusíme odchádzať zo sveta sklamaní z nezodpovedaných otázok. „Pravdepodobnosť, že sa hocikto ocitne na tejto Zemi, je astronomicky malá. Súhra náhod, ktorá nás doviedla na toto miesto, je úplne nepredstaviteľná. Máme k dispozícii pár desaťročí života v nesmierne fascinujúcom vesmíre. Poznávanie prírody a kochanie sa týmto svetom je podľa mňa celkom dobrá životná náplň. Ak sa nám podarí pridať aspoň jednu tehličku k poznaniu ľudstva, úplne to stačí.“
Vedecké myslenie podľa neho znamená najmä uvedomovanie si vlastných limitov. „Náš mozog je úplne geniálny nástroj, ktorý si občas musí zjednodušiť situáciu. Zjednodušenia občas skresľujú realitu. Takže zdravé vedecké myslenie je, že si uvedomujem, že občas robím skratkovité rozhodnutia,“ uviedol.
Vedátor dodal, že nie vždy je zlé rozhodovať sa rýchlo, ale mali by sme vedieť, kedy si na to dať pozor.
